Ako Trump pomohol poraziť Theresu Mayovú

Autorka je americká historička a novinárka
Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Nechcem preceňovať vplyv Donalda Trumpa na minulotýždňové prelomové voľby v Británii. Boli to voľby o britskej ekonomike a britskom národnom záujme. Ale boli to tiež voľby, ktoré priniesli veľmi tesný výsledok. Ak by v zopár volebných obvodoch získali Mayovej konzervatívci o niekoľko stoviek hlasov viac, stále by mali parlamentnú väčšinu. Takže si musíme položiť otázku: pomohol prezident Trump zvrtnúť britské voľby v neprospech toryovcov? Povedala by som, že áno, a to tromi spôsobmi.

Po prvé, Mayovej víťazoslávna, zamilovaná schôdzka s Trumpom, ktorá sa uskutočnila len niekoľko dní po jeho inaugurácii, paradoxne, spôsobila, že premiérka vyzerala slabo. Zdalo sa, že zástankyňa tvrdého brexitu uteká do Washingtonu hľadať priateľov – akýchkoľvek priateľov. Jej rýchle oznámenie blížiacej sa Trumpovej štátnej návštevy v Británii malo veľmi zlý dôsledok: petíciu proti návšteve podpísali takmer dva milióny ľudí. Záber, ako sa Mayová drží s Trumpom za ruku – prezident zjavne nerád chodí dole schodmi –, ktorý sa objavil v prolabouristickom hudobnom videu a vyvolal veľa žartov, taktiež podporil Mayovej nepríjemný „tvrdo pravicový“ imidž. Labouristický líder Jeremy Corbyn napadol Mayovú ako americkú bábku: „Čakať na to, z ktorej strany bude viať vietor vo Washingtone, nie je známkou silného lídra.“

Po druhé, Trumpove jedovaté útoky, ktorými na Twitteri po teroristickom útoku počastoval londýnskeho starostu Sadiqa Khana, spôsobili, že americký prezident vyzerá ešte podivnejšie. Jeho tweety navyše odsúdil (a Khana ocenil) takmer každý, kto sa k tejto téme vyjadril na verejnosti, počnúc televíziou a sociálnymi sieťami a končiac miestnou krčmou. Bol to každý – s výnimkou Mayovej. Tá sa otázkam o Trumpových tweetoch najskôr vyhýbala, až napokon dosť meravo priznala: „Myslím si, že Sadiq Khan robí svoju prácu dobre a bolo by chybou povedať čokoľvek iné.“ Najmä v Londýne, kde šli labouristi nahor, to veľmi nezabralo.

Po tretie, Trumpove známe názory na Európu spôsobili, že Jeremy Corbyn vyzeral rozumnejšie a mainstreamovejšie ako za iných okolností. Ako by sa vzhľadom na jeho marxistickú minulosť dalo očakávať, Corbyn je známy svojím antiamerikanizmom i negatívnym postojom k NATO a k transatlantickému spojenectvu. To by malo v Británii, kde je spojenectvo s Amerikou historicky populárne, hrať proti nemu. Ale teraz majú USA prezidenta, ktorý sa na verejnosti skepticky vyjadruje o NATO, ktorý si nenachádza čas na transatlantické spojenectvo a ktorého navyše v Británii považujú za nekompetentného a nezodpovedného. Inak povedané: pre konzervatívcov je ťažké hovoriť, že „Corbyn je nezvyčajný a nebezpečný“, keď amerického prezidenta ľudia vnímajú ako ešte nezvyčajnejšieho a oveľa nebezpečnejšieho.

Ešte raz: vplyv amerického prezidenta nepredstavoval v britských voľbách dôležitý faktor, ale nebuďme prekvapení, ak si v budúcnosti európski lídri pred voľbami budú držať Trumpa od tela.