Čítať o závisti znamená čítať aj o láske, smútku a hneve

Pre začiatok treba na rovinu povedať, že čítať o  závisti nie je práve príjemné. Tak ako ani oko v priezore na obálke knihy Vereny Kastovej Závist, žárlivost a jejich smysl (Portál), tak ako ani jej provokačný názov. Oveľa krajšie je čítať o láske, radosti, alebo aspoň o  hneve či smútku. Ale závisť?

Takéto čítanie však môže byť  užitočné. Napríklad, aby sa človek stretol so svojou vlastnou závisťou, naučil sa s touto potenciálne deštruktívnou emóciou zaobchádzať. Alebo preto, aby sa dozvedel, že závisť nie je spôsobená spoločenskou nerovnosťou – výskumy ukazujú, že je rovnako prítomná v  spoločenstvách založených na rovnosti. Naopak – závisť je hybnou silou dôležitých spoločenských zmien. A, čítajúc Kastovej riadky, aj mnohé deštruktívne sily v našej spoločnosti sú zrazu zrozumiteľnejšie.

Alebo sa čitateľ môže dozvedieť, že aj nie príliš závistliví ľudia môžu závidieť – keď prežívajú stratu či ohrozenie. A takisto, že veľmi závistliví ľudia majú niekde hlboko vo svojom vnútri zranenie, ktoré súvisí s ich pocitom vlastnej hodnoty či s krivdou, ktorá sa im niekedy skutočne udiala. Nejde však o krivdu sociálnu – často boli ukrátení v  niečom oveľa citlivejšom a  pre duševné zdravie podstatnejšom. Tak­že – čítať o  závisti nakoniec znamená čítať i  o láske,  hneve,  smútku.

Cesta zarúbaná ľudskou hanbou a obranami

Ak už má niekto o tejto ošemetnej záležitosti písať, mal by to byť človek, ktorý dobre pozná jemné mechanizmy emócií, z  ktorých je závisť zložená. Niekto, kto pozná ľudí trpiacich závisťou. A v  neposlednom rade niekto, kto vie písať. Toto všetko s ľahkosťou spĺňa švajčiarska psychoanalytička z  univerzity v  Zürichu Verena Kast. Niektoré jej knihy o snoch, symboloch či smútku sa vo Švajčiarsku stali bestsellermi. Jej hra so slovíčkami, cit pre psychologickú etymológiu, jej chápanie prepojenia tela a  duše a  zároveň hlboká erudovanosť sú výbornou cestou, ktorou sa vydať do tejto tabuizovanej oblasti. Pretože je to cesta zarúbaná ľudskou hanbou a obranami, ktorými závisť maskujeme – pred druhými, ale i pred sebou samými.

Tentoraz to nešlo bez naozaj odborných psychoanalytických kapitol, ktoré môžu byť pre laika, neznalého psychoanalytickej teórie a jej slovníka, prinajmenšom mätúce. Kast sa s tým vyrovnala elegantne – pri kapitole Teória vzniku závisti odporúča laickému čitateľovi preskočiť ju a pritom nestratiť niť. Aj ďalšie dve kapitoly sú určené skôr odborníkom. Ale i bez nich môže byť kniha ucelená a uchopiteľná.

Azda najrukolapnejšie sú príbehy dvoch Kastovej pacientov – Helmuta a Rút. Každý z nich má inú históriu, inú formu závisti, iné sily za ňou. Verena Kast využíva ich príbehy nielen na udržanie čitateľovej pozornosti, ale aj na ilustráciu mechanizmov vzniku závisti a spôsobov, ako s ňou narábať. Aby sme pre ňu nemuseli druhých devalvovať, ale ani si ich idealizovať – pretože aj to je forma obrany proti závisti.

Žiarlivosť ako trpký bonus

Vrcholom knihy je kapitola týkajúca sa súrodeneckých vzťahov – akú formu môžu nadobudnúť a  ako sa potom táto forma prenesie do ďalších vzťahov človeka a do jeho narábania so závisťou. Verena Kast tu roztočí to najlepšie zo svojho umenia – odvahu, odbornú múdrosť až priekopníctvo, schopnosť veci triediť a upratať, zrozumiteľne pomenovať.

Trpkým „bonusom“ tejto knihy je kapitola venovaná žiarlivosti na jej konci. Autorka sa v  nej dotýka večných otázok – či je žiarlivosť formou lásky, alebo jej pravým opakom. Kde sa vlastne žiarlivosť berie, a  akým spôsobom súvisí s dôverou v seba a v partnera. A aby sa nezabudlo, aký je vlastne jej zmysel.

Pretože, hoci sa to na prvý pohľad nezdá, i závisť a žiarlivosť majú svoj psychologický zmysel. Zamýšľať sa nad ním je prvým krokom, ako ich uchopiť. Ako nedovoliť, aby ničili náš život a  vzťahy.