Denník N

Takto vyšetrovali Kočnera: Nie on je podvodník, ale tajomná rodina z Líbye

Kočner vtedy a teraz. Foto – N a Tasr
Kočner vtedy a teraz. Foto – N a Tasr

Prečítajte si celé uznesenie vyšetrovateľa z Banskej Bystrice Štefana Jombíka, prečo daňový podvod podľa neho nie je daňový podvod.

Uznesenie

Podľa paragrafu 215 Trestného poriadku bolo začaté trestné stíhanie za zločin neodvedenia dane a poistného preto, že doposiaľ presne nezistená osoba v období 2010 až 2012 v úmysle získať majetkový prospech neoprávneným uplatnením nadmerného odpočtu DPH, prostredníctvom obchodných spoločností Donotel s.r.o., Krivoklát, Residence Hotel s.r.o., Bratislava, EDC-European Development Company, Bratislava, International Investment Holding Limited, Valetta, Malta, International Investment Hotels Holding, Bratislava a International Investment Development Holding, Bratislava, mala vyhotoviť, respektíve zabezpečiť vyhotovenie listín súvisiacich s účelovými podvodmi dvoch nehnuteľností nasledovne:

Prípad 1

V priebehu roka 2010 mala účelovo navrhnúť vykonanie dražby časti hotelového komplexu Residence hotel, v tom čase vo vlastníctve spoločnosti EDC za vyvolávaciu cenu 25 miliónov eur. Víťazom dražby sa stala spoločnosť IHL, na základe čoho táto Daňovému úradu Bratislava 24. 11. 2010 predložila daňové priznanie DPH za zdaňovacie obdobie 10/2010, v ktorom táto daňovú povinnosť na DPH celkovo vo výške 3 milióny 991-tisíc 596 eur priznala, avšak túto z dôvodu zrealizovaného konkurzného konania ukončeného jeho zastavením pre nedostatok majetku spoločnosti, nezaplatila.

Prípad 2

V roku 2012 mala účelovo vyhotoviť, respektíve mala dať pokyn na vyhotovenie kúpnej zmluvy medzi personálne prepojenými spoločnosťami, a to predávajúcim IHL a kupujúcim IIHH opatrenú dátumom 11. 2. 2012, ktorej predmetom bola kúpa časti hotelového komplexu Residence hotel za 12 miliónov 210-tisíc eur + DPH 3 milióny 642-tisíc eur, spolu 21 miliónov 852 tisíc eur. Na základe takto vyhotovených dokladov predložil v mene spoločnosti IIHH Daňovému úradu Bratislava dňa 23. 4. 2012 daňové priznanie DPH za obdobie 3/2012, ktorým deklaroval uplatnenie nadmerného odpočtu vo výške 3 milióny 642-tisíc eur, a to i napriek tomu, že kúpna cena za nadobudnutie nehnuteľnosti nemala byť vyplatená, pričom platba bola deklarovaná len vystavením zmenky v prospech spoločnosti IIHL so splatnosťou 30. 6. 2012, pričom táto zmenka nemala byť nikdy majiteľom zmenečníkovi na platenie predložená.

Prípad 3

V roku 2012 mala vyhotoviť, respektíve mala dať pokyn na vyhotovenie kúpnej zmluvy medzi personálne prepojenými spoločnosťami, a to predávajúcim IIHL a kupujúcim IIDH opatrenú dátumom 11. 2. 2012, ktorej predmetom bola kúpa hotelového komplexu Športhotel za 2 milióny 800 tisíc eur + DPH 560-tisíc eur, spolu 3 milióny 360-tisíc eur. Na základe takto vyhotovených dokladov predložil v mene IIDH Daňovému úradu Bratislava dňa 20. 4. 2012 daňové priznanie na DPH za obdobie 3/2012, ktorým deklaroval uplatnenie nadmerného odpočtu vo výške 560-tisíc eur, a to i napriek tomu, že kúpna cena nebola nikdy vyplatená, pričom platba bola deklarovaná len vystavením vlastnej zmenky v prospech IIHL so splatnosťou 30. 6. 2012, pričom táto zmenka nemala byť nikdy majiteľom zmenečníkovi na platenie predložená.

Takýmto neoprávneným uplatnením nadmerného odpočtu DPH mala byť spôsobená Slovenskej republike škoda 8 miliónov 193-tisíc 596 eur a 64 centov.

Stíhanie zastavujem, lebo nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Odôvodnenie

Na základe podnetu na trestné stíhanie z 7. júla 2016 predloženého pracovníkmi Národnej jednotky finančnej polície NAKA expozitúra stred Banská Bystrica bolo uznesením vyšetrovateľa NAKA 11. 8. 2016 začaté stíhanie za zločin neodvedenia dane a poistného.

Z predloženého podnetu a spisového materiálu vyplynulo podozrenie zo spáchanie uvedeného trestného činu, ktorého sa mal dopustiť Marián Kočner, ktorý v rokoch 2010 až 2012 po nadobudnutí dvoch hotelových komplexov Residence Hotel a Športhotel v obci Donovaly, prostredníctvom spoločností Donotel, Residence Hotel, EDC, IIHL, IIHH a IIDH ovládanými ním, rôznymi spôsobmi zrealizoval účelové prevody tých istých nehnuteľností, hoci vlastnícke práva k nim sa počas celej doby vykonávania prevodov de jure menili, v skutočnosti však len formálne, nakoľko Kočner mal vlastnícku kontrolu nad prevádzanými nehnuteľnosťami neustále zabezpečenú formou zmluvných záložných práv vyznačených v príslušných listoch vlastníctva.

Marian Kočner. Foto N – Tomáš Benedikovič

Nehnuteľnosti boli prevádzané medzi spoločnosťami vo vlastníctve Kočnera, v prípade prevodov týkajúcich sa spoločnosti EDC mal Kočner kontrolu nad touto spoločnosťou zabezpečenú plnohodnotným dispozičným právom k jej bankovému účtu. Taktiež sa počas prevodov nijako nemenil pôvodný účel využívania nehnuteľností, vrátane ich personálneho obsadenia.

Výsluch Kočnera

V priebehu vyšetrovania bol vypočutý Marián Kočner, ktorý uviedol, že v spoločnosti Donotel bol približne rok konateľom (marec 2011 až marec 2012). Donotel nadobudla Športhotel niekedy v roku 1995 alebo 1996 za približne 10 miliónov korún. Následne prebiehala jeho rekonštrukcia a dostavba, ktorej hodnota bola na úrovni 4,5 milióna eur a bola financovaná z vlastných zdrojov spoločníka.

Táto spoločnosť bola od  svojho vzniku jeho dlžníkom, keďže výstavbu hotela financoval formou pôžičiek do spoločnosti.

V spoločnosti Residence Hotel bol spoločníkom (máj 2009 až marec 2012) a konateľom (jún 2006 až marec 2012). Spoločnosť nadobudla hotel výstavbou z vlastných zdrojov spoločníka a z pôžičiek v rokoch 2009 až 2010. Hodnota nehnuteľnosti sa pohybovala na úrovni 25 až 30 miliónov eur. Súčasne bol Marián Kočner veriteľom spoločnosti v pozícii poskytovateľa a ručiteľa finančných prostriedkov použitých na výstavbu. Vo februári 2010 bola spoločnosti Residence Hotel poskytnutá posledná tranža pôžičky na dostavbu hotela, pričom tranží bolo počas výstavby niekoľko. Poskytnutím poslednej tranže sa ustálila suma záväzku na fixnú čiastku, a preto bolo možné uzavrieť výšku pohľadávky za celé obdobie výstavby. Preto v tomto období bola pohľadávka zabezpečená podpísaním Zmluvy o zriadení záložného práva.

Residence Hotel Donovaly. Foto – Hotel

Marián Kočner nevedel uviesť presný dátum a uviedol, že niekedy v roku 2010 spoločnosti Residence Hotel a Donatel predali svoj nehnuteľný majetok, ktorý vlastnili v obci Donovaly. Predmetom predaja bol time share komplex hotela Residence a hotel Šport. Približne 21 miliónov eur za Residence hotel a 3,7 milióna eur za Športhotel.

Je nutné podotknúť a objasniť princíp Timesharing systému ako ekonomického nástroja k rozvoju investovania. Timesharing obnáša striedavý nájom nehnuteľností na Slovensku a vo vybraných štátoch EÚ. Timesharing ako druh investovania do cestovného ruchu sa objavil na Slovensku na prelome 20. a 21. storočia. Vo väčšom sa takýto spôsob prenájmu a predaja nehnuteľností začal v roku 2003 na Donovaloch. Investori začali výstavbou apartmánových domov po skúsenostiach prevzatých zo zahraničia.

Menované spoločnosti sa rozhodli predať svoj majetok, pretože sa ocitli v predĺžení a týmto spôsobom sa rozhodli speňažiť majetok, ktorý by sa v opačnom prípade ocitol v konkurze. Predajom majetku by mohli splatiť svoje záväzky voči veriteľom. V prípade konkurzu by bolo zaplatenie záväzkov ohrozené. Pokiaľ by sa spoločnosti ocitli v konkurze, hotelové zariadenia by pod prevádzkou konkurzného správcu s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou neboli prevádzkované a stratili by na svojej hodnote. Súčasne predávajúce spoločnosti podpísali nájomné zmluvy, ktoré však boli len garanciou pre prípad, že by nebola v plnej výške uhradená kúpna cena a kupujúci by nehnuteľnosti previedol na ďalší subjekt. K nájomnej zmluve bol uzatvorený aj dodatok, ktorý obsahoval rozväzovaciu podmienku. Obidve spoločnosti si splnili svoju daňovú povinnosť, ktorá vznikla z titulu predaja uvádzaných nehnuteľností. Uviedol, že v čase predaja nehnuteľností nemal predávajúci dostatok zdrojov na uhradenie vzniknutej daňovej povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Predávajúci a kupujúci sa dohodli, že časť kúpnej ceny vo výške daňovej povinnosti uhradí kupujúci predávajúcim v termíne pred povinnosťou predávajúcich uhradiť daňovú povinnosť. Keďže však v čase úhrady tejto povinnosti štatutárny zástupca spoločnosti mal naplánovanú zahraničnú cestu, dohodli sa zúčastnené strany na tom, že na nevyhnutný čas neprítomnosti štatutárneho zástupcu kupujúceho bude štatutárny zástupca predávajúceho spoludisponentom účtu kupujúceho.

Nakoniec však tento krok k ničomu neviedol, kupujúci v termíne povinnosti predávajúcich k štátnemu rozpočtu nedisponoval dohodnutými finančnými prostriedkami na svojom účte. Aj z tohto dôvodu boli predávajúci nútení zabezpečiť si splnenie daňovej povinnosti z úverových zdrojov. Tieto boli neskôr uhradeného z neskoršieho finančného plnenia kupujúceho, pričom prevod už realizoval štatutárny zástupca kupujúceho.

Na otázku vyšetrovateľa, či pred predajom preveroval solventnosť kupujúceho, Kočner uviedol, že matkou spoločnosti bol renomovaný finančný fond WPB Holding&Finance N.V. so sídlom v Holandskom kráľovstve. Podľa v tom čase overených informácií za touto spoločnosťou stála silná finančná skupina – rodina z Líbye, o ktorej boli všeobecne známe informácie o dostatočných zdrojoch na krytie tohto obchodu, ako aj informácie o rozsiahlych investíciách do hotelových komplexov po celom svete.

Residence Hotel. Foto – Hotel

Čo sa týka personálneho prepojenia medzi spoločnosťami IIHL Malta, IIHH Bratislava a DH Bratislava, ktoré následne postupne odkúpili Residence Hotel a Športhotel, svedok uviedol, že v IIHL bol od 12. novembra 2013 jedným z riaditeľov. Do tohto termínu nemal žiaden právny vzťah k spoločnosti a nakoľko v čase kúpy a predaja nebol štatutárnym zástupcom, nevedel sa vyjadriť k daňovým povinnostiam spoločnosti. V IIHH a IIDH bol v čase prevodu predsedom predstavenstva.

Na základe kúpnej zmluvy z 11. 2. 2012 uzatvorenej medzi IIHL Malta ako predávajúci a IIHH Bratislava ako kupujúci a dodatku č. 1 z 20. 2. 2012 predala IIHL spoločnosti IIHH časť Residence Hotel za 18 miliónov 210-tisíc eur + DPH. Kúpna cena bola zaplatená zmenkou vyhotovenou IIHH na rad IIHL s dátumom splatnosti 30. 6. 2012.

Na základe Kúpnej zmluvy z 11. 2. 2012 uzatvorenej medzi IIHL Malta ako predávajúci a IIDH Bratislava ako kupujúci, predala IIHL spoločnosti IIDH Športhotel za 2 milióny 800 tisíc+DPH. Kúpna cena bola zaplatená zmenkou vystavenou IIDH na rad IIHH s dátumom splatnosti 30. 6. 2012.

Zmenky obsahujú všetky náležitosti v zmysle zákona o cenných papieroch.

Po vykonaní vyššie uvedených prevodov si IIHH uplatnila nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie 3/2012 vo výške 3 milióny 642 tisíc eur a IIDH vo výške 560-tisíc eur. Bol vyplatený 18. 6. 2012.

Marián Kočner. Foto – tasr

Vyšetrovaním bolo zistené, že IIHL bol na účet v Privatbanke skutočne vyplatený dňa 5. 4. 2011 nadmerný odpočet DPH vo výške 3 milióny 990-tisíc 798 eur. Súčasne bolo zistené, že z uvedeného účtu boli prevádzané prostriedky na účet spoločnosti Inkasný servis a osobný účet Mariána Kočnera. Svedok Kočner uviedol, že z účtu IIHL boli prevedené na účty jeho spoločností a jeho účty prostriedky, presne však nevedel, kedy a v akej výške, ale je ochotný k týmto prevodom predložiť doklady o ich legálnosti.

Následne predložil doklady. Z dokladov a porovnaním prevodov v banke bolo zistené, že 5. 4. 2011 bolo 20-tisíc eur prevedených na účet Residence Hotel. Dňa 18. 4. 2011 bola suma 1 milión 700-tisíc eur prevedená na účet Inkasný servis, a to na základe zmluvy o pôžičke z 18. 4. 2011 uzatvorenej medzi IIHL ako veriteľ a spoločnosťou Inkasný Servis ako dlžník. Dňa 18. 4. 2011 bola suma 2 milióny 300-tisíc eur bezhotovostne prevedená na účet osoby Marián Kočner. A to na základe zmluvy o pôžičke z 18. 4. 2011 uzatvorenej medzi IIHL ako veriteľ a fyzickou osobou Marián Kočner ako dlžník. Dňa 20. 6. 2011 bola suma 50-tisíc eur bezhotovostne prevedená na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 15. 6. 2011 uzatvorenej medzi IIHL ako veriteľom a Inkasným Servisom ako dlžníkom.

Finančná správa

K vyplateniu nadmerného odpočtu DPH došlo po tom, čo v týchto spoločnostiach bola vykonaná daňová kontrola Daňovým úradom Bratislava.

Zo zabezpečených dôkazov vyplýva, ž v IIHL bola kontrola 4. 4. 2011 ukončená tak, že nebol zistený rozdiel dane voči podanému priznaniu a aby bol subjektu vyplatený nadmerný odpočet.

V spoločnosti IIHH bola kontrola od 23. 5. 2011 do 8. 6. 2012 ukončená protokolom, že u subjektu nebol zistený rozdiel dane a aby bol vyplatený nadmerný odpočet. Daňový úrad konštatuje, že kontrolou predložených dokladov neboli zistené porušenia zákona o dani z pridanej hodnoty.

V spoločnosti IIDH bola kontrola vykonaná od 23. 5. 2011 do 8. 6. 2012. Ukončená protokolom, že u subjektu nebol zistený rozdiel dane oproti vyrubenej dani  a že nadmerný odpočet má byť vyplatený. Daňový úrad konštatuje, že kontrolou predložených dokladov neboli zistené porušenia zákona.

Marián Kočner. Foto – tasr

Svedkyňa Šlachtová

K veci bola vypočutá Ing. Jana Šlachtová ako konateľka dnes už neexistujúcej spoločnosti EDC, ktorej spoločníkom bola zahraničná spoločnosť CALDBECK MANAGEMENT z Veľkej Británie. Spoločnosť EDC mala za úlohu vyhľadávať na Slovensku zaujímavé investičné projekty so zámerom dlhodobých investícií. Za jeden z takýchto projektov považovala Jana Šlachtová aj kúpu hotelov na Donovaloch, kde materská spoločnosť mala záujem realizovať projekt Timeshare. Na základe štúdie sa potom materská spoločnosť rozhodla pre kúpu. EDC mala predovšetkým záujem o Hotel Residence. Timeshare projekt plánovane vykazoval vysokú rentabilitu a ziskovosť. Pôvodný vlastník nevedel projekt rozbehnúť, chýbali mu finančné zdroje a marketing, ale čo je najdôležitejšie, chýbali mu kontakty a skúsenosti, ale hlavne timeshare sieť.

Z voľne dostupných zdrojov bolo zistené, že projekt Timeshare tvorí 4970 luxusných letovísk v takmer 100 krajinách sveta. Donovaly Residence Club je jediný slovenský subjekt zaradený v najväčšej timeshare sieti na svete – RCI vďaka čomu si držitelia práv môžu vybrať z takmer 5-tisíc stredísk s rôznymi špecialitami z celého sveta. História, sila a veľkosť siete RCI garantuje služby na najvyššej úrovni a ponúkajú mnoho ďalších výhod – napríklad bonusové týždňové online rezervácie, hotelové zľavy po celom svete, parkovacie miesta na letiskách, výrazné zľavy na požičanie auta alebo vstupenky na celom svete známej atrakcie. Obrat v priemysle timeshare prevyšuje v EÚ 10,5 miliardy eur a zamestnáva viac ako 40-tisíc ľudí. Skupina RCI je divíziou firmy Wyndham Worldwide. Spoločnosť bola založená v roku 1974 Jon a Christel DeHaan, RCI je jedným z dvoch hlavných maklérov.

EDC nemala v tej dobe k dispozícii vlastné zdroje na financovanie tejto kúpy, od začiatku ich zabezpečovala anglická materská spoločnosť. Mali byť financované dlhodobou úverovou linkou jedného holandského investičného fondu, pričom presný názov si svedkyňa už nepamätala. Nakoľko v materskej spoločnosti mali problémy s finančným krytím a peniaze napokon materská spoločnosť nezískala, tým pádom ani EDC nemohla uhradiť kúpnu cenu a ani ju neuhradila.

S podpisom kúpnej ceny bola podpísaná aj nájomná zmluva na 25 rokov. Túto zmluvu si ako podmienku dal predávajúci ako ochranné opatrenie k nemožnosti prípadného prevodu na katastri na tretiu osobu do doby zaplatenia kúpnej ceny. Šlachtová uviedla, že EDC mala účet v Privatbanke a spoludisponentom bol aj Kočner, a to počas jej zahraničnej služobnej cesty z dôvodu, keby sa niečo stalo tak, aby mohol operatívne previesť na účet predávajúceho finančné prostriedky, ktoré sa očakávali na účte EDC. Pán Kočner nemal k EDC žiaden majetkový alebo majiteľský alebo rozhodovací vzťah, ale vybavoval vtedy v Privatbanke úver na zaplatenie daňovej dávky. Disponovanie s účtom bolo zriadené na odporučenie banky.

3. apríla 2012 zvolala Privatbanka pre účty Mariána Kočnera tlačovú konferenciu. Bola u nich kontrola a dostali pokutu.

Vyšetrovaním bolo zistené, že Privatbanka poskytla spoločnosti Donotel úver 668-tisíc 649 eur  a spoločnosti Residence Hotel 3 milióny 738-tisíc eur v auguste 2010. Obe spoločnosti si splnili svoju daňovú povinnosť. Potom, čo boli na účet EDC pripísané finančné prostriedky, ktoré boli vzápätí konateľom EDC poukázané na účty Donotel a Residence Hotel, tieto spoločnosti vyrovnali svoj záväzok voči Privatbanke.

Kupované nehnuteľnosti boli v čase podpisu kúpnej zmluvy zaťažené záložným právom v prospech veriteľa, ktorým bol pán Kočner. Záložné právo sa týkalo investícií do predmetných nehnuteľností. Garantovalo predávajúcemu, ako i záložnému veriteľovi, že o svoje peniaze nepríde. Navyše predávajúci vedel, že samotná EDC nemala dostatok zdrojov a bola odkázaná výlučne na zdroje od materskej spoločnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že materská spoločnosť nezískala finančné prostriedky, nenatiekli plánované zdroje do EDC, a tým pádom nebolo možné zaplatiť kúpnu cenu. Z uvedeného dôvodu bol podaný návrh na dražbu, pričom svedkyňa sa k ostatným skutočnostiam nevedela vyjadriť, nakoľko náležitosti spojené s dražbou vykonávala dražobná spoločnosť. EDC sa po dražbe dostala do insolvencie a prestala platiť všetky svoje záväzky. Neboli uhradené ani daňové záväzky. V takomto prípade je štatutár povinný navrhnúť konkurz. Konkurz bol ukončený pre nemajetnosť a EDC bola vymazaná z obchodného registra.

Svedok Peter Pecha

K veci bol vypočutý Ing. Peter Pecha, ktorý uviedol, že pracuje ako auditor a daňový poradca a spolupracuje s rôznymi slovenskými, aj zahraničnými advokátskymi a daňovo-poradenskými kanceláriami a v tejto súvislosti stále spolupracuje aj s advokátskou kanceláriou ELLUL&Schrantz z Malty, ktorou bol osobne požiadaný o zastupovanie ich klienta spoločnosť IHL. Od roku 2010 bol vymenovaný za riaditeľa organizačnej zložky uvedenej spoločnosti na Slovensku.

Materská spoločnosť mala záujem investovať finančné prostriedky do nehnuteľností na Slovensku. Pokyny k činnosti organizačnej zložky prijímal buď od jej štatutára na Malte, alebo od advokátskej kancelárie. Kto bol vlastníkom spoločnosti IIHL, respektíve konečným užívateľom výhod, nevedel povedať.

Spoločnosť  IIHL nadobudla v roku 2010 Hotel Šport a Hotel Residence na Donovaloch, keď bola úspešná v dražbe. O dražbe sa dozvedeli prostredníctvom dennej tlače alebo dražobného vestníka, presne si to už nepamätal. Na dražbe sa Ing. Pecha zúčastnil osobne, vydražil nehnuteľnosti za 25 miliónov eur. Akým spôsobom bola zaplatená suma, nevedel, nakoľko úhradu realizovala materská spoločnosť. Bol informovaný, že IIHL sumu v plnej výške zaplatila. Po nadobudnutí hotelov si IIHL uplatnila nadmerný odpočet vo výške 4 milióny eur. Ešte pred vyplatením bola vykonaná daňová kontrola. IIHL použila prostriedky získané vyplatením nadmerného odpočtu na pôžičky tretím osobám.

V roku 2012 sa materská spoločnosť rozhodla, že nehnuteľnosti odpredá a dostal pokyn na uzatvorenie zmlúv tak, že Residence Hotel bol prevedený na IIHH za sumu cca 22 miliónov eur s DPH a Športhotel bol predaný IIDH za viac ako 3 milióny eur. Prečo sa materská spoločnosť rozhodla predať uvedené nehnuteľnosti, nevedel uviesť, majiteľ nebol povinný mu uvádzať dôvod svojho rozhodnutia a ani to neuviedol. Úhrada kúpnych cien bola realizovaná vlastnými zmenkami. Z účtovného aj daňového hľadiska sa zmenka považuje za platobný prostriedok a kúpna cena sa považuje za uhradenú dňom prevzatia zmenky.

Športhotel Donovaly. Foto – hotel

Po predaji nehnuteľností spoločnosť vykázala daňovú povinnosť vo výške cca 35-tisíc eur a táto bola aj zaplatená. Táto suma bola zaplatená z dôvodu, že IIHL nadobudla v danom mesiaci iný majetok – Golfový areál v obci Báč a daň bola výsledkom rozdielu kúpnej a predajnej ceny.

Vyšetrovanie

V podnete bol ako podozrivá osoba uvedený Marián Kočner s tým, že ako osoba majetkovo a personálne prepojená s kupujúcimi realizoval formálne prevody nehnuteľností, pričom mal vlastnícku kontrolu nad prevádzanými nehnuteľnosťami neustále zabezpečenú.

Vykonaným vyšetrovaním bolo zistené, že pohľadávka voči spoločnosti Donotel vznikla z dvoch titulov. Po prvé to boli pôžičky na kúpu a rekonštrukciu hotela v rokoch 1995 a 1997 a po druhé z prevzatia pohľadávky spoločnosti Sense Enterprises Limited v roku 2010.

Spoločnosť Donotel počas svojej existencie nikdy nečerpala žiaden úver z komerčnej banky. Všetky zdroje na kúpu a prvú etapu rekonštrukcie pochádzajú výlučne od osoby Marián Kočner. Počas výstavby druhej etapy v 2003 až 2005 poskytol pôžičku spoločník Sense Enterprises Limited. Poskytnuté zdroje však v riadne dohodnutých termínoch vrátené neboli. To bolo hlavným dôvodom záložného práva, ako i predaja spoločnosti EDC. Čiže vrátenie prostriedkov vložených do spoločnosti počas 15 rokov. Celková pohľadávka vznikla z viacerých pôžičiek pre spoločnosť Donotel.  Presná suma bola predmetom záložného práva. Výška záväzku bola riadne evidovaná v účtovných dokladoch, ako aj v daňových priznaniach Donotelu.

Pohľadávka Kočnera voči Residence Hotel vznikla tým, že spoločnosť kúpila na Donovaloch veľký pozemok a na zelenej lúke postavila hotelový komplex. Celá výstavba prebiehala výlučne zo zdrojov spoločníka. Výške pohľadávky zodpovedala suma, na ktorú bolo zapísané záložné právo. Možno ho charakterizovať ako akcesorické vecné právo k cudzej veci subsidiárneho charakteru. Je totiž podmienené vznikom, existenciou a zánikom hlavného práva.

Bolo zistené, že konateľom spoločnosti Donotel v čase predaja Športhotelu bol Jozef Deák a Karolína Kočnerová. Marián Kočner sa konateľom tejto spoločnosti stal 10. 3. 2011. Spoločníkmi Donotelu v čase predaja boli Sense Enterprises Limited, Deák a Kočnerová. Konateľom Residence Hotel v čase predaja bol Marián Kočner, ktorý bol súčasne aj spoločníkom spoločnosti.

V EDC bola spoločníkom Caldbeck Management LTD Londýn, pri ktorej nie je možné zistiť užívateľa konečných výhod, nakoľko akcie takejto spoločnosti sú na držiteľa a neexistuje evidencia týchto držiteľov. Konateľom bola Šlachtová. V realizačnom návrhu sa uvádza, že v minulosti spolupracovala s Kočnerom na projekte Glance House. Tu je potrebné uviesť, že Šlachtová nespolupracovala s Kočnerom na Glance House. Menovaná na uvedenom projekte spolupracovala s Róbertom Čížom. Osoba Kočner začala byť spájaná s Glance House až v máji 2012. Z uvedeného vyplýva, že pri predaji Športhotelu a Residence nebola personálna ani majetková prepojenosť medzi Kočnerom a Šlachtovou.  Je preukázané, že Kočner disponoval účtom EDC, avšak nevykonal žiadne prevodné príkazy.

Dňa 28. 10. 2010 sa konala dražba nehnuteľností, ktoré boli vydražené IIHL. Dražbu riadne vykonala spoločnosť Licitor s.r.o. Konateľom IIHL bol Peter Pecha, pričom sa nepodarilo zistiť jeho majetkové alebo personálne prepojenie na Mariána Kočnera. V spoločnosti IIHL v čase vydraženia bol riaditeľom Christian Ellul z Malty. Menovaný bol neskoršie manželom Karolíny Kočnerovej, dcéry Mariána Kočnera, ktorý od 12. 11. 2013 bol druhým riaditeľom spoločnosti.

Vyšetrovaním nebolo preukázané majetkové, ani iné personálne prepojenie medzi Kočnerom, EDC a IIHL v čase kúpy nehnuteľností, pričom podnet na stíhanie navodzuje tento stav, keď dáva do súvislosti Galnce House, manželstvo Karolíny Kočnerovej a Ellula a Kočnera. Všetky tieto udalosti a spojenia prebiehali až v nasledujúcom časovom období po dražbe.

Policajný prezident Tibor Gašpar a minister vnútra Robert Kaliňák pred parlamentným výborom. Foto – tasr

Dňa 11. 2. 2012 bol komplex Residence na základe kúpnej zmluvy prevedený na IIHH a toho istého dňa bol Športhotel prevedený na IIDH. V danom prípade je možné hovoriť o majetkovej prepojenosti medzi zainteresovanými. To, že medzi sebou obchodujú majetkovo prepojené osoby, nie je trestné a ani protiprávne a len táto skutočnosť nemôže znamenať, že by malo ísť o daňový trestný čin.

Z hľadiska daňových trestných činov nepatria do skutkovej vety uznesenia o začatí stíhania formulácie typu „ide o obchodovanie personálne alebo majetkovo prepojených osôb, a preto možno predpokladať, že obchody realizované medzi nimi sú len účelové a fiktívne“. Navyše v zmysle Ústavy každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

V súhrnnom vnímaní možno skonštatovať, že zodpovednosť možno v rámci daňového a trestného práva vyvodiť, iba ak subjekt nekonal, čo mu zákon prikazuje, alebo konal spôsobom, ktorý mu zákon zakazuje.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie možno preto uzavrieť, že o trestný čin podvodu by mohlo ísť v danej veci len za situácie, ak by sa preukázalo, že osoby konajúce v mene subjektov, medzi ktorými boli uzatvárané zmluvné vzťahy smerujúce k prevodom predmetných nehnuteľností, boli skutočne vykonané s úmyslom získať od štátu neoprávnené plnenie v podobe nadmerného odpočtu DPH, čo sa nepreukázalo. Samozrejme, úmyselným zavinením by musela byť pokrytá aj okolnosť, že Marián Kočner sám dal pokyn na uzavretie zmlúv o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam s úmyslom získať od štátu nadmerný odpočet DPH.

Takéto skutkové okolnosti však vôbec neboli dokazovaním zistené a ustálené. Okolnosti síce postačovali na začatie trestného stíhania vo veci a následne na vykonanie dokazovania v prípravnom konaní, avšak už sami o sebe nestačia na vznesenie obvinenia. To totiž vyžaduje vyšší stupeň pravdepodobnosti, že došlo konkrétnou osobou k spáchaniu skutku. Žiadnym spôsobom sa nepodarilo preukázať, že k uvedeným obchodom došlo na základe dohody zúčastnených s úmyslom získať nadmerný odpočet.

Vo vyšetrovanom prípade bolo preukázané, že predmetný majetok reálne existuje a došlo k skutočnému, nie fiktívnemu predaju, teda došlo k deklarovanému obchodu. Daňový úrad pri kontrole skúma aj reálnosť vykonaného obchodu. Ak by zistil, že išlo o simulovaný právny úkon, v takom prípade musí vyhodnotiť otázku simulovaného právneho úkonu, vyhodnotiť jeho neplatnosť a skúmať následne daňovo-právne súvislosti. Takúto skutočnosť daňový úrad pri kontrole EDC, IHL, IIHD a IIHH nezistil.

Podstatnou otázkou v danom prípade bolo zisťovanie najmä subjektívnej stránky v konaní Mariána Kočnera, respektíve iných osôb. Vykonaným vyšetrovaním sa nepodarilo preukázať žiadnu formu zavinenia zo strany Kočnera, ale ani zo strany iných osôb, ani žiadne pohnútky v tom zmysle, že by úmyselne uviedli do omylu daňový úrad s cieľom neoprávnene si uplatniť nárok na vrátenie DPH.

Základným pravidlom, ktoré treba rešpektovať, je, že v rámci daňového konania ja nositeľom dôkazného bremena daňový subjekt, kým v prípade trestného konania sú to orgány činné v trestnom konaní. V prípade trestného konania nemožno vyvodzovať zodpovednosť, pokiaľ orgán činný v trestnom konaní nepreukáže, že páchateľ spáchal trestný čin.

Trestný čin neodvedenia dane a poistného je špeciálna forma podvodu, úmyselné sa vyhýbanie daňovej povinnosti. Tento pojem zahŕňa situácie, v ktorých sa úmyselne predkladajú nepravdivé vyhlásenia alebo falošné dokumenty, čo sa vyšetrovaním nepreukázalo.

Vzhľadom na uvedené preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, zastaviť stíhanie, nakoľko skutok nie je trestným činom.

Vyšetrovateľ PZ

pplk. Ing. Štefan Jombík

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Marian Kočner

Robert Kaliňák

Slovensko

Teraz najčítanejšie