Kanaďanka v Katare: Zo dňa na deň sme sa ocitli v krajine, ktorá je ako keby prašivá
Taká náhla izolácia zo strany arabských susedov Katarčanov šokovala, veľká komunita expatov teraz rieši, čo bude ďalej.
„Práve som sa vrátila z obchodu. Nakúpila som trvanlivé potraviny, čistiace prostriedky, drogériu, žiarovky, batérie, nejaké veci na údržbu záhrady. Dnes som už nevidela toľko prázdnych regálov ani toľko ľudí v panike. Kúpila som napríklad taktiež turecké jogurty aj syry, zrejme ide o tie dodávky na zmiernenie blokády,“ napísala z Kataru 62-ročná Kanaďanka Linda.
Svoje priezvisko radšej nechcela zverejniť. Spolu s manželom žijú v tejto arabskej krajine päť rokov. On je lekár, pracuje na klinike pre zahraničných pracovníkov, ona je v domácnosti, pár hodín v týždni pracuje na miestnej pobočke jednej z kanadských univerzít ako študijná referentka.
Linda sa veľmi nezaujíma o politiku. Žije v komplexe, kde bývajú ľudia z rôznych krajín, rôzneho náboženstva aj názorov. Ako sprevádzajúca manželka lekára pracujúceho po celom svete sa naučila zaviesť reč na počasie, deti, vnúčatá a golf.
„Aj preto som bola v šoku, keď som minulý týždeň na BBC počula, že viacero arabských krajín prerušilo všetky styky s Katarom, zrušilo leteckú dopravu a de facto vyhnalo Katarčanov žijúcich na ich územiach,“ opisuje.
Šok
V ten deň jej neprestávali zvoniť telefóny a pípať notifikácie na mobile aj v počítači. Známe sa jej pýtali, čo treba robiť a či je pravda, že Kataru hrozí nedostatok potravín (púšťová krajina je odkázaná na ich import). Pýtali sa jej, ako to bude s cestami domov. Hlavne teraz, keď sa veľa žien s deťmi chystá na prázdniny domov, do Spojených štátov, Kanady, západnej Európy, a muži zostávajú.
Linda je v komunite expatov (ľudí vyslaných na dlhodobé pracovné miesto alebo dlhodobo žijúcich v zahraničí) veteránkou.
Žila v Afrike, na Aljaške, v emirátoch, zažila irackú inváziu do Kuvajtu v roku 1990. Hoci situáciu v Katare nechce k tomu prirovnávať ani rozširovať paniku, hovorí: „Vtedy sme aspoň tušili. Boli správy, že Saddámove vojská sa zhromažďujú na hraniciach. Toto v Katare bol šok. Naši tunajší známi boli veľmi znechutení aj z toho, že sa to odohralo počas ramadánu. Zasiahlo to mnohé rodiny, tu sú manželstvá medzi Katarčanmi a občanmi Saudskej Arábie či Spojených arabských emirátov (SAE) veľmi bežné. Teraz to vyzerá tak, že sa rodiny budú musieť rozdeliť. Zo dňa na deň sa z Kataru stala prašivá krajina, s ktorou nikto nechce nič mať.“
Spolu s oznámením o prerušení diplomatických vzťahov totiž krajiny ako Saudská Arábia či SAE oznámili, že občania Kataru ich budú musieť opustiť. Znamenalo by to aj to, že od niektorých detí by museli odísť rodičia s katarským pasom. Situácia sa medzitým aj po medzinárodnom tlaku trochu upokojila, v dotknutých krajinách spustili horúce linky, kde sa ľudia môžu informovať o svojej situácii, a objavili sa aj správy, že sa nebudú deportovať katarskí rodinní príslušníci občanov krajín, čo s Katarom prerušili styky.
Nejako sa to vyrieši
Linda však hovorí, že ona od známych počula niečo iné. „Je tu chaos, ľudia dostávajú protichodné informácie, ktoré sa menia aj niekoľkokrát za deň. Ale mám pocit, že v posledných dňoch sa to trochu upokojilo. Ľudia veria, že sa to vyrieši, že budú nejaké vyjednávania, že príde pomoc, že to prehrmí. Predsa len sú tu americkí vojaci, sú tu veľké zásoby nerastných surovín a Katar má vďaka svojim peniazom a investíciám v zahraničí vplyv.“
Kríza nezasiahla len dobre zabezpečených expatov, ktorí sa napokon vždy môžu vrátiť do domácich krajín bez toho, aby to nejako ohrozilo ich životný štandard, ale aj desaťtisíce Indov, Filipíncov či Nepálčanov pracujúcich v službách či na robotníckych miestach.
„Moja gazdiná z Indie je veľmi vyplašená, hovorila mi, že radšej pošle všetky svoje úspory, čo má, domov, lebo tu môže byť aj vojna,“ upozorňuje Linda. Niečo podobné tvrdí aj denník Guardian, ktorý píše, že pred zmenárňami stoja dlhé rady, lebo mnohí zahraniční robotníci si menia rialy na doláre a posielajú ich domov.
Kríza v krajine, ktorá hrala na všetky strany
5. júna sa niekoľko moslimských krajín vedených Saudskou Arábiou rozhodlo prerušiť diplomatické styky s Katarom, vylúčiť ho z vojenskej koalície a de facto voči nemu zaviesť leteckú aj námornú blokádu.
Dôvodom údajne bolo, že Katar podporuje terorizmus a má blízke vzťahy s Teheránom. V tejto chvíli zrušili svoje vzťahy s Katarom tieto krajiny: Saudská Arábia, SAE, Egypt, Jemen, Líbya, Maldivy, Mauretánia a Senegal, pričom Jordánsko a Džibuti znížili ich doterajšiu úroveň.
Rozhodnutie, ktoré bolo a zároveň nebolo šokom, analytici vysvetľujú snahou uzemniť Katar. Obvinenia, že bohatá a zásluhou al-Džazíry vplyvná krajina podporuje terorizmus, nie sú nové a ani vymyslené. Je známe, že Katar na svojom území hostil Hamas, podporoval Moslimské bratstvo, skupiny blízke al Káide aj Daíšu, vyplatil šíitským milíciám obrovské výkupné (údajne až miliardu dolárov) za 26 členov panovníckej rodiny unesených v Iraku, čo je porušenie sankcií uvalených Bezpečnostnou radou OSN, či sponzoroval opozičné šíitské skupiny v Bahrajne aj Saudskej Arábii, ako aj Hutíov v Jemene, pričom bol zároveň členom koalície, ktorá proti nim bojovala.
Jednoducho: hral na všetky strany, podľa toho, ako sa mu to hodilo.
To využila Saudská Arábia a jej spojenci, z ktorých mnohí sami čelia obvinenia z financovania terorizmu a podpory radikálnych kazateľov, a Katar sa pokúsila izolovať. Využila na to aj skutočnosť, že je momentálne regionálnym „miláčikom“ Trumpovej administratívy, ktorá má však v Katare regionálne vedenie armády.
Spúšťačom celej krízy malo byť pozitívne vyjadrenie katarského emira na adresu Iránu a Izraela, ktoré sa objavilo na stránkach katarskej štátnej tlačovej agentúry. Emir však tvrdil, že nič také nepovedal. Neskôr sa ukázalo, že stránku niekto hakol a publikoval na nej vymyslený citát. FBI za páchateľov označila ruských hakerov, ktorí však nepracovali pre Moskvu, ale na objednávku zo zahraničia.
Jej zadávateľom by mohla byť Saudská Arábia alebo Spojené arabské emiráty.
Katar si po počiatočnom šoku zabezpečil prísun potravín z Turecka a Iránu či Maroka, najal tím medzinárodných právnikov, ktorí by mohli spustiť žaloby za straty spôsobené blokádou, a spustil silný lobing. Moslimské krajiny sa rozdeľujú na prosaudské a prokatarské. Spustili sa aj zákulisné vyjednávania o ukončení krízy, lebo jej dlhé trvanie nepoškodí len Katar, ale celý región. Ekonomicky, politicky aj v otázkach bezpečnosti.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
