Denník N

#somtu: Ako mladí Slováci prinášajú slušnosť a fakty do nenávistných diskusií

Foto – #somtu
Foto – #somtu

Komunita #somtu má dnes na Facebooku dvetisíc členov, ich švédsky vzor #jagärhär ich má už 70-tisíc. V diskusiách na Facebooku chcú vyvažovať nenávistné príspevky.

„Neuveriteľná skúsenosť krehkej Slovenky Petry: Nasťahovala som k sebe 6 migrantov!“ Titulok webového portálu denníka Nový Čas koncom mája lákal na článok o Slovenke žijúcej v Aténach pomáhajúcej utečencom, ktorí v minulých mesiacoch pristáli na gréckom pobreží.

Diskusia na Facebooku, kam denník odkaz na článok pridal, bola podľa očakávaní šťavnatá. Slovo „špina“, ktorým Petru častovali niektorí diskutujúci, patrilo k tým najjemnejším. Vulgárne urážky sa striedali so želaniami, aby cudzinci Slovenku znásilnili – alebo aj horšie.

Debata na Facebooku pod článkom Nového Času pred tým, než sa zapojila komunita #somtu.

Až kým sa v debate neobjavili komentáre s hashtagom #somtu. „Žiaden človek nedokáže byť človeku vlkom, ako len Slovák človeku,“ písalo sa v jednom. „Článok hovorí o mladej babe, ktorá namiesto ožierania sa na žúrkach pomáha ľuďom v núdzi. Jediné, čo je na tom článku smutné, je táto diskusia pod ním,“ pridal sa ďalší.

Komentáre s hashtagom #somtu pozbierali pomerne veľa „lajkov“, teda označení „páči sa mi“. A neobjavili sa pod textom náhodne. Pridali ich členovia komunity s týmto názvom, ktorí sa cielene zapájajú do nenávistných diskusií.

Prečo? Ako sami hovoria, aby tam vnášali slušnosť, empatiu a fakty.

Debata na Facebooku pod článkom Nového Času po tom, ako sa zapojila komunita #somtu.

Fenomén #jagärhär

Jednou zo zakladateliek slovenskej komunity #somtu je Veronika Pavlíková Klindová, ktorá sa v minulosti zapojila aj do programu Teach for Slovakia a dnes je na materskej dovolenke. Inšpirovala ju podobná iniciatíva zo Švédska, ktorá sa v origináli volá #jagärhär, v preklade #somtu.

Švédsku skupinu založil Magnus Dennert, novinár zo švédskej verejnoprávnej televízie SVT. Urobil to po tom, ako si švédsky obchodný dom Åhléns zvolil za postavu svätej Lucie chlapca s čiernou farbou pleti. Mnohých ľudí na Facebooku to rozhnevalo – išlo o veľmi podobnú kauzu, akú sme na Slovensku zažili nedávno s Lidlom či firmou Nebbia, ktorí použili v reklame modela tmavej pleti.

„Hejteri zdivočeli a písali o tomto dieťati tie najnechutnejšie veci,“ vysvetľoval Dennert svoj nápad. Švédska skupina má dnes na Facebooku 70-tisíc členov a snaží sa ukázať, že vyjadrovať sa k udalostiam sa dá aj slušne.

Dennertova myšlienka sa rýchlo rozšírila, vlani v decembri vznikla podobná skupina v Nemecku pod rovnakým názvom #IchBinHier. Momentálne má takmer 35-tisíc členov.

Slovenská obdoba, komunita #somtu, vznikla iba v apríli tohto roka a už združuje 2-tisíc ľudí.

Ako to vlastne funguje? Keď niektorý z členov narazí na Facebooku na podobne nenávistnú diskusiu, ako bola tá pod textom z Nového Času, pridá odkaz do uzatvorenej skupiny a upozorní na ňu tak aj ostatných členov komunity. Tí sa potom môžu zapojiť svojím komentárom alebo dať aspoň „lajk“ komentáru, ktorým prispel iný člen a označil ho hashtagom #somtu.

Diskusie na Facebooku fungujú tak, že najviac „lajkované“ diskusné príspevky sa pod odkazom na článok zobrazujú ako prvé. Človek, ktorý diskusiu číta, si teda komentár pridaný touto komunitou pravdepodobne prečíta, lebo nezostane skrytý až niekde na konci.

Zakladatelia komunity #somtu na vyhlásení prezidentovej výzvy proti extrémizmu. Foto – TASR

Diskutérska úderka alebo vyvažujúci hlas?

Komunitu #somtu dnes ocenil aj prezident Andrej Kiska v rámci svojej výzvy proti extrémizmu. Pre odbornú porotu sa stali víťazmi zo 139 prihlásených projektov. Prezident v rámci výzvy nerozdával peniaze, išlo skôr o morálnu podporu. Víťazov však vezme na zahraničnú cestu, majú spoznávať svetové startupy či inovatívne projekty. Miesto cesty zatiaľ nie je známe.

Vo finále prezidentskej súťaže boli aj projekty Patroll, Konšpirátori.sk, argumentuj.sk od Ľudí proti rasizmu a Skutočná pravda, v ktorej autori chcú bojovať proti extrémizmu a aj cez kvíz vzdelávajú.

Skupina #somtu má už aj svoju vlastnú mobilnú aplikáciu. Každého, kto sa chce do skupiny pridať, si zakladatelia iniciatívy preveria. „Trvá to približne päť minút,“ hovorí Veronika Klindová z komunity #somtu. „Prechádzame si profil na Facebooku, čo má ten človek na nástenke. Vždy máme tri možnosti – prijať, zamietnuť žiadosť, napríklad ak je profil prázdny, alebo zablokovať ho, čo robíme vtedy, ak má na nástenke hejty či nenávistné príspevky.“

Ľudia z komunity sa zapájajú do diskusií v mainstreamových médiách, debatám na konšpiračných weboch sa vyhýbajú. Členovia skupiny sa vzájomne upozorňujú na debaty, pridávajú komentáre a „lajkujú“ si ich. „Chceme, aby v týchto nenávistných debatách bola diverzita, aby tam odzneli aj slušné príspevky,“ vysvetľujú členovia skupiny.

Rasistické komentáre k príspevku na Facebooku od slovenskej značky športového oblečenia Nebbia.

Tým sa dostávame k možným výhradám – nepôsobia potom ako organizovaná úderka diskutérov, ktorej názor vlastne nie je autentický? „Áno, sme organizovaní,“ vysvetľuje Veronika Klindová. „My však nechceme, aby každý v našej komunite mal rovnaký názor, napríklad – prijmime všetkých migrantov. Vôbec. Náš cieľ je, aby ľudia hovorili slušne, aj keď spolu nesúhlasia.“

Rozdiel medzi straníckymi platenými debatérmi a #somtu je podľa Klindovej jednak v tom, že ich členov nikto neplatí, jednak im nikto nepredpisuje, či, kde a ako majú diskutovať. „Všetko je to len na dobrovoľnej báze.“

S tým, že ich kritici budú podozrievať z organizovanej konšpirácie, členovia komunity #somtu rátajú. „Vždy sa nájdu ľudia, ktorí budú za tým vidieť niečo viac, ale je to jednoduchá občianska aktivita. Nič viac,“ vraví Klindová.

Stovky komentárov a argumentačná banka

Jakub Tomiš zo skupiny #somtu vraví, že pomáhajú vyvažovať názory v diskusiách, ktoré formujú aj názory ľudí, čo sa do nich nezapájajú. „Je známe, že veľa ľudí ani neotvorí článok, čítajú si len komentáre,“ vysvetľuje. „Ak si o nejakej téme neprečítajú nič pozitívne, len nadávky, tak je normálne, že ich to potom ťahá k tej horšej strane.“

Podľa členov skupiny výskumy ukazujú, že do diskusií sa skôr zapojí človek, ktorý cíti hnev. Naopak, väčšina ľudí ich prechádza mlčaním, ale to neznamená, že si nenávistné názory časom neosvoja. Preto členovia komunity #somtu svoje príspevky v nenávistných debatách považujú za dôležité, aj za cenu, že ich kritici budú označovať za neautentické.

Skupina #somtu má za sebou dva mesiace fungovania, desiatky výziev a stovky komentárov. Dve tisícky členov moderuje osem dobrovoľníkov, ktorým pomáhajú psychológovia z internetovej poradne IPčko.sk.

Na svojom webe sprístupnili aj niečo ako argumentačnú banku, kde zverejňujú fakty k často diskutovaným témam, ako sú Rómovia, EÚ, slovenský štát či holokaust. Pri ich tvorbe im pomáhajú aj ľudia z Globsec Policy Institute či Dokumentačného strediska holokaustu.

Hoaxy a propaganda

Teraz najčítanejšie