štvrtok

Odomykáme – Z košického paneláka na zámok: Príbeh rodu, ktorý sa vrátil do sídla po desaťročiach socialistického vyhnanstva

Osemstoročný šľachtický rod Žerotínovcov vlastnil zámky, lesy i hrady, no socializmus musel prečkať v košickom paneláku. Po desaťročiach vyhnanstva sa vrátil na svoj zámok a snaží sa nadviazať na svojich slávnych predkov.

Rodina Mornstein-Zierotin a ich zámok. Foto N – Tomáš Benedikovič

Keď sa v roku 1972 česko-slovenskému manželskému páru z Košíc narodila dcéra Karla, mala pred sebou budúcnosť dieťaťa s veľmi zlým kádrovým posudkom. Jej matka Magdaléna rodená Železníková bola buržoázneho pôvodu a komunistický režim jej dovolil pracovať najprv v pozícii žeriavničky a neskôr úradníčky.

Otec bol na tom z kádrového hľadiska ešte horšie. V tom čase používal meno Karel Mornstein, teraz sa však vrátil k menu, ktoré vyplýva z jeho pôvodu. Karel hrabě Mornstein-Zierotin pochádza zo starého moravského šľachtického rodu a jeho rodinu režim nielen pripravil o celý majetok, ale snažil sa jej vziať aj budúcnosť. Príbeh rodiny Mornstein-Zierotin má ale šťastný koniec.

Video: Návrat zo socialistického vyhnanstva na zámok, na ich majetku zarobil Gottwald
autorka: Martina Koník

800 rokov Žerotínov

Rod Žerotínov (v prepise do češtiny, ktorá sa používala pred 15. storočím, Zierotin) patril stáročia k najznámejším a najmocnejším na Morave a v Čechách. V prvej polovici 13. storočia stál na jeho začiatku přerovský kastelán Blud z Bludova a rodina získala šľachtický titul už v roku 1478. Od roku 1706 nosia jej členovia titul hrabě a hraběnka, čo je v slovenčine gróf a grófka.

Žerotínovci v priebehu stáročí vlastnili tri desiatky panstiev, mnohé s hradmi a so zámkami. Boli v príbuzenskom vzťahu s najvýznamnejšími českými rodmi ako Valdštejnovci, Kolovratovci, či páni z Boskovíc. Zrejme najznámejší člen rodu Karel starší zo Žerotína bol svetskou hlavou českobratskej cirkvi na Morave, rod sa zaslúžil aj o vydanie prvej českej tlačenej biblie známej ako Kralická biblia, finančne podporoval Jána Amosa Komenského a v rodine mali aj rektora Karlovej univerzity.

Po bitke na Bielej hore v roku 1620 žili striedavo na Morave a v zahraničí a na začiatku 18. storočia sa usídlili na pôvodne renesančnom zámku Bludov pri Šumperku pod kopcami Jeseníkov. Súčasné meno Mornstein-Zierotin pochádza zo spojenia rodu Žerotínovcov s nemeckým rytierskym rodom Mornstein, ktorý do Čiech prišiel s družinou manželky Karla IV. Anny Falckej.

Zámok Bludov. Foto N – Tomáš Benedikovič

Znárodňovanie sa začalo za Masaryka

Hoci bola história rodu pestrá – bojovali v mnohých vojnách a neskôr z českobratskej prestúpili na katolícku vieru –, aspoň časť svojho majetku a tituly si zvykli stáročia udržať. O majetok rodina začala prichádzať až v 20. storočí. Veľkú časť nehnuteľností rodine zabavil štát už po vzniku Československa v rámci pozemkovej reformy.

Žerotínovcom však aj tak zostalo niekoľko stoviek hektárov lesov a polí a zámok v Bludove. V roku 1934 zomrel posledný mužský dedič rodu Karel Emanuel zo Žerotína a jeho pokračovateľkami boli jeho dve dcéry, ktoré boli na niekoľko desaťročí poslednými šľachtickými obyvateľkami zámku. Rod vymrel „po meči“, ale nie „po praslici“ a dynastia nezanikla.

Karla Mornstein-Zierotin. Foto N – Tomáš Benedikovič

„Najstaršie spomienky mám ešte z obdobia vojny, keď ma babička a jej sestra hojdali na hojdačke a teta mi chodila zbierať z hriadok jahody. Vraj som ju volal Tante Ahoda,“ spomína na detstvo na zámku Bludov dnes 78-ročný gróf Karel Mornstein-Zierotin. Je prívetivý, pohostinný a hneď si všimnete jeho spisovné vyjadrovanie a správanie „zo starej školy“. Hoci je z Moravy, hovorí stále dobre po slovensky. Po slovensky hovorí aj jeho manželka Magdaléna a dcéra Karla, ktorá prežila polovicu života na Slovensku.

Komunisti nechali zámockú paniu vymrznúť

Karlovo bezstarostné detstvo na zámku ukončili roky 1945 až 1948, keď nastupujúci komunisti zámok postupne konfiškovali. Okrem „feudálneho“ pôvodu boli dôvodom aj čiastočne nemecké korene rodiny. Žerotínovcov však neodsunuli na základe Benešových dekrétov z Československa aj pre to, že za vojny pomáhali

Dnes je váš šťastný deň!

Tento článok je normálne zamknutý, ale vy si ho môžete prečítať zadarmo po overení vášho emailu. Nebojte sa, váš email nikdy nepredáme inej firme.

Alebo môžete