Rimania a Kelti na Bratislavskom hrade musia pod zem. Nahradia ich repliky

[tab: Nálezy na Hrade]

Čo všetko vlastne archeológovia našli na Hrade a ako to zmenilo plány predsedov Národnej rady na podzemné garáže. A čo všetko už vybagrovali.

Všetko je inak. Temná neznáma doba barbarov v prvom a druhom storočí pred Kristom bola na bratislavskom hradnom kopci časom blahobytu. V učebniciach dejepisu to ešte nenájdete, ale mali by ste, dôkazy už existujú. Nálezy na Bratislavskom hrade ukazujú vyspelú civilizáciu dávno pred Veľkou Moravou.

Vedľa hradného paláca sú pozostatky obydlí keltských kniežat, ktoré mali taký vplyv a toľko peňazí, že si na ich výstavbu povolali majstrov z Rímskej ríše. Vznikli tak doteraz najstaršie známe kamenné stavby nielen na Slovensku, ale aj v širokom okolí.

Ani taký významný nález neprinútil šéfov parlamentu Pavla Paška a ani jeho nástupcu Petra Pellegriniho (obaja Smer), aby ustúpili od pôvodného zámeru vrátiť Bratislavský hrad do tereziánskych čias. V tesnom susedstve objavov a dokonca aj na nich tak vyrastie replika zimnej jazdiarne, teda veľkej sály na spoločenské akcie. A nový šéf parlamentu Pellegrini trvá aj na tom, že v podzemí medzi tými najdôležitejšími nálezmi vzniknú podzemné garáže.

Na severnej terase Hradu tak v obrovskej jame kopú bagre a ryjú veľké zbíjačky. Z unimobuniek Váhostavu Juraja Širokého vychádzajú robotníci. To všetko za plotom, ktorý stráži súkromná ochranka v reflexných vestách.

Kurník v obývačke

„Garáže na najvýznamnejšom hrade, to je ako by ste si chceli dať do obývačky kurník. Aj keby tam neboli žiadne vzácne nálezy, nepatria tam,“ komentuje prestavbu pre Projekt N historik Ján Steinhübel.

„Je to významný záchytný bod,“ hovorí Steinhübel o nálezoch. „Doteraz sme predpokladali, že ide o oppidum. Netušili sme však, že kultúrna úroveň bola na tomto území vtedy tak vysoko, že mohli takmer na rovnakej úrovni komunikovať s Rimanmi a že ich akceptovali. To je významné zistenie. Zdvíha sa úroveň tohto územia vo vzťahu k civilizovanému svetu.“ Aj Rimanom podľa historika záležalo na dobrých stykoch s tunajšími Keltmi.

Neznámi Kelti

Na dnešnom hradnom kopci sídlili keltské kniežatá, o ktorých sa archeológovia a historici roky len dohadovali. Pri archeologickom prieskume od roku 2008 do minulého roku tam objavili pozostatky víl, ktoré pre Keltov postavili rímski stavitelia. Murované stavby s kvalitnými omietkami tvrdými ako kameň a s ozdobnou dlažbou.

Významný nález je to aj podľa Iva Štassela, šéfa Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave. Jeho archeológovia od začiatku kopali na Hrade, po prestávke sa tam vrátili po boku súkromnej firmy Via Magna. Jej šéf Milan Horňák na otázky o nálezoch napriek prísľubu neodpovedal. Tvrdí, že novinárom už neverí, lebo jeho firmu očierňovali.

Viacerí odborníci a poslanec parlamentu Alojz Hlina totiž tvrdia, že s vedomím archeológov na Hrade stavbári už vybagrovali niektoré rímske stavby. Archeológovia aj Kancelária Národnej rady to popierajú. Nateraz neexistuje dôkaz, že na nálezisku boli aj iné rímske stavby, ktoré by už zmizli.

„Do dnešného dňa z tých štyroch nálezísk neboli poškodené žiadne pamiatky, ktoré sa tam našli,“ vyhlásil Pellegrini začiatkom decembra na kontrolnom dni na stavenisku.

Čo to bolo za budovy

Zrejme najvzácnejší objav sa podaril priamo na nádvorí Hradu. Pod malými kockami novej kamennej dlažby, ktorú tam osadili stavbári Váhostavu, tam leží viac ako dvetisíc rokov stará rímska dlažba. Išlo zrejme o reprezentatívnu budovu, okolo ktorej bolo fórum, námestie. Zostala z nej však len dlažba s mozaikou a len v jednom rohu aj časť múru.

Ešte vo fáze prestavby hradného paláca za prvej vlády Smeru rozhodli, že dlažbu prekryjú železobetónovou platňou a v budúcnosti sa k nej bude možné dostať len cez podzemie a bude možné ju vidieť len cez pár desiatok centimetrov vysoký priezor. V tomto prípade prevážilo to, že vedenie Národnej rady chcelo mať na nádvorí priestor na kultúrne a spoločenské akcie.

Okrem stavby so vzácnou dlažbou objavili na nádvorí aj niekoľko fragmentov rímskych múrov. Tie zakonzervovali a zasypali.

V druhej fáze prestavby okolia Bratislavského hradu objavili archeológovia ďalšie stavby – všetky na severnej terase Hradu, kde je teraz stavenisko. Nazývali ich postupne Rím I až Rím VI.

Na viacerých pracovali archeológovia pod vedením Margaréty Musilovej, ktorá je autorkou jednej z mála zverejnených písomností o nálezoch. Zverejnila ich v zborníku reštaurátorov z roku 2010.

Najvýraznejšie sa zachovali dve budovy – Rím I a Rím II. Jednu z nich pri severovýchodnom cípe hradného paláca sľubujú ukázať. Druhú zakonzervujú a zrejme z väčšej časti zasypú.

Garáže zásadne zasiahnu do stavby Rím VI (na nákrese nie je ešte zakreslená kompletná). Podzemný vjazd má prechádzať popri nej. Ide o dva múry a medzi nimi dva stĺpy, ktoré kedysi podopierali strop, významná ukážka dobovej architektúry.

Na stavenisku je teraz jeden z týchto múrov odkrytý a zabalený, aby ho stabilizovali pred budovaním podzemného vchodu. Jeden z týchto pilierov už rozrezali na tri časti a jediný ho odvezú z náleziska a vystavia inde.

Stavba Rím I zasa zasahuje pod budúcu repliku zimnej jazdiarne. Vedenie Národnej rady práve podľa šéfa mestských pamiatkarov Štassela zvažuje, ako by časť z nej ukázali verejnosti. Má byť pod budúcim pódiom spoločenskej sály.

Národná rada nechce pre rímsku stavbu meniť veľkosť jazdiarne. Od začiatku to má byť veľká sála na spoločenské akcie. Ak by mali projekt meniť a uvoľniť miesto nálezu, z jazdiarne by museli zobrať aj tretinu.

„Nad všetky predpoklady bol nález kamenného muriva s dokonale zachovanými omietkami a maltovými dlážkami typu terazzo,“ napísala o tejto stavbe archeologička Musilová. „Murivá niesli pravdepodobne dve nadzemné podlažia,“ opísala robustnosť stavieb. „Stavebné techniky a pôdorysy naznačujú, že ide o reprezentatívny dom stavaný rímskymi technikami.“ Stavby sú podľa nej porovnateľné s nálezmi keltských stavieb vo francúzskom Bibracte, rakúskom Magdalensbergu a špenielskej La Vispese.

V tejto stavbe objavili aj poklad zlatých a strieborných mincí a najstaršiu doteraz doloženú sklenú nádobu na území Slovenska.

Musilová na záver svojej správy píše, že navrhli ochranu nálezov a ich prezentáciu „in situ“, teda na mieste s minimalizáciou zásahov do terénu.

S garážou trochu ustúpili

Výsledok je, že naplno verejnosti ukážu iba stavbu Rím II so vzácnou dlažbou. Pre jej nález dokonca posunuli o pár metrov hranicu garáží, aby nezasahovala do tejto stavby.

Iné pôvodné rímske stavby sa v podzemí severnej terasy nezachovali aj preto, že v minulosti severne od paláca napríklad budovali hradnú priekopu a bol tam aj kameňolom, ktorý všetku pôvodnú výstavbu zničil.

Niektoré múry vybagrovali

Archeológovia však na severnej terase odkryli aj murované stavby, ktoré tam už teraz nie sú. Na ich mieste je obrovská jama.

Napríklad dlhý múr vedúci popod obvodový múr budúcej jazdiarne vedľa stavby Rím I. Vidno ho napríklad aj na záberoch firmy Via Magna.

Šéf mestských pamiatkarov Štassel vysvetľuje, že to bolo obvodové murivo niekdajšej barokovej záhrady z tereziánskych čias, z roku 1741. „Vždy na každej stavbe sa vytypuje, čo má najväčšiu hodnotu,“ vysvetľuje Štassel, prečo niektoré kamenné stavby vybagrovali.

Vybagrovali tiež terénne zlomy – múry z tereziánskej doby a dve podporné konštrukcie na schodisko, ktoré bolo kedysi v centrálnej časti záhrady. „Osemnáste storočie chápané u nás ako novovek a nič mimoriadne,“ komentuje to Štassel. „Pri budovaní novej záhrady opäť tie múry vybudujú z kamenného muriva.“

Archeológov povolali vďaka prestavbe

Zámer vybudovať pri hradnom paláci aj podzemné garáže odobril ešte v roku 2008 aj Krajský pamiatkový úrad. Centrálny Pamiatkový úrad SR potvrdil, že proti rozhodnutiam Krajského pamiatkového úradu sa nikto neodvolal.

„Opodstatnenosť zámeru nie je predmetom posudzovania pamiatkarov,“ hovorí Peter Jurkovič, riaditeľ Krajského pamiatkového úradu s tým, že práve oni predpísali povinnosť robiť archeologický výskum. Podľa nálezov podľa neho potom projekt upravovali.

„Bez archeologického výskumu vyvolaného predmetnou investíciou by sme nedosiahli taký rozsah poznania o minulosti a charaktere osídlenia Bratislavského hradu, akým disponujeme teraz,“ povedal Jurkovič.

 

 

[tab: Rozhovor: Kelti boli bohatí, importovali sem Rím]

Šéf mestských archeológov: Keltská šľachta nevedela čo s peniazmi, chceli žiť ako Rimania

Riaditeľ Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave Ivo Štassel hovorí, že všetky keltsko-rímske nálezy nie je dobré teraz vystavovať. Opisuje aj to, ako sa ich developeri snažili v minulosti presvedčiť, aby im stavbu nebrzdili žiadne archeologické nálezy.

 

Prečo sa Bratislavský hrad vracia do tereziánskej podoby?

„Pôvodný koncept bol, že Hrad by sa mal vrátiť do obdobia najväčšieho rozkvetu, teda čias Márie Terézie. Mária Terézia povýšila studenú pevnosť, kde sa nedalo bývať, na dočasné sídlo cisára. Vtedajšia prestavba zahŕňala rekonštrukciu paláca, výstavbu nového paláca terezianum, loptovne, severnej a východne záhrady, zimnej a letnej jazdiarne, kasární, domov dôstojníkov. Za Jozefa II. a po požiari v roku 1811 Hrad rapídne chátral. Do polovice dvadsiateho storočia zanikli všetky tieto stavby s výnimkou kasární.“

Hrad obnovovali už za komunistov.

„Obnova zo šesťdesiatych rokov minulého storočia bola len vlastne záchranou paláca, neboli peniaze na to ostatné. Táto etapa od roku 2008 sa týka dostavby podľa pôvodného zámeru. Nebolo to tak, že by si nejaká garnitúra povedala, že si to tu ideme urobiť a prepiecť milióny. To, že sa popritom kradlo, to je druhá vec, to už je pomaly národný šport. Teraz sa napĺňa pôvodný zámer, postavia zimnú jazdiareň a severnú záhradu. Aj tak sa kvôli peniazom nepostaví terezianum, neobnoví sa východná záhrada.“

Vaši ľudia robili na severnej terase Hradu archeologický výskum. Čo ste tam našli?

„Od roku 2008 do 2010 tam boli nájdené najdôležitejšia stavby Rím I, kde bol aj poklad mincí, druhá dôležitá stavby Rím II so základmi pilierov. Spolu je tam päť stavieb. Ide o keltorímske nálezy. Bolo tam keltské oppidum, ktoré bolo obrovské. Iba akropola siahala od dnešného parlamentu, cez hradný kopec až po dnešné Klarisky v podhradí. Bola to veľká opevnená akropola, centrum bolo na nádvorí dnešného Hradu.“

O žiadnom veľkom hradisku Keltov v Bratislave sme sa v škole neučili.

„V literatúre to bolo, útržkovito. Prvé vykopávky sa tu robili už za obdobia prvej republiky a Kelti v Bratislave boli známi. Avšak, z ideologického hľadiska sa to za komunizmu zamlčiavalo. Slovania boli naj, Veľká Morava bola oficiálne špičkou našich dejín. Potom to už len upadalo a predtým zasa nič, len tma. Až po revolúcii nastala obroda, že tu bolo aj niečo pred Slovanmi. Bolo tu obrovské keltské oppidum.“

Kedy si toto archeológovia uvedomili?

„O oppide sa vedelo skôr, ale teraz sa potvrdilo. Pri výskume pani profesorky Štefanovičovej v šesťdesiatych rokoch sa ako najstaršie potvrdili veľkomoravské nálezy. Ako najšpičkovejší nález prezentovali baziliku z deviateho storočia.“

Pani profesorka Štefanovičová hovorí, že bola sama prekvapená súčasnými rímskymi nálezmi.

„Ona našla fragmenty. Dokonca prerazili rímske podlahy, nevšimli si ich. Neverili, že by tam mohlo byť niečo staršie. Sondy mali maličké, nemali veľa peňazí ani času.“

Boli to rímske paláce?

„Nie paláce. Skôr vily rímskeho typu prispôsobené na tunajšiu klímu – bez otvoreného dvora a zastrešená šikmou strechou kvôli snehu.“

Pomerne veľká stavba bola na dnešnom nádvorí hradného paláca. Aj to bola vila?

„Tá sa vôbec nezachovala, iba podlahy a murivo v jednom rohu. Murivo rozobrali pri žigmundovskej prestavbe Hradu, kde každý kameň použili do stavby hrubých múrov paláca. Objekt je cenný zachovanou dlážkou.“

Čo tá dlážka hovorí o tom, čo to bolo za budovu?

„Bol to najreprezentatívnejší objekt z celého súboru rímskych stavieb. Rozmiestnenie okolitých stavieb nám napovedá, to je len hypotéza, že tam bolo fórum, námestie akropoly. Po náleze dlažby zmenili projekt na nádvorí paláca. Vytvorili nový suterén, ktorý tú dlažbu ukáže. Dva najcennejšie nálezy sú prístupné. Ďalšie štyri fragmenty múrov na nádvorí sú zakonzervované a zasypané.“

Čo sa stalo s piatimi stavbami na severnej terase?

„Všetkých päť stavieb je doteraz zachovaných, sú zasypané. Jediná je odkrytá, staticky ju zaisťujú, pretože priamo pod ňou pôjde vjazd do garáží. Ďalší z objektov označený ako Rím IV sú len negatívy, odtlačky múrov a záseky v skale po základoch. Zo všetkých jedenástich rímskych stavieb, ktoré sme tam našli, sa všetky zachovávajú. Jedine jedna stavba je ohrozená vjazdom do garáží. Jeden pilier, ktorý bol z dvoch tretín zničený ešte za socializmu takou železobetónovou šachtou, sa demontuje, rozpíli a prenesie sa do depozitára. Múry zostanú zachované, po vybudovaní toho vjazdu sa zasa zakonzervujú, zasypú a zostanú v zemi.“

Ten múr práve podpílili. Nechcú ho premiestniť?

„Nie. Kancelária Národnej rady pôvodne chcela, že ten múr by sa rozpílil, dali by ho do nejakej konštrukcie, odviezli preč a po vybudovaní vjazdu do garáží by ho vrátili. S tým však nesúhlasili archeológovia ani pamiatkový dohľad. Jedine sme sa nechali presvedčiť na presunutie jedného piliera, ale len kvôli tomu, že už bola z neho len tretina, bol nestabilný a pri prácach by sa rozpadol. Takže sme sa dohodli, že sa rozreže na tri časti a odnesie. Pre archeológa má najväčší význam, keď zostane nález na mieste, keď sa s ním nehýbe.“

Kadiaľ povedie podzemná garáž?

„Vjazd pôjde popod ten zakonzervovaný múr. Projektant sa na základe našich poznatkov vtesnal medzi stavby Rím I a Rím II. Po náleze budovy Rím II urobil projektant zmenu a obišiel túto stavbu, dali tam milánske steny, obrovské oceľové steny, ktoré objekt navždy ochránia. Zatĺkajú sa niekoľko metrov do hĺbky a spoľahlivo zakryjú stavbu pred stavebnou činnosťou. Zvyšok garáže zachytí priestor niekdajšieho kameňolomu, kde všetko vyviezli už dávno. Odpoveď na otázku, či bolo výstavbou garáže niečo z kelto-rímskych stavieb zničené, znie, že nie.“

Čim sú tie stavby výnimočné?

„To boli úplne iné stavby ako sa tu dovtedy robili. Kelti dovtedy stavali iba z dreva. A zrazu prišla vyspelá rímska technika.“

Sú v okolí nejaké podobné nálezy?

„V celej strednej Európe to je unikát. Keď tu boli keltské oppidá, boli drevozemné. Kamenné keltské oppidum je ešte vo Francúzsku. Tieto stavby na hradnom kopci predbiehajú o sto až 150 rokov iné známe rímske stavby, ako napríklad Carnuntum v Rakúsku. Vtedy už Rímska ríša bola na Dunaji a južne od neho mala svoje sídla. V prvom storočí pred Kristom ešte Limes Romanus neexistoval. Predbieha to aj štandard bývania keltských kniežat.  Tieto kniežatá tu sa vymykali tým, že si dali doviezť staviteľov z rímskych provincií. Na kľúč im postavili vily s rímskymi dlažbami, omietkami. To, čo Kelti nevedeli robiť. Až potom okolo roku 40 pred Kristom Kelti vo veľkej bitke prehrali s Dákmi a do mocenského vákua sa sem nasunuli Rimania.“

Čo viete z nálezov o tých keltských kniežatách?

„V oppide si razili vlastné strieborné a zlaté mince. Okrem známeho kniežaťa Biateca tam bolo vyrazené aj meno Nonnos. Kelti mali taký zvláštny systém. Kráľovstvo zrušili už pár storočí predtým. Bola to taká zvláštna vojenská demokracia. Volili si na určitý čas dve alebo štyri kniežatá. Našlo sa tam aj veľké množstvo rozbitých amfor, v ktorých si nechávali dovážať víno priamo z dnešného stredného Talianska. Boli zapečatené, víno vypili, amfory rozbili. Vozili sem aj amfory s olejom. To bola šľachta, ktorá nevedela, čo s peniazmi a svoj životný štýl si dávala importovať z Talianska.“

To bolo známe, že tu žili bohaté keltské kniežatá?

„Tušili sme to. V osemdesiatych rokoch naši ľudia našli v Starom Meste mincovňu, kovolejársku dielňu. Našli sa aj keltské pece. Z takýchto roztrúsených nálezov sa tušilo, že tu bolo opipdum. To však bolo len predpolie oppida. Bolo také veľké ako Staré Mesto. Za hlavnou opevňovacou líniou žila šľachta, za ďalšou remeselníci a potom boli špinavé prevádzky, oni boli špecialisti na kov a keramiku. Pece našli pod Apponyiho palácom, na Námestí slobody, roztrúsené po meste. Na hradnom kopci však bola akropola. Bolo to velikánske hradisko a muselo byť veľmi silné a bohaté, že si toto mohlo dovoliť. A to sme potvrdili nálezmi až v roku 2009.“

Keď ste kopali na Hrade.

„Práve preto sme do toho výskumu išli, lebo sme si chceli potvrdiť predpoklady. Napriek tomu, že  sme mali mentálny problém s tou garážou. Lebo keď vám niekto povie, že na hradnom kopci sa ide stavať garáž, tak to bol šok. Už vtedy boli odborníci proti tomu. Vedelo o tom iba pár ľudí a neboli z toho šťastní.“

Je to jeden z najväčších archeologických objavov poslednej doby na Slovensku?

„Bez zaváhania. Je to najstaršia kamenná architektúra na území Slovenska, prvé mince. Architektúra je unikátna aj v stredoeurópskom priestore. Ale treba objektívne povedať, že keď teraz signatári výzvy požívajú tie nálezy ako baranidlo proti garáži, je to prehnané. Keď niekto tvrdí, že kvôli garáži zničili rímske nálezy, nie je to pravda.“

Veľkú časť tých nálezov však zahrabú pod zem a nikto ich neuvidí.

„Je to trochu demagogické, ak niekto tvrdí, že to treba všetko ukázať. Prvotným cieľom je zachovať nález pre budúce generácie. Až druhý moment je prezentovať. Minulosť nás už v mnohých prípadoch, aj na Hrade, presvedčila – niečo bolo prezentované z ideologických dôvodov. Ako napríklad slovanská chyža v suteréne Hradu. Už vtedy bola polorozpadnutá, v zlom stave. Komunisti museli ukázať Veľkú Moravu a chyža sa rozpadla. Dnes je to hŕba kameňov, ktorá nemá výpovednú hodnotu. Zatiaľ vieme nález najlepšie uchovať tak, že ho zakonzervujeme a zasypeme. Aby v tej klíme, v ktorej vydržal dvetisíc rokov, vydržal aj naďalej. Zem konzervuje spoľahlivo. Omietky na rímskych stavbách boli kvalitné, tvrdé, sekáčom ich nerozbijete. Dnešné omietky sú oproti tomu brak. Keby boli na vetre a daždi a vystavené UV žiareniu, aj také kvalitné omietky by sa rozpadli.“

Na stavenisku garáží sú obrovské zbíjačky, bagre, jazdia tam nákladné autá. Nepoškodia tie rímske stavby?

„Práve kvôli tomu pamiatkový dohľad nariadil, že to musí byť zasypané. Zem pohlcuje všetky otrasy. Všetky stavby sú preto zasypané okrem toho jedného múra. Aj tá stavba Rím II, ktorú chcú nakoniec prezentovať. Všetky archeologické stavby sa na zimu zasypávajú. Potom na jar stavbu odkopú, definitívne zakonzervujú a vybudujú okolo nej objekt, v ktorom sa bude prezentovať. Vyrobí sa tam klimatizačná bublina, kde bude konštantná teplota, vlhkosť a umelé svetlo bez UV žiarenia. Ostatné veci odporúčame nechať zasypané. V prípadoch, že prezentačná hodnota nie je taká veľká, že by bolo čo ukazovať. Fragment múrika aké sú na nádvorí, to by ste ani nevedeli, čo to je, také navrhujeme zasypať. Výpovedná hodnota takého múrika je omnoho nižšia ako náklady na jeho prezentáciu.“

A keď to je múrik taký vzácny, že dokazuje prítomnosť keltskej šľachty?

„Tu máme na výber. Sú tu múriky a potom múr s omietkou a napokon múr s omietkou, dlažbou a s pilierom. Rím I a Rím II sú najlepšie.“

Ale aj stavbu Rím I chcú zasypať.

„Keď sme ju našli, povedali sme, že ju musíme prezentovať. V rámci jazdiarne na to musia nájsť spôsob. V mieste nad nálezom má byť práve javisko multifunkčnej sály. Architekt mal už vtedy problém, ako to urobiť. Vymýšľali nejakú drahú verziu hydraulického javiska, ktoré by sa dalo občas zdvihnúť a bolo by možné sa dostať k nálezu. To však bolo pre nás neprijateľné. Bude to vykurovaný objekt, bude tam chodiť veľa ľudí, dramaticky sa tam bude meniť vlhkosť a teplota. To je pre archeologický nález smrteľné.“

Nebolo by lepšie ukázať keltskú stavbu a nerobiť tam jazdiareň?

„Celkový koncept tereziánskeho areálu má prednosť pred fragmentom.“

Aj v prípade, že tam je vzácny nález?

„To by vám rozbilo celé vnímanie. Ak neurobíte jazdiareň, prečo robiť niečo iné.“

Ale veď to je vzácny nález, ktorý úplne predefinuje históriu tohto územia okolo roku nula.

„Áno, je to vzácny nález. Keby sme chceli podobne ako druhú stavbu prezentovať aj tú pod budúcou jazdiarňou, časť jazdiarne by sa musela odcvaknúť. Vznikli by dva priestory. Znefukčnili by sme časť tej jazdiarne. Je to možné. Keď si postavíme na misky váh toto je hodnotné a toto menej.“

Čo si vy myslíte – čo je hodnotnejšie – jazdiareň, alebo ten nález?

„Z hľadiska kultúrno-historického ten nález, to je bez debaty.“

Takže je to tak, že si proste politici povedali bude tam jazdiareň a všetci sa musia prispôsobiť?

„Nie politici. Tento zámer riadila skupina odborníkov. Kancelária Národnej rady tam určite mala svoje slovo, veď sú investor, rozhodovali o tom. Ale veľké slovo mal aj architekt a štátny dohľad.“

Dobre, to však bolo ešte v čase, keď nikto netušil, aký vzácny nález tam je.

„Áno.“

Nemali to teda prehodnotiť?

„To už je potom otázka na architekta. Obhajoval, že taká veľká sála je potrebná a že potrebuje aj zázemie a parkovisko. Keby to odcvakli, prišli by o nejakú kapacitu. Ale je možné tam urobiť archeologickú prezentáciu. Sám nový predseda parlamentu povedal, že by bol ochotný ustúpiť a nejakú časť tam odprezentovať. Povedal, že nad tým ešte budú rozmýšľať. My nechceme, aby sa tam funkcie krížili, aby tam bol otvorený nález. Buď zasypať, alebo vytvoriť špeciálne podmienky na prezentovanie. Teraz je to na tom architektovi a investorovi.“

Nemal by tak závažnú vec rozhodnúť niekto iný, napríklad pamiatkari?

„Pamiatkari môžu rozhodovať iba do rozsahu projektu. Nemôžu nariadiť niečo, čo presahuje rozmer projektu. Keď sa napríklad pri obnove domu nájde pod omietkou baroková maľba, môžu povedať, musíte to zachovať. Ale už nenadiktujú, ako. Je to na dohode účastníkov. Buď to zreštaurujete a budete prezentovať, čo je náročné, alebo to prekryjete sadrokartónom a zakonzervované to necháte. To si vyberie investor.“

Keď to preženiem. Ak si ten investor – Národná rada – povie, že nález zasypeme a postavíme tam lunapark, tak pamiatkari iba povedia zasypte a čo tam postavíte, je na vás?

„Lunapark nie. Funkcia sa musí dodržať. Záhrada a jazdiareň tam boli v minulosti, tak sa teraz robí ich kópia podľa zachovaných dokumentov. Ale investor si môže vybrať, že ten rímsky nález bude prezentovať. Má na výber, lebo to platí. Má podmienku, že to nesmie zničiť. Hoci toto je štátna správa a platíme to vlastne všetci. Je to majetok nás všetkých, takže je väčšie oprávnenie verejnosti do toho zasahovať. Ale zasa petičný výbor navrhuje zriadiť nejakú komisiu, ktorá by to riadila z ulice. To nevidím reálne, pretože na to sú štruktúry, ktoré to riadia. A tie sú relatívne zdravé.“

Je to politický orgán.

„Áno, politický, takže tlaky tam sú. A že to dostal Váhostav a nie niekto iný, to je politické riadenie, nie božie riadenie. Ale nie je to tak, že pamiatkové orgány sú prehnité a schvália všetko. Človek z Krajského pamiatkového úradu si tam vytrpel svoje a zaručil sa, že od roku 2008 to ide v správnych koľajach. A nemuselo. Prvotná tendencia bola, že to všetko pôjde pod bagre. To je vydupané, krvopotne vydreté.“

To chcela Národná rada, všetko vybagrovať?

„Nemyslím až tak. Ale hrozilo napríklad, že sa tam garáž bude stavať bez výskumu. Tam sa pamiatkový úrad zasadil, že výskumy budú. A potom sa zasadil, že sa to musí zaplatiť, zakonzervovať a zachovať. Nemali na to samozrejme chuť. Žiaden investor by na to nemal chuť, to nechcem krivdiť Národnej rade.“

Na nákresoch pani doktorky Margaréty Musilovej z archeologického tímu viedol popri tej rímskej budove pod budúcou jazdiarňou aj dlhý múr. Ten tam už teraz nie je, je odbagrovaný. Podľa vysvetliviek na nákresoch by tiež malo ísť o rímsku stavbu.

„To je nejaká chyba. Ten múr tam nemohol ani byť tak dlho, tam sa v pätnástom storočí kopalo a bola tam priekopa, taký múr by tam nezostal. To je ohradný múr barokovej záhrady, zrejme z roku 1741.“

To, že tam nie je, je teda v poriadku?

„Vždy na každej stavbe sa vytipuje, čo má najväčšiu hodnotu. Ostatné veci sa štandardne môžu rozobrať. Keby sme chránili každú konštrukciu, v podstate by sa nedalo nič postaviť. To je taký kompromis. Barokové konštrukcie sa nahradia kópiami.“

Naozaj to nie je škoda?

„Keby sme nechali všetky múry, v podstate by nám vznikali archeoparky bez väčšej výpovednej hodnoty. Keby tam neboli zeleň, terasy, fontány, ľudia by z toho ani nevedeli, o čo išlo. Múr na múre. Okrem toho sa to odkryté za pár desaťročí zničí. Napríklad Vila Rustica v Dúbravke. Neskorá rímska doba, stavba v barbarskom prostredí, musí sa to prezentovať. To ešte za socializmu. Ak tam bolo za rok päť ľudí, tak to je veľa. Takmer to už zaniklo.“

Do Rusoviec alebo do Rakúska na Carnuntum však ľudia chodia.

„Carnuntum je urobené disneylandovým spôsobom. Presadil to vtedajší minister kultúry s komerčnými skupinami, aby do toho kúta Rakúska priniesli turistický ruch. Podarilo sa napriek odporu odborníkov. To boli iba základy, postavili na nich stavby. Visia tam varešky, cesnaky. Je to až gýčové, ale deckám sa to páči. Chodia tam herci v tógach. Je to zážitok, ale je to fiktívne. Odborníci varovali, že tie pôvodné základy zničia, lebo ich zabetónujú na večné časy. Je to didakticky účinné, ale je to faul z odborného hľadiska.“

Na nálezisku ste našli určite veľa hnuteľných artefaktov. Čo to bolo a čo s nimi je?

„Máme tu stovky krabíc a chodbách, v podkroví. Niečo má u seba súkromná Via Magna, z plôch, ktoré robili oni. Hnuteľný materiál sa v čo najväčšom množstve vyzbiera, aby tam nezostalo nič. To je keramika, kovy, kosti, aj kusy rímskych omietok. Tých máme dvadsať krabíc.“

Čo s tým budete robiť?

„Dáme to do depozitu. Keď to budú skúmať o desať-dvadsať rokov v laboratóriách, možno budú potrebovať desať krabíc. Tie veci sa očistia, umyjú, popíšu, urobí sa nálezová správa a potom sa ďalej roky spracúvajú, píšu štúdie, články. A napokon to pôjde do depozitu na Hrade.“

Pokúšali sa vás niekedy developeri pred archeologickým výskumom podplatiť?

„Nie. Imidž si budujeme na tom, že sme tradičná mestská firma a zakladáme si na renomé. Každému investorovi to povieme. Ak od nás chcete niečo neštandardné, nebudeme spolupracovať. Práve vďaka tomu sme sa vyhli nepoviem komu, ale takej žraločej spoločnosti, ktorá chcela stavať rýchlo a bez nálezov. Dopredu nám povedali, že nechcú, aby sa niečo našlo. My sme povedali, tam budú nálezy. Nerobili sme spolu.“

Aspoň naznačte, v ktorej časti Bratislavy.

„Bolo to blízko hradného kopca. Očakávali sme práve keltské nálezy.“

Vydrica?

„Nie, tam by sme ani nemohli kopať. Kopali sme vedľa Zuckermandel. A tam musím povedať, že z J&T ma pozitívne prekvapili. Nikdy tam nebol ani náznak toho, že by nás chceli podplatiť, alebo presvedčiť, toto neukazujte. Dopredu sme im povedali, že očakávame nálezy, že ich očistíme a potom pamiatkový úrad rozhodne, čo s tým. Oni do toho išli aj s tým rizikom, že úrad rozhodne zachovať. J&T si teraz dávajú veľký pozor po River parku, to nám povedali aj manažéri, chcú byť za každú cenu čistí. Je radosť robiť s investorom, ktorý sa poučil z vlastných chýb a už netlačí na pílu. A zasa sú takí, s ktorými nepracujeme, pretože peniaze a termíny sú pre nich najviac.“

[tab:END]