Denník N

Keď sa susedova hlava váľa po zemi (ukážka z Denníkov z Rakky)

Ilustrácia z knihy Denníky z Rakky – Scott Coell/vydavateľstvo Absynt
Ilustrácia z knihy Denníky z Rakky – Scott Coell/vydavateľstvo Absynt

Samer je reálny človek, ktorý si z dôvodu bezpečnosti jeho rodiny, ktorá zostala žiť v Rakke radšej zvolil krycie meno. Pre projekt BBC opísal svoj život v hlavnom meste takzvaného Islamského štátu, v slovenčine ho práve vydal Absynt.

V Rakke žije aj mladý muž, ktorý si pre bezpečnosť zvolil pseudonym Samer. Do svojho denníka si zapisuje každodennú realitu tak, ako to robia aj iní mladí muži po celom svete. Prvé lásky, trápenie so školou. Samer prežíva to isté, no jeho dospievanie je narušené verejnými popravami „odpadlíkov od viery“, čoraz častejším bombardovaním a neustálym strachom.

V rozhlase som začul meno svojho suseda. Z nejakého dôvodu som sa nedokázal nejsť pozrieť. Jeho odťatá hlava sa váľala na zemi. Nebol som schopný udržať sa na nohách. Ten pohľad už nikdy nevymažem z mysle.

Kráčal som po ulici a nahlas nadával. Znenazdajky som narazil na skupinu príslušníkov náboženskej polície. Zdrapli ma za plece a vzali so sebou do barakov. Pokúšal som sa nejako vyhovoriť, no bez úspechu. „Nahlas si nadával na ulici. Zaslúžiš si štyridsať rán bičom.“

Jeden z nich ma nemilosrdne zbičoval. V jeho očiach som videl, že to robí s hrdosťou.

Dovliekol som sa domov a skolaboval. Keď sa moja tehotná sestra dozvedela, čo sa stalo, dostala šok a začala silno krvácať. Bolo nám jasné, že ju musíme čo najrýchlejšie dostať ku gynekológovi, no keď sme konečne dorazili na kliniku, bola zavretá. Muž stojaci obďaleč nám povedal, že doktora, jeho dlhoročného suseda, zatkol Dáiš (takzvaný Islamský štát – IS) a kliniku zavreli. Odteraz bolo zakázané, aby mužskí lekári ošetrovali ženské pacientky.

Zatiaľ čo niektorí príslušníci Dáišu boli zaneprázdnení popravami nevinných ľudí, ostatní sa motali okolo a vyvolávali napätie. Provokovali ľudí, aby z nich dostali nejakú reakciu a potom popravili každého, kto im oponoval alebo ich kritizoval. Zakaždým, keď Dáiš otvoril ďalšiu kapitolu hororov, poveril velením nového vodcu, ktorý prišiel vždy aj s novými formami útlaku.

*

Po ceste domov som stretol svojho priateľa Abu-Mohameda, ktorý vlastnil malý obchod. Kývol hlavou smerom k obchodu na druhej strane ulice. Majiteľ bol náš starý známy. Stála pri ňom skupina mužov z IS. Jeden z nich držal v ruke kopu papierov. Pohli sme sa cez cestu a skupina mužov zamierila k ďalšiemu obchodu.

„Hej!“ zvolal jeden z nich. „Komu patrí tento obchod?“

Abu-Mohamed odpovedal, že jemu.

„Sme zo Zakah,“ povedal muž. Zakah mala byť charita pre chudobných, no v skutočnosti vyberala v mene IS dane. „Prišli sme si po peniaze, čo nám dlhuješ.“

Abu-Mohamed trval na tom, že svoju časť už zaplatil.

„Buď ticho!“ povedal muž z IS. „Dlhuješ nám stotisíc sýrskych libier.“

Abu-Mohamed zalapal po dychu. To bola obrovská suma. Súhlasil však, že zaplatí, len čo bude môcť.

Odťaté hlavy tých, čo sa priečili IS, viseli na pouličných lampách. Slúžili ako kruté varovanie.

*

Tú noc sa od explózií celý náš dom otriasal v základoch. Vysoko na oblohe leteli bombardéry a v správach oznamovali, že medzinárodná koalícia začala s bombardovaním IS.

Nasledujúci deň boli ulice plné mužov z Dáišu. Miestny taxikár ma varoval, aby som si dal pozor. Koaličné lietadlá zasiahli množstvo budov patriacich Dáišu a mnohých zranili. Teraz pátrajú po tých, ktorí mohli pomáhať pri navádzaní lietadiel na cieľ.

Taxikár sa práve chystal odísť, keď na neho zvolal jeden z mužov, aby zastal. Bol to príslušník dopravnej polície. Takých ako on bolo plné mesto. Zvreskol na šoféra, aby mu dal vodičský preukaz a poistenie. Taxikár mu podal vodičák, no žiadne potvrdenie o poistení nemal, pretože čosi také sa už aspoň dva roky nedalo získať.

„Nemáš poistku! Zaplatíš,“ povedal policajt. „Alebo ti zhabem auto.“

Šofér musel zaplatiť vyše päťtisíc sýrskych libier. Ako mi povedal, bolo to viac, než zarobil za celý týždeň. „Týchto netrápi žiadna doprava,“ zamrmlal. „Jediné, čo ich zaujíma je to, ako nás ošklbať.“

*

Dav ľudí sa zhromaždil okolo hlbokej jamy. Na jej dne čupela žena. Spýtal som sa okolostojacich, kto to je a prečo je v jame.

Prv, než mi odpovedali, ozval sa veľký muž v maske: „Táto žena sa dopustila nevery, a preto bude za trest ukameňovaná.“

Jeho slová prerušil hluk lietadiel nad našimi hlavami. Jeden z obchodníkov zvolal: „Do krytu, do krytu!“

Zasiahli trh. Ozvalo sa niekoľko obrovských explózií a všade naokolo ležali časti ľudských tiel. Bol to ruský nálet, ktorý mal vraj trafiť teroristov.

Nestačí snáď, ako kvôli teroristom trpíme tu na zemi? Teraz sa na nás valí ďalšie zlo z oblohy.

*

Masakre sa stali v Sýrii každodennou záležitosťou. Bombardovanie, raketové útoky i zbrane všetkého možného druhu rozsievajú smrť. Neutíchajúci hukot lietadiel prekazí akýkoľvek náznak dobrej nálady. Všetko krváca a umiera. Všetko okrem režimu. Zdá sa, že táto temnota ho živí a stáva sa čoraz silnejším. Väčšina obyvateľov Rakky vôbec nechápe, čo sa vlastne stalo. Ohromilo nás to. Zdravým rozumom sa to skrátka nedá pochopiť.

*

S mojimi bratmi a sestrami sme na Deň matiek plánovali menšiu oslavu. Bolo studené marcové ráno a z diaľky sa blížil zvuk lietadiel. Okamžite som vyrazil na cestu domov.

Čím sme boli bližšie k domu, tým bolo vo vzduchu viac dymu.

Vládne lietadlá zasiahli našu ulicu. Strecha susedovho domu sa zvalila na náš dom. Všade boli sanitky a ľudia odnášali mŕtvych a ranených.

Jeden zo susedov mi povedal, že moji rodičia sú zranení a odviezli ich do nemocnice. Ten pocit sa nedá opísať. Pri pohľade na náš dom ma prepadli tie najtemnejšie predstavy. Horné poschodie bolo úplne zničené a prízemie bolo do značnej miery poškodené. Susedov dom bol v podobnom stave.

Keď sme s bratmi a sestrami dorazili do nemocnice, vo vzduchu sa vznášal pach krvi a smrti. Požiadali nás, aby sme sa pozreli na telá, ktoré ležali pred nami, a pokúsili sa identifikovať našich rodičov.

Bol som v takom šoku, že som nedokázal normálne uvažovať. Stál som vedľa svojho otca a nič z toho, čo sa stalo doteraz, už nebolo podstatné. Môj otec. Bol celý doráňaný. Väčšiu časť jeho tela zakryli plachtou, no tvár zostala odokrytá. Videl som, ako cez plachtu z početných zranení presakuje krv. Bolo zjavné, že ho zasiahli šrapnely.

Premohol ma pocit absolútnej samoty. Skolaboval som a zviezol sa na zem. Stratil som svojho mentora, sprievodcu životom, muža, ktorý mal odpoveď na všetky moje otázky. Bol to jeden z najtemnejších momentov môjho života. Otcova smrť mnou otriasla. Niečo sa vo mne zmenilo.

„Vašu matku ošetrujeme,“ oznámil mi pokojný hlas, „no ešte k nej nevstupujte.“

Prešli dve hodiny, kým doktor konečne vyšiel von. „Podarilo sa nám ju zachrániť, no jej stav je vážny,“ povedal.

Denníky z Rakky 

Samerove denníky z hlavného mesta Dáišu na Slovensku publikovalo vydavateľstvo reportážnej literatúry Absynt a preložil Peter Leponi.

Samer je pseudonym mladého Sýrčana z mesta Rakka, ktorý si v meste okupovanom takzvaným Islamským štátom robil od roku 2016 denníkové zápisky.

Tento projekt inicioval reportér BBC Mike Thomson, ktorý sa neskôr postaral aj o to, aby sa Samerove zápisky dostali zo Sýrie a mohli vyjsť najskôr vo Veľkej Británii a teraz aj na Slovensku.

Samer je reálny človek, ktorý si z dôvodu bezpečnosti jeho rodiny, ktorá zostala v Rakke, radšej zvolil krycie meno. Samer v súčasnosti žije v utečeneckom tábore na severe Sýrie.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Vojna v Sýrii

Svet

Teraz najčítanejšie