Denník N

Ľud má občas dlhé vedenie

Vladimír Mečiar. Karikatúra – Shooty
Vladimír Mečiar. Karikatúra – Shooty

Mečiarizmus je mementom, že pravda nakoniec môže zvíťaziť.

Nedávno som dotáčal s Terezou Nvotovou poslednú sekvenciu pre dokument o Vladimírovi Mečiarovi pre televízny kanál HBO. Za tých dvadsaťpäť rokov som tie isté vety, argumenty, situácie… zopakoval snáď po stý raz – bol to zločinec, ktorý dokázal zjednotiť naštvaných ľudí, premeniť ich naštvanosť na generátor negatívnej energie a tou – ako laserovým delom – rozleptať základy štátu, infikovať ich a nasadiť do nich vírus animozít „muža proti mužovi“. V mene vlastnej moci a profitu, samozrejme. Možno dokonca aj trošku veril – a dodnes verí – tomu, čo robil. Každopádne predbehol dobu – Zeman, Babiš, Orbán… Trump sú jeho pokrvní bratia. Bez svojho početného fanklubu by neboli ničím. A bez demagógie a lží.

Už sa fakt nepamätám, ako sa volala tá kniha Stanisława Lema – bola to tuším detektívka. Mimo hlavného deja v nej opisuje bezpečnostné (protiteroristické) opatrenia na jednom letisku. V situácii ohrozenia sa ľudia vrhali rovno z pohyblivých schodov cez zábradlie do akejsi mäkkej hmoty, kde zapadli a boli chránení pred črepinami, tlakovou vlnou, pred padajúcimi predmetmi.

Môj priateľ, psychiater J. B., je cynik. Tvrdí, že po svojich zvieracích predkoch potrebujeme na pocit bezpečia svoju svorku a alfa samca. Tí „iní“ sú nepriatelia. Na moju otázku, ako si predstavuje ochranu pred šialencami a fanatikmi, povedal: psychologickými a psychiatrickými testami by ľudia – najmä tí, čo majú vplyv na naše životy, predovšetkým politici – mali prechádzať povinne, a chorých treba „izolovať“. Ufff!

Existujú zrejme aj lacnejšie a menej drastické možnosti. Napríklad koexistencia sebestačných komunít, ktoré si žijú vo svojich getách, a čo sa deje za hradbami, ich až tak nezaujíma. Teda pokiaľ nejde o výmenu žien, tovarov, služieb, informácií… a koristnícke výboje či aspoň medzikomunitné športové a kultúrne zápolenie.

Predbežne sme však odkázaní na obvyklé podmienky, čiže budeme žiť nedostatočne chránení za soft hradbami pravidiel a zákonov. A krôčik za krôčikom budeme platiť kúskom slobody za kúsok bezpečia. Alfa samci v rolách politikov sa postarajú, aby sme si za bezpečnosť priplácali. Treba len dúfať, že ich na stále preľudnenejšej planéte bude inflácia, a ich moc rozptýlená.

Nevyriešeným problémom bude, aby do vzájomných konfliktov pod zástavou hesiel o pôde a krvi posielali roboty a nie nás, čo vlastníme iba ten kúsoček pod zadkom. Otázka znie, ako ich k tomu primať. Najmenej zlá zo všetkých zlých možností je demokracia, ktorá vďaka slobodným voľbám zabezpečuje rotáciu politických elít, spoločenskú kontrolu moci, napríklad prostredníctvom médií či sociálnych sietí, a aké-také sociálne učenie verejnosti metódou skúšok a omylov.

Apokalypse sa dá zabrániť aj kombinovanou aplikáciou terapií podľa S. Lema a J. B. – obetovaním kúska slobody za kúsok bezpečnosti, plus povinným psychologickým alebo psychiatrickým vyšetrením adeptov na politické roly. Samozrejme, skôr než sa dostanú do významných pozícií, napríklad na kandidátky politických strán. Paralelná koexistencia všakovakých komunít je dobrý, minimálne neškodný trend.

Existuje, samozrejme, ešte niekoľko ďalších možností. Napríklad: kultúra vytrhla človeka z koľají biologickej evolúcie (parafráza UI z Lemovej knihy Golem IVX) a možno smeruje skôr k svetlu ako do ničoty. A teraz len za seba: držme sa pri zemi – mečiarizmus, a iné podobné -izmy, sú mementom. Hovoria o tom, že pravda a láska napokon môžu zvíťaziť, ak ľud nebude mať pridlhé vedenie. Myslím teraz napríklad na tých dvadsaťpäť rokov, ktoré uplynuli, než fenomén mečiarizmu prekukli aj tí, ktorí ho vtedy stavali na nohy.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Mečiarove amnestie

Komentáre

Teraz najčítanejšie