Denník N

Theresa Mayová doplatila na pomstu odporcov brexitu

Britská premiérka sa v kampani sústredila na svojich tradičných voličov a ignorovala obavy odporcov odchodu Británie z Únie. Doplatila na to.

Autorka je americká historička a novinárka
Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Theresa Mayová mala plán: Ukradnúť britskej „krajnej pravici“ – Strane nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) – jej politiku a aj jej voličov. Odkedy pred rokom nastúpila do úradu, kedysi umiernená britská premiérka útočila na cudzincov, posmievala sa z Európskej únie, podporovala Donalda Trumpa. V apríli nečakane vyhlásila voľby. Verila si, že voliči UKIP ocenia jej „tvrdý brexit“ a jej anglický toryovský populizmus. Bola si istá, že každý, kto je vystrašený výstrednosťou krajne ľavicového predsedu Labouristickej strany, nebude mať inú možnosť ako voliť práve ju.

Ignorovala, že umiernený centrizmus jej predchodcu Davida Camerona len pred dvoma rokmi zabezpečil Konzervatívnej strane väčšinu v parlamente. Nedbala na to, že ona sama ponúkla len málo detailov o brexite a jeho dôsledkoch: Mayová hlasovanie označila za „voľby o brexite“ a samu seba za „silnú a stabilnú“ kandidátku, ktorá najlepšie dokáže viesť tvrdé rokovania s Európou, pričom zjavne očakávala jednoznačné víťazstvo zabezpečujúce ešte väčšiu väčšinu.

Áno, Mayová mala stratégiu, ale bola to stratégia určená jej základni. Nebrala ohľad na to, že 48 percent voličov nehlasovalo za brexit, a nazvala ich „občanmi ničoho“. Prehliadala znepokojenie, ktoré brexit vyvolal, a jeho ekonomické dôsledky, ktoré sa ešte len začínajú prejavovať. Ignorovala tých mladých ľudí, ktorí minulý rok síce hlasovali za brexit, ale teraz dali prednosť labouristom pred toryovcami v pomere 63 ku 27 percentám.

Aký je výsledok? Nazvime ho pomsta zástancov zotrvania v Únii. Mayová predpokladala, že centristi a umiernení, ktorí v roku 2015 hlasovali za konzervatívcov a v roku 2016 za zotrvanie v Európe, nebudú mať kam ísť. Bolo pre ňu nepredstaviteľné, že by volili Corbyna. Jednoducho nemohli uprednostniť Labouristickú stranu, ktorá je samotná v otázke brexitu rozdelená. Lenže ako kampaň pokračovala a Mayová robila chyby, slogan „silná a stabilná“ prestával byť presvedčivý a mnohí nerozhodnutí stredoví voliči si pri pohľade na Corbyna položili otázku: „Bol by naozaj o toľko horší?“

Zamerajte sa na svoju voličskú základňu, napádajte svojich odporcov. U mnohých vrátane prezidenta Trumpa je to obľúbená taktika. Tu však máme ponaučenie pre odporcov populistov na celom Západe: „hra na vlastnú základňu“ nezaberá pri vysokej volebnej účasti a v týchto voľbách bola vyššia, než sa predpokladalo. Nefunguje, ak čelíte nahnevaným a motivovaným voličom. Kým v minuloročnom referende nebola účasť mladých voličov vysoká, teraz hlasovalo 72 percent z nich.

V Cantenbury zástanca brexitu a dlhoročný poslanec prehral s labouristickým kandidátom, očividne vďaka vyššej účasti študentov. V Kensingtone, jednoznačne konzervatívnom obvode (no zároveň silne protibrexitovom), boli výsledky také tesné, že prepočítavanie hlasov prerušili v piatok ráno o ôsmej, aby si členovia komisie mohli ísť domov oddýchnuť. V celej krajine volili ľudia labouristov aj napriek tomu, že sa im Corbyn nepáči. V celej krajine anketárom hovorili, že sa obávajú o osud Národnej zdravotnej služby (NHS), že sa im nepáčia Mayovej komentáre o sociálnej starostlivosti, že sú vystrašení z blížiacej sa revolúcie v britskej obchodnej a zahraničnej politike.

Mayová mohla postupovať inak. Brexit mohla označiť za ústavnú a politickú krízu, ktorou aj bol. Mohla vyzvať na „národné zjednotenie“, ktorým by sa prekonal problém, ktorý ľudí rozdeľuje. Namiesto toho má teraz Británia zablokovaný parlament, čo znamená, že žiadna strana v ňom sama nemá dosť kresiel na zloženie vlády. Hoci sa Mayová ešte stále môže s pomocou niektorej z malých severoírskych strán udržať pri moci, jej väčšina bude tesná a nestabilná. Najmä preto, lebo aj jej vlastná strana je v otázke brexitu hlboko rozdelená.

Mohla sa dovolávať podpory naprieč straníckymi líniami, mohla sa ľudí opýtať, aký výsledok uprednostňujú. Namiesto toho sa držala svojho vzorca: ukradnúť populistickú politiku britskej krajnej pravice a dúfať, že tým získa aj jej voličov. Nestačilo to.

Predčasné voľby v Británii

Komentáre

Teraz najčítanejšie