Denník N

Nie je tu žiadna Macronmánia, píšu francúzske denníky, hoci prezident má v parlamente drvivú väčšinu

Francúzsky prezident Emmanuel Macron. Foto – TASR/AP
Francúzsky prezident Emmanuel Macron. Foto – TASR/AP

Strana Republika vpred, ktorá pred dvoma rokmi neexistovala, získa vo francúzskom Národnom zhromaždení najväčšiu parlamentnú väčšinu od konca druhej svetovej vojny.

Dôležitý výsledok a rekordná neúčasť. To sú závery, na ktorých sa zhodla francúzska tlač deň po parlamentných voľbách. V nich najviac hlasov (32 percent) získala strana prezidenta Emmanuela Macrona Republika vpred (LRM) a ich spojenec Demokratické hnutie (MoDem).

„Macron smeruje k drvivej väčšine,“ píše Le Figaro. „Zápas majstra,“ uvádza Le Parisien, „Macron ukončil hru,“ napísal L’Opinion. Titulky celoštátnych francúzskych denníkov akoby komentovali zápas Rolland Garros než prvé kolo parlamentných volieb. Na druhej strane však nenechávajú nikoho na pochybách, že budúcou farbou francúzskeho parlamentu bude Macronova modrá, zhrnul denník L’Humanité.

„Kto by tomu veril? Kto by to povedal? Politická strana, ktorá pred dvoma rokmi neexistovala, sa chystá zhrabnúť drvivú väčšinu v Národnom zhromaždení a naruší tak politické prostredie, ktoré bolo dlhodobo nemenné,“ komentuje Le Figaro.

Macron rozbil politický systém

Podľa posledného sčítania hlasov získa LRM spolu s centristami 400 až 455 kresiel v 577-člennom parlamente. Pôjde tak o historickú väčšinu od vzniku 5. Francúzskej republiky, s ktorou nepočíta ani kapacita sál Národného zhromaždenia, kam sa zmestí najviac 350 poslancov.

Medzi kandidátmi LRM je historicky najvyšší počet nováčikov, pričom denník Le Monde upozorňuje, že to môže skomplikovať fungovanie francúzskeho parlamentu. Do Národného zhromaždenia totiž mieria rozliční kandidáti bez politickej skúsenosti – od pilotky stíhačky cez toreádorku až po profesora matematiky, ktorých spájala rovnaká motivácia, a to dať novému prezidentovi šancu.

Macron tak bude môcť všetku svoju moc využiť na reformy, ktoré pred prezidentskými voľbami sľuboval. Je medzi nimi nový zákonník práce, zmeny sociálneho systému pre dôchodcov či dávky v nezamestnanosti.

„Je to úplné víťazstvo sľúbenej obnovy,“ píše regionálny denník L’Alsace.

Emmanuel Macron tak zrušil zaužívaný stranícky systém, vďaka ktorému sa desaťročia pri moci striedali pravicoví a ľavicoví politici. Druhé kolo už túto nedeľu bude len potvrdením tejto zmeny.

Tradičné ľavicové a pravicové strany boli najskôr vyradené z prezidentského súboja, keď ich kandidáti prvýkrát od druhej svetovej vojny neuspeli. Ich podpora medzi francúzskymi voličmi naďalej klesá k historickým minimám.

Konzervatívci v prvom kole parlamentných volieb získali druhý najvyšší počet hlasov. Prieskumy im sľubujú 85 až 125 kresiel, čo je o sto poslancov menej, než mali doteraz.

Ešte horšie dopadli socialisti exprezidenta Francoisa Hollanda. Tí získajú 20 až 30 kresiel, kým doterajší parlament ovládali s 300 poslancami.

„Socialisti sú v ruinách,“ píše Le Monde. Ľavicová strana pohorela v hlasovaní od severu až po juh Francúzska a v nedeľu bude bojovať aspoň o zastúpenie v opozícii.

Mnohí z bývalých ministrov Hollandovej vlády vrátane neúspešného prezidentského kandidáta Benoîta Hamona svoje posty neobhájili. Denník Guardian dokonca spomína niekdajšieho lídra socialistov Jeana-Christopha Cambadélisa, ktorý sa do parlamentu nedostane prvýkrát po 20 rokoch.

Pád z 50. poschodia

Podobne zle dopadlo prvé kolo parlamentných volieb pre krajne pravicový Národný front Marine Le Penovej, ktorá sa minulý mesiac uchádzala o post v Elyzejskom paláci.

Strana v nedeľu zaznamenala svoj najhorší výsledok od roku 2012 a Le Penovej najbližší poradca Florian Philippot to otvorene označil za „sklamanie“.

„Toto je príbeh politickej strany, ktorá padá z 50-poschodovej budovy a počas toho pádu sa dookola uisťuje: ,Zatiaľ je to dobré, zatiaľ je všetko dobré,‘“ píše Le Monde.

Krajne pravicová strana doteraz zaznamenávala rekordné zisky v regionálnych, prezidentských aj parlamentných voľbách a aj vo voľbách do Európskeho parlamentu, čo sa však príchodom Macrona zmenilo.

Niektorí sa obávali, že trend populistov, ktorý sa prejavil vo Veľkej Británii brexitom a v USA zvolením Donalda Trumpa do Bieleho domu, je nezastaviteľný. Marine Le Penová v prvom kole prezidentských volieb získala nižší počet hlasov, ako jej sľubovali prieskumy. Pokles podpory sa nezastavil ani v tom druhom a nakoniec ani v parlamentných voľbách túto nedeľu.

„Nič si nevyčítame, naša kampaň bola dobrá,“ uviedla pre Le Monde Le Penová, ktorá chcela získať 15 miest v parlamente, aby tam vytvorila parlamentnú skupinu. Tá by jej umožnila prístup k najvyšším postom v Národnom zhromaždení.

Nakoniec však môže svojich budúcich poslancov spočítať na prstoch jednej ruky, pretože do parlamentu sa dostanú maximálne piati. V porovnaní s rokom 2012, keď začal Národný front silnieť, prišla strana o takmer pol milióna hlasov.

Môžu za to aj rozpory vo vnútri strany nad nezvládnutou prezidentskou kampaňou, odchod Le Penovej netere Marion Maréchal-Le Penovej či vznik skupiny v rámci Národného frontu, ktorú založil Le Penovej poradca Philippot.

Žiadna Macronmánia

Nakoniec, za neúspech tradičných politických strán môže aj vysoká neúčasť. Až rekordných 51,3 percenta voličov sa v nedeľu zdržalo hlasovania. Niektoré francúzske denníky preto upozorňujú, že medzi voličmi neexistuje úplný súhlas s projektom, ktorý pred viac ako rokom založil Emmanuel Macron ešte ako minister hospodárstva.

„Ani 24 percent v prvom kole prezidentských volieb, ani 50-percentná neúčasť v nedeľu nesmú vytvoriť predstavu, že Francúzsko zachvátila ‚Macronmánia‘,“ uvádza denník L’Opinion.

Vysokú neúčasť mnohí vysvetľujú sériou volieb za posledných desať mesiacov. Ešte na jeseň sa začali pravicové primárky, nasledovali primárky Socialistov a dve kolá prezidentských volieb.

Iní za neúčasťou vidia prvé škandály, ktoré zasiahli kampaň do parlamentu.

Voči centristrickej strane MoDem, ktorá je kľúčovým partnerom Macronovej Republiky vpred, začali predbežné vyšetrovanie pre podozrenia, že zamestnávala falošných asistentov poslancov v Európskom parlamente. Tieto podozrenia sa podľa France Info týkajú aj dvoch ministeriek Macronovej vlády, ktoré boli predtým europoslankyňami – ministerky obrany Sylvie Goulardovej a ministerky pre Európu Marielle de Sarnezovej.

Macron, ktorý sľuboval vyčistiť francúzsku politiku, musí riešiť aj podozrenia z rodinkárstva, ktorým čelí jeho najbližší spolupracovník a minister pre regionálny rozvoj Richard Ferrand.

Súkromná poisťovňa Mutuelles de Bretagne si v čase, keď ju Ferrande viedol, objednala rôzne služby u jeho vtedajšej partnerky. Poisťovňa si tiež zaplatila prenájom nehnuteľnosti, ktorá patrila Ferrandovej partnerke. Na niektoré z týchto služieb získala poisťovňa financie z verejných dotácií.

Napriek týmto škandálom sa však očakáva, že Macronova Republika vpred spolu s centristami získa už tento víkend pohodlnú väčšinu v Národnom zhromaždení.

Francúzske voľby

Teraz najčítanejšie

Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto – Paddy O’Sullivan/Unsplash