Denník N

Mečiar je už len nervózny starý muž

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Bývalý premiér v Sobotných dialógoch poprel aj to, čo sa poprieť nedá, a obviňoval iných.

Vladimír Mečiar v diskusii s Branislavom Dobšinským ukázal, že je stále rovnaký demagóg. Zmenilo sa len to, že je viditeľne nervóznejší a unavenejší demagóg, než akým býval, keď si bez odporu v Kubišovej STV rozprával, čo sa mu zachcelo. A ukázalo sa ešte jedno. Buď je výborný herec a svoju nahnevanosť na zrušenie amnestií hral naozaj presvedčivo, alebo mu došlo, že napokon predsa len prišiel o ochranu Roberta Fica a skutočne mu hrozí súd.

Tvrdil síce, že z ničoho nemá obavy („Čo sa mám týchto chlapcov báť?“ – chlapcami myslel Kisku, Fica, Danka a Bugára), ale keď mu počas diskusie čítali nález Ústavného súdu o tom, ako porušil ústavu, viditeľne sa od rozrušenia triasol.

Tu sa treba pristaviť pri výkone Branislava Dobšinského. Zvládnuť Mečiara je ťažká úloha a moderátorovi Slovenského rozhlasu sa to podarilo veľmi dobre. Horšie to bolo s technickým zabezpečením televízneho prenosu, v ktorom sa objavili viaceré chyby.

Dôležitejšia však bola Mečiarova obhajoba. A tá sa od roku 1998 v podstate v ničom nezmenila. Stále je postavená na tom, že amnestie na zavlečenie Michala Kováča mladšieho a zmarené referendum mali upokojiť situáciu na Slovensku. Tvrdil, že ak by ich on ako zastupujúci prezident nevyhlásil, museli by stíhať vtedy opozičných politikov Milana Kňažka a Jána Čarnogurského, ktorí podľa neho marili vyšetrovanie tým, že na úteku platili a ovplyvňovali Oskara Fegyveresa. To by vraj malo za následok neuznanie volieb zahraničím, čo on nechcel dopustiť. „Radšej ten prípad odložiť, nech sa ten politický zápas rozhodne voľbami,“ povedal.

Slávny rozhovor Lexa – Hudek, v ktorom sa obaja rozprávali o „kopnutí do gúľ“ vyšetrovateľa, čo dokázal, že za únosom stála Lexova SIS, naproti tomu označil za zmanipulovaný a účelovo zostrihaný. Rovnako ignoroval svedectvá, ktoré za páchateľa označili Lexovu SIS, ako i rozhodnutie rakúskeho súdu, ktorý naznačil to isté. Viackrát, ako je jeho zvykom, hovoril o rôznych dôkazoch, ktoré nikdy nikto okrem neho nevidel. Mečiarova taktika teda zostala rovnaká ako vždy – zahltiť diváka prívalom slov, často klamstiev, v ktorých sa stratí, a prehliadať či spochybňovať všetko, čo sa mu nehodí do plánu.

Nechýbal však ani humor. Mečiar napríklad tvrdil, že zrušením amnestií sa začal zápas o charakter štátu, a že mu pomoc ponúkli medzinárodné organizácie na ochranu ľudských práv. Dodatočne zas zamrazilo, keď zavlečenie prezidentovho syna označil za „kauzičku“, ktorá nie je pre Slovensko dôležitá.

Celkový dojem: sledovať Mečiara je ako cesta do múzea, v ktorom ste už veľakrát boli. Môže to byť ešte zaujímavý zážitok, ale nič nové sa už nedozviete.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie