Denník N

Macron opäť vyhral, s vládnutím to bude ťažšie

Macron (druhý sprava) na zasadnutí vlády. Foto – ap
Macron (druhý sprava) na zasadnutí vlády. Foto – ap

Nový prezident by mal mať veľkú parlamentnú väčšinu. Lenže zloženú z ľudí, o ktorých veľa nevie.

Francúzsky volebný systém je väčšinový, podobne ako v Británii. Počet hlasov pre jednotlivé strany nie je priamo úmerný tomu, koľko nakoniec získajú mandátov. Podstatné je, v koľkých jednomandátových obvodoch kandidáti strany zvíťazia. Tento systém logicky nahráva najpopulárnejšej strane, ktorej kandidát pravdepodobne skončí ako prvý vo väčšine obvodov.

Strana tak môže získať výraznú parlamentnú väčšinu, aj keď na celoštátnej úrovni dostane napríklad len tretinu hlasov. Tak ako sa to v prvom kole volieb stalo hnutiu Republika Vpred nového prezidenta  Emmanuela Macrona.

Podľa odhadov by mohlo v dolnej komore parlamentu získať drvivú väčšinu, 415 až 445 kresiel z 577. Na rozdiel od britských sú však francúzske väčšinové voľby dvojkolové, takže presné rozdelenie mandátov sa dozvieme až o týždeň.

Silná parlamentná väčšina je pre Macrona tá dobrá správa. Ak sa niečo medzi dvomi kolami nepokazí, napríklad sa voliči nezjednotia proti jeho kandidátom, čo je nepravdepodobné, mal by mať dosť hlasov, aby presadil reformy, ktoré sľuboval a ktoré Francúzsko potrebuje, ak chce mať efektívnu ekonomiku a chce zvrátiť svoj dlhotrvajúci pomalý úpadok.

Horšia správa je, že nevedno, ako dlho Macronovi táto väčšina vydrží, ak nutne nepopulárne reformy skutočne začne presadzovať, narazí na odpor odborov a na demonštrácie v uliciach. Zostaviť kandidátku aspoň spolovice z nových tvárí, z ľudí bez skúseností zo straníckej politiky bol uprostred všeobecného znechutenia z tradičnej politiky výborný marketingový ťah – pre účel volebného víťazstva. Pre vládnutie to naopak môže byť veľký problém.

Presnejšie politické názory a postoje k riešeniu jednotlivých problémov zostávajú u mnohých Macronových budúcich poslancov veľkou záhadou. Hnutie vzniklo pred rokom, takže na preverovanie kandidátov ani nemohlo mať čas. Macronových nasledovníkov spája snaha zmeniť doterajšie fungovanie politiky, otázkou však je, ako si kto z nich konkrétnu a detailnú zmenu predstavuje.

Zároveň väčšinou ide o výrazné osobnosti so silným mandátom z väčšinových obvodov. To, že nemajú skúsenosti z tradičnej straníckej politiky, nutne neznamená, že nemajú skúsenosti z  verejného života – často sú to miestni aktivisti s veľmi vyhranenými, ale i veľmi rôznorodými názormi.

Vládnuť s takou parlamentnou väčšinou sa ľahko môže ukázať ako nočná mora. Úspešné vládnutie, nehovoriac o presadzovaní reforiem, totiž vyžaduje aj stranícku disciplínu a ochotu poslancov aspoň občas v najdôležitejších otázkach držať krok s ostatnými.

Na Slovensku máme z minulosti veľa nepekných skúseností s novými hnutiami, ktoré išli do volieb bez jasného programu a zásad a s nadivoko zostavovanými kandidátkami. A s parlamentnými zmätkami, ktoré potom ich neustále sa preskupujúci a nevypočítateľní poslanci spôsobili.

Macron má našťastie ešte jednu výhodu. Ako druhá najsilnejšia vo voľbách pravdepodobne skončí demokratická pravica, republikáni. Vďaka volebnému systému síce bude mať podľa odhadu denníka Le Figaro len niečo medzi 95 a 132 poslancami, práve oni však môžu Macrona podržať a jeho reformy podporiť, ak by aj stratil podporu časti vlastných. A ak republikáni dokážu svoju urazenosť a stranícke záujmy podriadiť potrebám krajiny – ak totiž reformy uspejú, ťažiť z toho nebudú oni, ale najmä prezident.

Bolo by paradoxom, keby Macron, ktorý voľby vyhral dištancovaním sa od tradičných strán, dokázal svoje plány presadiť len s pomocou jednej z nich. Tak to však v skutočnej politike chodí, najmä v takýchto prevratných časoch.

Francúzske voľby

Teraz najčítanejšie