Denník N

Šéf menšinového vysielania RTVS: Stranícku televíziu nechce pozerať nikto, ani tí straníci

Attila Lovász. Foto N – Vladimír Šimíček
Attila Lovász. Foto N – Vladimír Šimíček

Čo je to za politika, ktorý by nechcel ovplyvňovať médiá, ale čo je to za médium, ktoré by mu to dovolilo, pýta sa šéf menšinového vysielania RTVS a Rádia Patria Attila Lovász. O voľbe nového riaditeľa sa s ním radili nielen politici Mosta-Híd, ale aj Smeru.

Počas prezentácie svojich projektov venovali kandidáti na šéfa RTVS pomerne veľkú pozornosť národnostnému vysielaniu a Rádiu Patria. Teší vás tento ich veľký záujem?

Áno. V prvom rade preto, lebo každý generálny riaditeľ vie, že národnostné vysielanie nezvýši sledovanosť o dvadsať percent. Zároveň však môže narobiť problémy. Menšinové vysielanie mať musíte, aj keď vzhľadom na veľkosť trhu nikdy nebude mať veľký dosah, no zároveň sa vám môže stať, že menšinovým predstaviteľom sa váš program nebude páčiť a budú vás kritizovať. Trhovo je u nás zaujímavý len segment Maďarov, možno ešte Rómov, tí však majú iné divácke návyky. Ale áno, záujem kandidátov ma teší.

Nesúvisí s tým, že hlasy poslancov Mosta-Híd môžu byť pri voľbe šéfa RTVS rozhodujúce?

Ale iste, to nemôžeme vynechať. O menšinovom mediálnom trhu na Slovensku majú reálne vedomosti len Václav Mika a Jaroslav Rezník, lebo s ním majú skúsenosti. Ostatní kandidáti možno tušia, čo ich v tejto oblasti čaká, ale reálnu skúsenosť nemajú. Nemôžeme vynechať, že Most-Híd je tretinou tejto vládnej koalície. Kandidáti potrebujú hlasy poslancov Mosta a pre Most je postavenie menšín dôležité, veď to aj prízvukujú.

Ako sa vlastne dnes menšinovému vysielaniu RTVS darí?

V Rádiu Patria sa nám pri maďarskom vysielaní podarilo dosiahnuť zásadný úspech asi pred tromi rokmi. Chceli by sme naň nadviazať aj pri ostatných jazykoch. Teda aby naše vysielanie bolo prvým voleným médiom menšiny žijúcej na Slovensku, pre ktorú vysielame. Rádio Patria je dnes dominantným médiom Maďarov na Slovensku, podľa vlaňajšieho prieskumu máme v rámci našej cieľovej skupiny – teda medzi slovenskými Maďarmi – dvadsaťštyripercentný podiel na trhu. To zodpovedá počúvanosti najsilnejších celoplošne zameraných rádií. Rádio Slovensko či Rádio Expres sa pohybujú v takýchto číslach. Tento výsledok máme napriek tomu, že Patria nemá dostatočné pokrytie – asi 40 percent Maďarov na Slovensku nás nechytá alebo nás chytá slabo.

Ste členom manažmentu Václava Miku, ale do RTVS ste prišli už za Miloslavy Zemkovej, nie ste teda spojený len s ním. Ktorý z kandidátov – pri pohľade na rozvoj menšinového vysielania – vás najviac zaujal?

Musím sa na to pozerať mojím pohľadom, ako má národnostné vysielanie vyzerať. Mnohí ľudia majú utkvelú predstavu, že by malo byť o odovzdávaní nejakých cien, odhaľovaní pamätných tabúľ či vystúpeniach folklórnych súborov. Neuvedomujú si, že menšinové spoločenstvá potrebujú ozajstný priestor na reflektovanie svojho života. Teda že menšinové vysielanie nemá byť len o spolkovej a kultúrnej činnosti – musí to byť živý program. Aj ľudia iných národností používajú mobily, riešia pracovné problémy a dotýka sa ich dôchodková reforma, ich život nie je len o folklórnej činnosti, hoci, samozrejme, aj tá môže v našom vysielaní dostávať priestor.

Čo z toho vyplýva pre váš vzťah ku kandidátom?

Chcel som povedať, že Zemková a Mika môj postoj – urobiť napríklad z Rádia Patria primárne médium pre menšiny žijúce na Slovensku – podporovali. Zopakujem, že spomedzi kandidátov mám reálnu predstavu o Rezníkovi a Mikovi; pri zvyšku kandidátov ich skutočný postoj k menšinám nepoznám. To, čo mali napísané vo svojich programoch o menšinách, boli najmä frázy. Môžem len veriť tomu, že tí ľudia vedia, o čom hovoria.

Šéfujete Rádiu Patria. Pri jednom z favoritov, Jaroslavovi Rezníkovi, sa traduje, že mal ešte v časoch, keď bol riaditeľom rozhlasu, v úmysle toto rádio zrušiť. To je jedným z dôvodov, prečo nemá podporu poslancov Mosta-Híd. On to však v nedávnej debate u Michala Havrana poprel. Vy si pamätáte, ako to bolo?

Nechcem sa k tomu veľmi vyjadrovať, lebo medzi poslancami aj kandidátmi sa roznieslo, že tvrdenie, že Rezník chcel zrušiť Rádio Patria, pochádza odo mňa. Nepochádza odo mňa, no keďže sa spája s mojím menom, nechcem ho komentovať. Jaroslav Rezník je silný kandidát, uvidíme, či uspeje. Keď bol šéfom Slovenského rozhlasu, bola ešte vo vláde SMK. Aké s ním riešili otázky, týkajúce sa napríklad financovania národnostného vysielania, povedať neviem. No viem, že ich riešili. Vtedy sa politici do verejnoprávnych médií snažili zasahovať trochu viac. Maďarskí politici majú s Rezníkom nejakú skúsenosť, a teda majú naňho aj nejaký názor. Nato nepotrebujú mňa.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Rozumiem, ale je to vec, ktorá zjavne hrá rolu pri tejto voľbe. Rezník svoj úmysel zrušiť Patriu popiera, no táto historka sa s ním spája. Išlo o menšinovú záležitosť, akej Slováci zväčša nevenujú veľa pozornosti.

V roku 2006, po tom, čo Rezník v rozhlase skončil, som prvý raz vyhral konkurz na riaditeľa Patrie. Nakoniec som sa s novou riaditeľkou Miloslavou Zemkovou nedohodol na spolupráci. Krátko som však pri nej zostal ako jej poradca. Poviem len jednu vec: redakcia Rádia Patria naozaj nebola v dobrej kondícii. Nezvyknem žiť z kritiky predchodcov, ale toto je fakt.

Pýtali sa vás poslanci Mosta-Híd na radu, ktorý z kandidátov by bol lepší?

Po prvý raz v živote, áno. Ale nepýtali sa ma len poslanci Mosta-Híd.

Aj politici iných vládnych strán, napríklad Smeru?

Áno.

Čo ste im povedali?

Môj základný postoj je, že ak pracujem v nejakej firme, dokážem tam byť len vtedy, ak viem byť lojálny k vedeniu. V tomto momente som členom manažmentu Václava Miku a som lojálny k Václavovi Mikovi. Nehovoril som im teda o žiadnych nepríjemných skúsenostiach či zážitkoch. Viem si predstaviť lojalitu aj k inému generálnemu riaditeľovi, ale mnohých kandidátov na riaditeľa RTVS naozaj neviem posúdiť. Nemám tušenie, aký by bol napríklad Fedor Flašík.

Ale zrejme viete aspoň trocha odhadnúť, čo by jednotliví kandidáti znamenali pre menšinové vysielanie RTVS.

Pri tých rozhovoroch s politikmi sme skôr hovorili o tom, aký by bol postoj kandidátov k celej RTVS. To je pre mňa dnes dôležitejšie než ich postoj k menšinovému vysielaniu. Je to ako s hroznom a vínom. Zo zlého hrozna dobré víno neurobíte. Ak bude RTVS v dobrej kondícii, a teraz v dobrej kondícii je, má národnostné vysielanie šancu byť lepšie. Ak to tak nebude, menšinové vysielanie dopadne zle ako jedno z prvých.

Máte obavy o budúcnosť RTVS, najmä ak počujete niektorých politikov, ako útočia na reportérov správ alebo diktujú, ktoré programy tam patria a ktoré nie?

Mám obavy.

Tieto výhrady zaznievajú najmä zo SNS. Tí sa s vami asi neradia.

Nie, ale nemal by som problém odpovedať im na otázky. S pánom Hrnkom sa sem-tam rozprávame, ale o riaditeľovi RTVS sme sa spolu nebavili.

Ako nakoniec voľba riaditeľa RTVS dopadne?

Som inštitucionálny optimista. Rád by som pokračoval vo svojej práci a rád by som pokračoval v dobre nastavenej firme. Mám obavy, ale nemám zase dôvod povedať – rúti sa to do záhuby. Ak nebudem vedieť byť k niekomu lojálny, v RTVS nezostanem.

Viete rovno povedať meno aspoň jedného z kandidátov, s ktorým by ste nerobili?

Viem, ale nepoviem. Dohodli sme sa v RTVS, že budeme pri takýchto otázkach zdržanliví.

Aký vplyv má dnes menšinové verejnoprávne vysielanie v komunite slovenských Maďarov? O Patrii ste vraveli. Ako je to s televíziou?

Tam je to horšie. V rádiu sa nám podarilo stiahnuť Maďarov, ktorí predtým počúvali iné rádiá. To, že sa veľmi zmenili verejnoprávne médiá v Maďarsku, nám v tom trochu pomohlo. Ak by dnes stále vysielalo to dobré rádio Kossuth z roku 2008, mali by sme horšie čísla. Každopádne, v rádiu sme sa presadiť vedeli, lebo tam sme mali dvanásťhodinový priestor a začali sme sa správať ako skutočné rádio. Nie ako národnostný okruh, ktorý bude pestovať len tradície, folklór a literatúru. Ráno vysielame trojhodinové spravodajské, publicistické pásmo, ktoré kompletne nahradzuje denník. Dôchodková reforma, voľba Trumpa či rozmýšľanie o EÚ je pre slovenských Maďarov rovnako dôležitá správa ako to, že v nejakej dedine zateká do kulturáku alebo že niekde bolo spolkové podujatie.

Prečo sa vám to teda nedarí v televízii?

Tam to urobiť neviete, lebo sú len dva okruhy a zo zákona množstvo úloh, ktoré verejnoprávna televízia musí napĺňať. My jednoducho nemáme ani len časový priestor, aby sme mohli konkurovať maďarským televíziám. Dennými sedemminútovými správami a týždenným polhodinovým magazínom sa nedá konkurovať plnoformátovej televízii. Maďari na Slovensku jednoducho pozerajú maďarské televízie, väčšinou komerčné stanice.

Čiže RTL Klub, TV2 a podobne?

Presne tak, a kopec ďalších.

Václav Mika mal vo svojom projekte ranné pásmo s názvom Dobré ráno, Patria. Vy si viete predstaviť, že by sa na Dvojke ráno vysielal hodinový alebo ešte dlhší magazín vysielaný pre menšiny a v menšinových jazykoch?

Viem si to predstaviť. Ráno pozerá televíziu pomerne veľa ľudí a je to priestor, kde by sme možno nesúťažili so silnými komerčnými formátmi, ktoré maďarské televízie vysielajú v hlavnom vysielacom čase večer. Problém je, že národnostný program nikde nekúpite, ten môžete len vyrobiť. Otázne teda je, či bude ochota doň vraziť energiu a peniaze.

Attila Lovász. Foto N – Vladimír Šimíček

Vravíte, že slovenskí Maďari pozerajú maďarské televízie. Veľa sa píše o tom, ako je veľká časť maďarských médií provládnych, teda proorbánovských. Mala by mať RTVS ambíciu vyvažovať ich vplyv na slovenských Maďarov? Jednoducho, aby neprijímali len jednostranne ladené informácie z Maďarska?

Slovenskí Maďari žijú nielen tým, čo sa deje na Slovensku, ale aj tým, čo sa deje v Maďarsku. My v Rádiu Patria hovoríme o tom, čo sa deje v oboch krajinách, preto sme úspešní. Poslucháči u nás dostanú informáciu o zasadnutí Ficovej, ale aj Orbánovej vlády, dozvedia sa o novom predstavení národného divadla v Budapešti, ale aj o novinkách v Jókaiho divadle v Komárne či dokonca o tom, čo robia slovenské divadlá v Bratislave. Bežne teda informujeme nielen o slovenskej, ale aj o maďarskej politike. Pri maďarskej politike však máme pravidlo – je to len správa. Nemáme ambíciu, až na výnimky, udalosti v Maďarsku komentovať. Na rozdiel od slovenských udalostí. Nie sme médium, ktoré má hlbšie reflektovať Orbánovu politiku. Máme sa primárne venovať Ficovej politike, Bugárovej politike či tomu, čo robí SMK. A to aj robíme.

Povedali ste, že počúvanosti Rádia Patria pomohlo, v akom stave sú maďarské verejnoprávne médiá. Chcú slovenskí Maďari počúvať niečo, čo nie je tak jasne proorbánovské?

Mnohí slovenskí Maďari držia Orbánovi palce, myslia si, že je to najlepší premiér na svete. To je fakt a ja to nechcem nijako komentovať. Poviem vám však takú paralelu. Koncom 90. rokov mal Mečiar podporu 30 percent obyvateľov. Televíziu obsadenú Igorom Kubišom však pozeralo podstatne menej ľudí. Len čo televíziu naplníte straníckym obsahom, ľudia sa budú od nej odvracať, aj keď sú vaši.

Politici to tak často nevidia.

Preto som každému politikovi, ktorý chcel vplývať na naše vysielanie, vysvetľoval, že ak budeme kritickí, ale zároveň sledovaní, a dostane u nás dve minúty, urobí pre svoje PR viac, ako keď bude dvanásť hodín kecať v médiu, ktoré je poslušné, ale nesleduje ho nikto.

Myslíte si, že jeden názor začne ľudí nudiť?

Presne tak. Človek, ktorý bez výhrady verí Vladimírovi Mečiarovi, si to nepotrebuje každý deň potvrdzovať v jeho televízii. To isté je dnes u Orbána. Jeho priaznivci sa nepotrebujú utvrdzovať vo svojom názore. Stranícku televíziu nechce pozerať nikto. Ani ten straník.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Pozerajú slovenskí Maďari aj slovenské správy? Pustia si o siedmej večer Markízu?

Teraz už áno, a nepúšťajú si len Markízu, ale aj Správy RTVS. Slovenskí Maďari ovládajú slovenčinu, nemajú problém pozerať aj slovenské správy. Viete, veľmi ťažko sa to vysvetľuje väčšine, ale jazykové práva menšiny nie sú o tom, že nerozumieme väčšine. Sú o tom, aby sme sa na Slovensku cítili doma. Niektorí ľudia si stále myslia, že verejnoprávne médium má mať národnostné vysielanie, lebo menšiny neovládajú väčšinový jazyk. To však mohlo platiť za prvej republiky či niekedy koncom 40. rokov. Dnes menšiny v absolútnej väčšine slovenčinu ovládajú. Na svoju informovanosť teda informácie vo svojom rodnom jazyku v zásade nepotrebujú, ale zase, prijímajú ich radšej.

Pri Správach RTVS teraz vidíme chuť politikov získať v nich väčší priestor, lebo sú podstatne sledovanejšie ako pred piatimi rokmi. Chcú mať aj maďarskí politici na južnom Slovensku dosah na to, ako o nich informuje Rádio Patria?

Odpoviem frázou, ktorú rád používam: čo by to bolo za politickú moc, ktorá by nechcela mať vplyv na médiá? A zároveň aké sú to médiá, ktoré im to dovolia? Je to sústavné napätie medzi mediálnym a mocenským svetom, ktoré je však v podstate zdravé. Nevedel by som si vážiť politika, ktorý by nechcel získať vplyv. Tak ako by som si nevážil médium, ktoré by mu to dovolilo.

Zrkadlí sa v Rádiu Patria súboj medzi Mostom-Híd a SMK na južnom Slovensku?

Musí. Boj medzi SMK a Mostom-Híd v informačnej rovine prebieha. SMK je silná regionálna strana, má zástupcov v župách či obciach, Most-Híd je zasa v parlamente a vláde. My sme si to vlani merali. Približne 40 percent našich poslucháčov chce mať informácie o SMK, 40 percent o Moste, zvyšok sa tak nejak rozplýva. Patria je dnes jediné maďarské médium na Slovensku, kde nielenže odznejú hlasy oboch týchto veľkých táborov, ale navzájom sa aj vypočujú.

Čo to znamená?

Na juhu Slovenska existujú spravodajské portály, ktoré sú blízke SMK, a potom také, ktoré sú blízke Mostu. Ale tí ľudia sa navzájom nečítajú. U nás sa vypočujú aj navzájom. To je hodnota, ktorú ak niekto z Rádia Patria demontuje, budem sa naňho veľmi hnevať.

Patria nie je považovaná za rádio, ktoré je jednej strane bližšie?

Často počúvam, že sme blízki Mostu, lebo sme akože vládne médium. To mám na stole každý týždeň. Maďarských intelektuálov je na Slovensku hŕstka, všetci sa poznáme. Keď vás istá časť politických komentátorov, ktorých však ja osobne nepovažujem za novinárov, lebo sú to len hlásne trúby politikov, niekam zaškatuľkuje, tak sa to s vami vezie. Ja som zaškatuľkovaný ako človek Mosta-Híd, aj keď tí ľudia nemajú ani len tušenie, či som túto stranu vôbec volil. Stačí týždenná analýza programu Patrie, aby vás fakty presvedčili o niečom inom. U nás má Béla Bugár taký istý priestor ako predseda SMK József Menyhart. Nepríjemné otázky dostávajú obe strany.

V akom stave je mediálna scéna v Maďarsku po zatvorení denníka Népszabadság?

Neprináleží mi hodnotiť maďarskú mediálnu scénu. Poviem len jednu vetu – nechcel by som tam byť novinárom.

A v akom stave je mediálna scéna na juhu Slovenska?

Čísla hovoria, že najvplyvnejším médiom je naozaj Rádio Patria. Svoju váhu má stále denník Új szó, tiež považovaný skôr za médium bližšie Mostu. Znovu nechcem komentovať, či právom alebo neprávom. Zvyšok sú weby, z tých silnejších liberálnejší Parameter a skôr národovecký Felvidék.ma. Tam už asi názov hovorí za seba.

Mika aj ostatní kandidáti majú ambíciu spustiť nový silný spravodajský web pod značkou RTVS…

…ktorého súčasťou bude aj silný spravodajský web v menšinových jazykoch.

Čiže sa pripravujete na to, že budete robiť spravodajský web v maďarčine, určený slovenským Maďarom?

Nielen v maďarčine, ale aj v jazykoch ostatných menšín, ktoré na Slovensku žijú. Bude to postupne, nedá sa to vybudovať za jeden mesiac. Pri súčasnom financovaní verejnoprávneho média to bude s odretými ušami trvať polovicu funkčného obdobia nového riaditeľa. Na druhú stranu, okrem Zuzany Ťapákovej dal každý jeden kandidát najavo, že verejná služba je podfinancovaná.

Televízia Joj sa snaží o vyradenie Českej televízie z ponúk káblových operátorov, lebo nemá licencie na zahraničné filmy a seriály pre naše územie. Podobný krok môže prísť voči maďarským televíziám. Ako sa vy pozeráte na to, čo Joj robí, v kontexte možnej budúcnosti maďarských staníc na Slovensku?

Toto bude môj osobný názor, ale myslím si, že ktokoľvek bude stavať hranice medzi obsahmi, skončí zle. Robiť hranice pre elektronický obsah v časoch bezhraničného webu nie je cesta. Snaženiu televízie Joj rozumiem, sú v práve a majú aj ekonomické záujmy. No myslím si, že riešením je skôr zmena legislatívy či nákup širších licenčných práv. Ak by sa dnes stoplo vysielanie maďarských televízii na južnom Slovensku, veľmi by tým utrpeli kábloví operátori, lebo ľudia by si dali na strechy antény. Na väčšine slovenského juhu nie je problém chytiť maďarské televízie terestriálne. Okrem toho, ak by to bolo treba obísť technologicky nejako inak, dekódovať si prijímače alebo tak, verte mi, ľudia sú šikovní, nájdu si spôsob.

Čiže slovenskí Maďari si nevedia predstaviť nepozerať doma maďarské stanice, tak?

Ak by sa vypli zo dňa na deň, to by vypukla revolúcia. (smiech) Podľa mňa ľudia neponesú dobre ani vypínanie českých staníc, najmä na západe Slovenska, kde sú na to zvyknutí. A ja si myslím, že konkurencii ich prítomnosť vlastne prospieva.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

RTVS za Machaja

Slovensko

Teraz najčítanejšie