Bicykel si na noc zamknú o zábradlie v Bratislave, ráno vysadnú z vlaku a idú ním do práce
Napriek nadšeniu viacerých cyklistov im mesto ani železnice nevedia uľahčiť dochádzanie do práce.
Na zábradlí pri malej bratislavskej vlakovej stanici Vinohrady začali v noci pribúdať zamknuté bicykle. Jasný znak, že aj ľudia, ktorí dochádzajú z okolitých miest a dedín, prestávajú jazdiť autom. A majú jeden bicykel len pre Bratislavu.
Martin Boriš jazdí za prácou denne vlakom z neďalekého Pezinka. Na Vinohradoch presadne na bicykel a za pár minút je v práci. Práve on si pred rokom hneď pri stanici na neďalekom zábradlí začal zamykať bicykel a zakrátko sa k nemu pridala asi desiatka ďalších cyklistov.
„Bicyklom je to rýchlejšie, je to väčšia zábava, je to lacnejšie, keďže človek nemusí platiť za električku. A kým električka ide z bodu A do bodu B, vy si bicykel môžete nechať, kde chcete, a ísť, kam chcete,“ rozpráva Boriš oblečený v tričku s obrázkom bicykla.
Vo voľnom čase si pozváral pevný železný zámok, ktorý sa kliešťami nedá len tak prestrihnúť. Proti prípadnej krádeži sa poistil aj tým, že si do hlavného mesta priniesol „starú haraburdu“, aby nikoho zbytočne nelákala.
130-tisíc ľudí denne
Martin Boriš si takúto cestu do práce pochvaľoval, a tak sa onedlho pridal jeho kolega „vlakár“, ktorý cestuje zo Šenkvíc, ktoré sú iba o jednu vlakovú zastávku ďalej.
„Ráno sa človek zobudí, nepospí v električke a ide plný energie do roboty,“ opisuje svoje rána Martin Boriš.
Do Bratislavy denne príde zhruba 130-tisíc ľudí za prácou či do školy, ukázala analýza dát z mobilných telefónov, na ktorú upozornil denník SME.
Množstvo ľudí každé ráno vidno, sú v zápchach na diaľnici v smere od Trnavy a Senca a aj na menších cestách od Pezinka či Šamorína. Tí, čo sa im chcú vyhnúť, volia autobusy (ktoré tiež uviaznu v zápchach a treba si privstať) alebo vlaky v kombinácii s MHD.
A tak trend, roky bežný na Západe, prišiel už aj k nám: prestúpiť z vlaku na bicykel.
Ľudia môžu mať na cestu do práce aj dva bicykle. Jedným sa dostanú ráno na stanicu vo svojom meste a druhým, ktorý nocuje v Bratislave, potom jazdia po hlavnom meste.
Bicykle sa masovo hromadia aj na železničných staniciach v obciach neďaleko Bratislavy. Denne desiatky bicyklov parkujú na stanici v Pezinku.
Stačí aj starší stroj
Keďže Bratislava ešte stále nemá službu, vďaka ktorej by si ľudia na staniciach mohli požičať bicykel na určitý čas alebo trasu, kupujú si ľudia staršie bicykle, ktoré si cez noc nechávajú neďaleko autobusovej alebo železničnej stanice.
„Ľudia, ktorí bývajú v satelitoch alebo menších mestečkách pri Bratislave, pochopili, že nemusia využívať auto na cestu do Bratislavy. Cestujú vlakom a v kombinácii s bicyklom, ktorý majú zaparkovaný na stanici, sú v práci oveľa rýchlejšie, príjemnejšie, bezpečnejšie a určite aj ekologickejšie,“ vysvetľuje Tomáš Peciar z občianskeho združenia Cyklokoalícia.
Cyklisti na cestách podľa neho neustále pribúdajú a ak chce mesto skutočne odľahčiť cesty od osobných áut, malo by reálne podporovať cyklodopravu.
Rovnako to vidí aj národný cyklokoordinátor Peter Klučka. „Cyklostojanov začína byť málo, veľa ľudí začína bicykel používať v kombinácii s vlakom.“
Na stanici Bratislava-Vinohrady dnes chýbajú stojany alebo strážené parkoviská, kde by boli bicykle v bezpečí.
Cyklostojanov je málo, do klietky nešli, ale vynašli sa
Národný cyklokoordinátor Peter Klučka a Tomáš Peciar z Cyklokoalície sa zhodujú, že stavanie stojanov v Bratislave nie je veľkým problémom a mesto často reaguje veľmi rýchlo.
V prípade železničnej stanice Vinohrady to nie je také jednoduché. Starosta bratislavskej mestskej časti Nové Mesto Rudolf Kusý tvrdí, že pred časom pri stanici umiestnili niekoľko cyklostojanov.
„Faktom je, že viacerí cyklisti zrejme z praktických dôvodov uprednostňujú zamknutie bicykla o zábradlie pri zastávke,“ tvrdí starosta. Na otázku, kde presne sú vybudované stojany, neodpovedal. V okolí stanice nájdete len dva jednoduché stojany, na ktoré by sa zmestili asi štyri bicykle. Už aj taký malý priestor obmedzuje kontajner reťazou priviazaný k stojanu.
Pomôcť by mohli aj železnice. Cyklokoordinátor Peter Klučka hovorí, že v roku 2014 si Železnice Slovenskej republiky určili zoznam 53 staníc, na ktorých začali prednostne budovať stojany pre bicykle. Stanica Bratislava-Vinohrady medzi nimi nebola. Klučka po otázkach Denníka N okamžite kontaktoval železnice so žiadosťou, aby ich tam osadili.
Vítame každý podnet, ktorý cestujúcim pomôže, odpovedá hovorkyňa Železníc Slovenskej republiky Martina Pavlíková. So stojanmi však teraz nie je do konca roka možné pohnúť, treba podľa nej počkať na dokončenie Štúdie realizovateľnosti uzla Bratislava, ktorej súčasťou sú aj záchytné parkoviská.
Stačí neprekážať chodcom a doprave
Je parkovanie bicyklov pri zábradliach v poriadku? Neporušujú sa tak predpisy?
Z odpovede mestskej polície vyplýva, že nie. „Ak by cyklisti zatváraním bicyklov o zábradlie zakrývali dopravné značky, prípadne by bicykle umiestnili tak, že budú prekážkou v cestnej premávke, možno z ich strany hovoriť o priestupku,“ tvrdí hovorca mestskej polície v Bratislave Peter Pleva. Takéto prípady však nezaznamenali.
Znamená to, že bicykle je možné zamykať kdekoľvek na verejnom mieste, ak neprekážajú. Ak je však na nejakom mieste viac cyklistov a chýbajú tam stojany, môžu o ne ľudia požiadať svojho starostu alebo cyklokoordinátora.
Národným cyklokoordinátorom je Peter Klučka. Okrem neho má svojho cyklokoordinátora všetkých osem krajov a mestá Bratislava, Košice a Trnava. Kontaktovať ich môžete cez formulár na stránke cyklodoprava.sk.
Stojany, prístrešok, kamery
Ak sa na jednom mieste zvyšuje počet cyklistov, mesto by malo využiť šancu a túto zmenu podporiť.
„V okolitých krajinách, ktoré sú cyklisticky ďalej, majú na staniciach buď miestnosť, alebo aspoň vonkajšie stojany pre bicykle, ktoré sú pod kamerami, alebo sú na dohľad ochrankárovi zo stanice a sú v bezpečí,“ navrhuje riešenie Tomáš Peciar z Cyklokoalície.
Veľké železničné stanice v iných európskych mestách dokážu vyčleniť na parkovanie bicyklov samostatnú miestnosť, do ktorej majú prístup len majitelia mestskej alebo dopravnej karty. Vďaka čipu stanica presne vie, kto do miestnosti vstúpil a kto z nej vyšiel.
Podobne sa parkovanie pre cyklistov snažila vyriešiť aj autobusová stanica Mlynské nivy. Cyklisti si však na klietku nezvykli a nevyužívali ju. Tomáš Peciar hovorí, že problém mohol byť v tom, že prístup do nej mali len vlastníci karty Slovak Lines.
„Na veľkých staniciach ako Berlín, Viedeň alebo v Holandsku je bežné, že parkovisko pre bicykle je často spojené aj so servisom. Môžete si v ňom po práci odložiť bicykel, povedať, že vám hapruje prehadzovačka a ráno si prísť po opravený bicykel,“ vysvetľuje Peciar.
V českom Hradci Králové pred rokom postavili neďaleko železničnej stanice parkovaciu vežu pre bicykle. Za rok vraj poslúžila 20-tisíc bicyklom. Počas pracovného týždňa je vo veži asi 70 až 80 bicyklov. Parkovné je symbolické, päť českých korún na deň, čo je v prepočte zhruba 20 centov.
Cyklisti si tam navyše môžu odložiť aj drahšie bicykle, vo veži sú chránené pred zlodejmi aj zlým počasím.
Parkovacia veža v Hradci Králové. Zdroj – TV Rychnov
Podobnú parkovaciu vežu by chceli postaviť aj v Trnave. Zatiaľ čakajú, či im tento projekt finančne podporí aj Európska únia.
O dvoch cyklovežiach pre 250 bicyklov nedávno hovoril aj Jakub Gossányi z developerskej firmy HB Reavis, ktorá chystá prestavbu autobusovej stanice Mlynské Nivy a jej okolia. Na stanici by chceli do roku 2020 vybudovať aj požičovňu bicyklov. „Turista príde na stanicu, nechá si v úschovni batoh, požičia si bicykel, prejde si celú Bratislavu a potom ho zase na stanici odloží,“ hovorí o pláne odľahčiť automobilovú dopravu v Bratislave Jakub Gossányi.
Vo väčších mestách funguje aj bikesharing, čiže používanie spoločných bicyklov. Za poplatok si ľudia môžu na jednom stanovisku bicykel požičať a na ďalšom ho vrátiť. Bratislava nedávno dostala viacero ponúk na vybudovanie bikesharingu, aj od šéfa najväčšej bilbordovej spoločnosti v krajine.
„Aktuálne veľmi zodpovedne analyzujeme všetky ponuky tak, aby sme sa rozhodli čo najefektívnejšie z hľadiska kvality, modernosti a v prospech všetkých Bratislavčanov,“ hovorí Katarína Kohútiková z bratislavského magistrátu.
Jakub Gossányi z HB Reavis hovorí, že bikesharingovú službu nemusí ponúkať iba mesto. „Tento rok v Twin City pre našich klientov spúšťame pilotný bikesharingový projekt,“ povedal v rozhovore pre Denník N. Chcú tak nájomcov presvedčiť, že jediným firemným dopravným benefitom nemusí byť len firemné auto zaparkované v podzemnej garáži.
Cyklokordinátor Peter Klučka tvrdí, že sa nedávno projektom Do práce na bicykli snažili motivovať aj zamestnávateľov a samosprávy, aby ľuďom, ktorí do práce dochádzajú na bicykli, vytvorili vhodné podmienky, ako napríklad stojany alebo sprchy. V administratívnych budovách naozaj tento projekt zafungoval a sprchy a stojany boli sprístupnené aj v budove, kde sídli redakcia Denníka N.
Cyklista Martin Boriš hovorí, že hoci súčasná situácia nie je ideálna, s bicyklovaním neprestane. Problémom pritom nie je len úschovňa bicyklov, ale aj cyklotrasy. Do práce radšej jazdí po bočných uličkách, lebo z jeho vlakovej stanice do mesta vedie úzka štvorprúdovka, ktorej sa cyklisti radšej vyhýbajú. „Nie je to luxus, ale nenechám sa odradiť,“ hovorí Boriš.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
