Denník N

Ministerstvo po rokoch uznalo toxický odpad pod časťou Bratislavy: nepite vodu zo studne, nejedzte zeleninu

Ložiská arzénu (vľavo hore) a toluénu (vľavo dole) priamo na skládke a šírenie herbicídov do okolia skládky kilometre ďaleko. Mapy – MŽP
Ložiská arzénu (vľavo hore) a toluénu (vľavo dole) priamo na skládke a šírenie herbicídov do okolia skládky kilometre ďaleko. Mapy – MŽP

Toxickú skládku vo Vrakuni sa ministerstvo snaží zavrieť do obrovskej kapsuly. Odborníčka hovorí, že starý odpad treba zabezpečiť viac. (Vnútri aj mapy znečistenia.)

Je to ešte vážnejšie, ako to vyzeralo. Štát po rokoch uznal, že zo starej skládky toxického odpadu v okrajovej časti Bratislavy sa šíria nebezpečné látky do podzemných vôd.

Nepite vodu zo studní, nekúpte sa v nej a nejedzte listovú a koreňovú zeleninu z tejto oblasti. Takéto upozornenia v týchto dňoch uverejňujú bratislavské mestské časti Vrakuňa, Ružinov a Podunajské Biskupice pre svojich obyvateľov.

Ministerstvo životného prostredia totiž zverejnilo výsledky záverečnej správy, v ktorom analyzovalo vplyv toxickej skládky niekdajšej Dimitrovky a zistilo, že veľké územie je zamorené pesticídmi, fungicídmi a ďalšími nebezpečnými chemickými látkami.

Ide o oblasť smerom na juhovýchod od bratislavského obchvatu. Toxíny sa šíria zo starej skládky Dimitrovky v časti Vrakuňa podľa niektorých odhadov a meraní až zhruba desať kilometrov ďaleko až na okraj Bratislavy.

„Kontaminačným mrakom sú zasiahnuté časti mestských častí Vrakuňa, Podunajské Biskupice a Ružinov. Obce Rovinka, Dunajská Lužná, Most pri Bratislave a Miloslavov nie sú kontaminačným mrakom zasiahnuté, ale sú situované v smere možného šírenia sa kontaminácie,“ píše sa v správe ministerstva.

Katastrofou by bolo, keby sa tam kontaminované podzemné vody dostali. To by sa podľa odborníkov mohlo stať do dvadsiatich rokov, keby so znečistením nič nerobili.

Aj zelenina je nebezpečná

Varovanie pred kontamináciou zeleniny je pritom novinkou. Keď boli známe čiastkové výsledky, experti varovali najmä pred využívaním vody zo studní.

„Najrizikovejšou expozičnou cestou je okrem konzumácie koreňovej a listovej zeleniny dopestovanej na lokalite aj pitie podzemnej vody zo studní. Riziká boli vypočítané tiež pre kontakt s kontaminovanou zeminou a jej prípadné prehltnutie (ktoré je nebezpečné najmä pre deti),“ píše sa vo varovaní na stránke Vrakune.

správe ministerstva sú opísané jednotlivé chemické látky a ich účinky na zdravie ľudí.

Menuje napríklad etylbenzén, ktorý dráždi dýchacie cesty, oči a spôsobuje neurologické poruchy. „Pri dlhodobom pôsobení dochádza k poškodeniu pečene, obličiek, centrálnej nervovej sústavy a očí,“ píše sa v správe.

Xylény zasa vplývajú na centrálnu nervovú sústavu a spôsobujú závrate, vracanie, bolesti hlavy, zhoršenie koordinácie, pamäti a koncentrácie, poruchy dýchania, stratu vedomia a smrť.

Mapa zamorenia podzemných vôd karcinogénnym tetrachlóreténom. Zdroj – MŽP

Sľubujú vytvoriť kapsulu s obvodom dva kilometre

O znečistení zo starej skládky Dimitrovky úrady vedia roky. Prvé merania tam robili už v deväťdesiatych rokoch minulého storočia.

Už v roku 2002 zakázali obyvateľom Vrakune využívať vodu zo studní na pitie či polievanie.

Ministerstvo životného prostredia sa však obhajuje, že „je prvou inštitúciou, ktorá začala tento problém reálne riešiť“.

„Problém znečistenia je iba vo Vrakuni a zasahuje do časti Podunajských Biskupíc,“ hovoril ešte v roku 2015 vtedajší minister životného prostredia Peter Žiga. Teraz sa však definitívne ukazuje, že problém je rozsiahlejší. Za Žigu problém najmä skúmali a už vtedy ministerstvo opakovalo, že ako prvé ho naozaj rieši.

Zodpovednosť za odstránenie tejto environmentálnej záťaže prevzalo ministerstvo na základe uznesenia vlády koncom minulého roka, teda už po nástupe tretej vlády Roberta Fica.

Žiga pritom sľuboval, že naprávať škody začnú ešte na začiatku roku 2016.

Ministerstvo od minulého roka vypracovalo projekt sanácie a dalo ho posúdiť nezávislým oponentom. Od apríla je vyhlásené verejné obstarávanie, ktoré počíta s odizolovaním obsahu skládky od okolitého prostredia dva kilometre dlhou, 22 metrov hlbokou a 80 cm širokou podzemnou tesniacou stenou a nepriepustným prekrytím povrchu skládky. Náklady na jej stavbu ministerstvo odhaduje na 30 miliónov eur.

Ešte v roku 2015 ministerstvo pripúšťalo aj možnosť, že zavezený starý odpad zo skládky vykopú a vyvezú, čo by vraj trvalo päť rokov a stálo asi 113 miliónov eur.

Podľa hovorcu ministerstva Tomáša Ferenčáka by mohli so sanáciou skládky – teda s jej izolovaním začať budúci rok.

Video: Ako žijú ľudia v blízkosti chemickej skládky
autorka: Martina Koník

Odborníčka: Diery zhora aj zdola, vodu by mali odčerpať

Na toxíny v podzemnej vode už pred dvomi rokmi upozorňovala šéfka dozornej rady Bratislavskej vodárenskej spoločnosti Alena Trančíková. Teraz má výhrady k riešeniu, ktoré si zvolil štát.

„Ak by mala kapsula fungovať, ako treba, mala by byť celkom uzavretá zo všetkých strán,“ tvrdí Trančíková. Riešenie štátu nehovorí o tom, že by odpad izolovali aj zospodu a nikto nevie zaručiť, že podložie skládky je nepriepustné.

„Zhruba jedna tretina skládky navyše nebude uzavretá ani zhora, pretože žiadne výkupy pozemkov v súkromnom vlastníctve alebo vyvlastnenie a vyrovnanie objektov, ktoré sa tam nachádzajú, sa neplánuje. Bude tam pršať a toxické látky sa budú ďalej rozpúšťať,“ varuje Trančíková.

Toxická voda sa následne bude musieť z tejto kapsuly odčerpávať, dekontaminovať a vylievať vedľa kapsuly do vsakovacej jamy.

Takéto riešenie je podľa Trančíkovej nedostatočné. „V tomto projekte nie je vôbec napísané, ako budú ten koktail chemických látok dekontaminovať. To pritom nie je vôbec jednoduché.”

Trančíková už v minulosti hovorila, že je nerealistické, aby niekto odčerpal dnes znečistené podzemné vody, môže ísť o desiatky miliónov kubických metrov. Treba však podľa nej bezpodmienečne zakázať používať túto vodu.

Bývalá skládka chemického odpadu v mestskej časti Vrakuňa. Foto N – Tomáš Benedikovič

Územie zostane toxické desaťročia

Majitelia nevedia čistenie svojich pozemkov ani podzemnej vody nijak urýchliť. „Sú to ťažké chemické koktaily, lebo tie látky medzi sebou dvadsať rokov vzájomne reagovali. Ľudia budú mať pravdepodobne dlhé obdobie zakázané používať podzemnú vodu,“ hovorí Trančíková.

Niektoré chemické látky sa v pôde a vo vode rozložia rýchlejšie, iné na mieste zostanú aj po desiatkach rokov. Z niektorých chemikálií sa navyše rozkladaním stávajú ešte toxickejšie látky. Stav sa teda môže zlepšovať najmä vďaka ich rozrieďovaniu v okolí.

V podobnej situácii sa podľa nej Bratislavčania ocitli v roku 1971, keď Slovnaft ropou znečistil vodný zdroj v Podunajských Biskupiciach. Zdroj pitnej vody zostal navždy znehodnotený. Kvalita vody sa však vďaka odčerpaniu hydraulickou clonou a rozptýleniu zlepšila.

Podobné znečistenia existujú aj na ďalších miestach na Slovensku, kde kedysi boli veľké chemické podniky. Napríklad Chemko Strážske, Niklová huta Sereď a množstvo ďalších.

Je to na odškodnenie ľudí, keď štát roky nekonal?

Vlastníkom pozemkov, kde sa skládka nachádza, je od 80. rokov minulého storočia mesto Bratislava.

Vinník zamorenia sa hľadá ťažko, no najviac zaň zrejme môže štát. Stará fabrika Dimitrovky bola totiž štátna a za socializmu štát nijak neobmedzoval skladovanie nebezpečného odpadu.

Mesto navyše už v roku 2003 žiadalo dotáciu na čistenie podzemných vôd a pôdy v okolí bývalej chemickej skládky, odpoveď nedostalo.

V rokoch 2008 a 2010 urobila Slovenská agentúra životného prostredia štúdie, podľa ktorých skládku označili za „prioritnú vysokorizikovú z hľadiska ohrozenia pôdy, zdravia obyvateľstva, územného a socioekonomického rozvoja“. Ani to však štát nedonútilo, aby začal konať.

Mal by obyvateľov tejto oblasti štát odškodniť, keď desaťročia nerobil nič so skládkou a toxickými látkami v podzemných vodách?

„Obyvatelia dotknutej oblasti sú informovaní o riziku používať vodu zo studní na pitie a na polievanie. Mnohí si ich vyhĺbili bez povolenia a používaním kontaminovanej vody zaniesli túto kontamináciu z hĺbky zhruba 6 metrov do pôdy,“ reaguje hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák.

Bývalá skládka chemického odpadu v mestskej časti Vrakuňa. Foto N – Tomáš Benedikovič

Babiš so skládkou nič nechce mať

Vlastníkom bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova, je po novom Istrochem Andreja Babiša, ktorý nechce byť s problémom skládky spájaný. Pri privatizácii totiž podľa vyjadrenia Babišovej skupiny kupovali fabriku už bez starej skládky a tá dávno predtým prešla zo štátu na mesto.

Detaily však nie sú známe, štát nechce ukázať privatizačnú zmluvu, je v režime utajenia.

Rozloha skládky je približne 4,65 hektára a je na nej asi 120-tisíc kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia.

Mapy šírenia toxických látok:
arzén, toluén, benzén aj herbicídy (zdroj: MŽP)

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Skládka vo Vrakuni

Slovensko

Teraz najčítanejšie