Denník N

Bojoval proti obom totalitám

Foto - Katarína Ácel Gáliková
Foto – Katarína Ácel Gáliková

Počas vojny stál v odboji pri Golianovi a Viestovi. Neskôr veril, že je možné poraziť aj nastupujúci komunistický režim.

Pre mladého Živodara Tvarožka bol po celý život vzorom jeho otec Tomáš. Ten stál aj pri vzniku prvej Československej republiky – bol členom tajnej odbojovej organizácie Mafia. V novej republike sa stal poslancom i zakladateľom prvej Mestskej sporiteľne.

Rodina Tvarožkovcov sa spája aj s neodmysliteľnou Metropolkou – v roku 1927  postavil obytný dom s kinom Živodarov strýko, známy bratislavský architekt Juraj Tvarožek. Aj svoje detstvo trávil mladý Živodar medzi mramorovými stolmi legendárnej kaviarne, po ktorých narýchlo kreslili náčrty predstavitelia výtvarnej moderny alebo nadrealisti Štefan Žáry či Rudolf Fábry písali svoje verše.

„Potom nám Metropolku zavrel Alexander Mach, pretože sa v nej mala schádzať protištátna spoločnosť. Pán Dvořáček, ktorý nám ju riadil, skončil na istý čas vo väzení v Ilave,“ spomínal si na obdobie krátko po vzniku Slovenského štátu Živodar.

Už ako 16-ročný sa dostal vďaka svojmu otcovi, ešte pred vypuknutím SNP, aj do odboja. So žartom hovorieval, že vtedy v tom videl najmä dobrodružstvo, keď mu otec prvýkrát dovolil šoférovať jeho auto.

No mladý Živodar dostal už vtedy zodpovednú úlohu. Rodina bola napojená na demokratickú odbojovú skupinu Flóra, a tak mal nenápadný mladík pomáhať pri operácii Manganese parašutistom Františkovi Bírošovi, Štefanovi Košinovi a Drahomírovi Vaňurovi, ktorých riadil Londýn a na Slovensku sa mali spojiť s našim odbojom.

Živodar sa spolu so svojim bratrancom Branislavom dostal neskôr aj do vysokoškolského strážneho oddielu generálov Goliana a Viesta, jednotky zloženej zo študentov, ktorá sprevádzala legendárnych generálov v povstaní až do ich posledných chvíľ.

Vytúžený koniec vojny však pokoj nepriniesol. Živodar sa stal pánom vrchným v obnovenej Metropolke, do ktorej sa vracal opäť život a bývalí hostia zo zajatia či koncentračných táborov. S nástupom komunistov, ktorí sa rozhodli legendárnu kaviareň znárodniť, sa však všetko zmenilo. Ešte predtým zomrel Živodarov otec Tomáš, a tak sa mladý odbojár rozhodol. Spolu s priateľmi z odboja sa v roku 1949 ocitli na palube lietadla, ktoré z Prahy uletelo do americkej okupačnej zóny Nemecka.

Pred životom na slobode však uprednostnil čosi iné. V mysli mal stále príbeh svojho otca, presvedčeného demokrata, ktorý bol veľkým odporcom praxe a myšlienok komunizmu. Aj to rozhodlo, že sa v zahraničí rozhodol dať do služieb protikomunistického odboja a vrátiť sa naspäť do Československa, aby ako zahraničný agent-chodec posielal na Západ správy spoza železnej opony. „Vtedy sme verili, že ten odboj proti komunizmu je možný, že je možné čosi zmeniť,“ spomínal.

Komunistická ŠtB ho však odhalila a v procese s veľkokaviarnikom Tvarožkom ho odsúdila na trest smrti. Jeho bratranec Braňo, ktorý mu poskytol na jednu noc po návrate nocľah, dostal päť rokov. „Vy ani nehovorte, že ste boli v povstaní,“ to vám nepomôže, spomínal na slová svojho obhajcu prideleného ex offo. Krutý rozsudok mu neskôr zmenili na doživotie, prešiel najťažšími vyšetrovaniami v päťdesiatych rokoch – leopoldovským mlynom či Jáchymovom.

„Paradoxné bolo, keď sme sa po niekoľkých rokoch komunizmu stretli za bránami väzenia mnohí povstalci s tými, ktorí bojovali proti povstaniu,“ usmieva sa nad absurdným riadením osudu. V komunistických väzeniach strávil nakoniec 16 rokov.

Živodar Tvarožek zomrel 17. marca 2015.

Slovensko

Teraz najčítanejšie