Denník N

Prečo Česko, Poľsko aj Maďarsko Únia za odmietanie utečencov trestá, kým Slovensko chváli

Migrant drží dieťa s hračkou počas likvidácie provizórneho utečeneckého tábora , ktorý pred vyše rokom spontánne vznikol v priestoroch starého letiska v hlavnom meste Atény. Foto – TASR/AP
Migrant drží dieťa s hračkou počas likvidácie provizórneho utečeneckého tábora , ktorý pred vyše rokom spontánne vznikol v priestoroch starého letiska v hlavnom meste Atény. Foto – TASR/AP

Tri krajiny V4 čelia právnemu konaniu zo strany EÚ; Slovensko, naopak, Komisia pochválila. Ako je to možné?

Európska komisia oznámila, že proti Česku, Poľsku a Maďarsku rozbehne právny spor pre porušenie legislatívy Únie. Všetko preto, že neprijímajú utečencov podľa stanovených kvót.

Slovensko pritom proti tomu systému vystúpilo ako prvé a s Úniou o ňom vedie súdny spor. Ako je teda možné, že sa teraz neocitlo medzi ostatnými krajinami V4?

Lebo 16

Presne 16 utečencov Slovensko prijalo dobrovoľne na základe systému z kvót, hoci sa s tým veľmi členovia slovenskej vlády nechvália. Slovenská vláda síce sľúbila, že ich prijmeme sto, ale aj to je aspoň niečo oproti nulám, čo majú na konte zvyšné krajiny V4, ktoré mali prijať spolu 10167 utečencov.

„Tieto tri členské krajiny neurobili vôbec nič už dlhšie ako rok,“ vyhlásil komisár pre utečencov Dimitris Avramopulos.

Analytik Milan Nič, ktorý pracuje v berlínskom think-tanku Nemecká spoločnosť pre zahraničnú politiku (DGAP), vníma slovenský opatrnejší postoj voči utečencom ako správny ťah.

„Rakúsko aj Slovensko sa zachovali šikovne a takticky. Načo si otvárať nový front s Európskou komisiou, keď už sa do spoločných opatrení na úrovni EÚ zapojili? Čudujem sa Čechom, hoci chápem, že majú predvolebnú kampaň a rozpory v ČSSD, ktorej padajú preferencie. Kampaň je však aj v Nemecku, a tak treba vnímať aj Schultzovo vyhlásenie týkajúce sa Maďarska,“ povedal.

Líder nemeckých socialistov a bývalý šéf Európskeho parlamentu Schultz totiž Viktorovi Orbánovi odkázal, že jeho nie utečencom rovnako znamená nie dotáciám pre Maďarsko.

„Pán Orbán hovorí, že to je ‚nemecký problém‘. Dovoľte mi vyjadriť sa jasne: ak ide o poľnohospodársku politiku, tak je to všetko Áno, prosím, ak pôjde o dotácie, tak je to všetko Áno, prosím. A keď príde na solidaritu s utečencami, Nie, ďakujem – toto je neprijateľné,“ cituje Schulza Politico, ktoré pripomína, že tak Poľsko, ako aj Maďarsko sú medzi najväčšími poberateľmi dotácií v Únii, na rozdiel od Nemecka, ktoré je čistým prispievateľom.

Utečenecké kvóty

  • V rámci programu prerozdeľovania azylantov z Talianska a Grécka bolo premiestnených 20869 osôb
  • Je zjavné, že cieľ z roku 2015 – teda relokovať 150-tisíc utečencov do septembra 2017 – sa nepodarí
  • Len od januára tohto roku bolo do iných krajín presunutých 10300 osôb, teda päťkrát viac ako za rovnaké obdobie minulý rok. 

Zdroj: Európska komisia

Česko na začiatku síce s nevôľou, ale predsa prijalo na základe kvót 12 utečencov (podľa plánu ich má prijať 2691). Posledný týždeň však premiér Bohuslav Sobotka otočil a vyhlásil, že už nikoho prijímať nebudú. Ťažko za tým nevidieť jeho extrémne nízku popularitu pred jesennými voľbami.

Komentátor českých Hospodářských novín to zhodnotil ako klasickú českú antiimigračnú švejkovinu. A taký ťah sa podľa neho od Komisie dal očakávať.

Prvá liga utečenecká

To, že sme sa zrazu neocitli pod paľbou ako Česko, Poľsko a Maďarsko, a dokonca nás za prijímanie utečenecov pochválili, znamená, že ostávame v prvej lige, teda v tvrdom jadre Európskej únie, kam by slovenský premiér Robert Fico chcel patriť?

Tak ďaleko iste nie sme, ukazuje to však, že migrácia môže byť jednou z vecí, kde sa bude lámať naša ochota zostať v jadre Únie. Hoci na Slovensku takmer nikto nevidel utečenca, téma to zostane veľká.

Stačí sa pozrieť na štatistiku z momentálne najviac zaťaženého Talianska, kam tento rok prišlo až 85 percent z vyše 70-tisíc utečencov, ktorí dorazili do Európy. Do Nemecka každý mesiac príde asi 15-tisíc migrantov, napríklad v máji to podľa jeho ministerstva vnútra bolo presne 14 973 žiadateľov o azyl.

O tom, akým smerom sa debata o prijímaní utečencov posunie, veľa napovie výsledok nášho sporu o kvóty, ktorý vedieme s Úniou, ako aj to, aký a či vôbec vznikne nový azylový systém EÚ.

Podľa návrhu, ktorý teraz koluje v Bruseli, sa hovorí o automatickej relokácii utečencov z krajín, ktoré ich nápor nezvládajú.

Hovorí sa nahlas aj o postihoch (krátení fondov) pre tých, čo nechcú rešpektovať pravidlá. Tak ako to funguje napríklad pri porušovaní rozpočtových pravidiel.

Kvóty (ne)fungujú

Lídri všetkých krajín V4 unisono hovoria, že kvóty nefungujú. Nie sú sami, hovoria to aj experti na migráciu a lídri v Európskej komisii. Zatiaľ však nikto nevymyslel nič lepšie, ako by mohla solidarita v Európskej únii fungovať spravodlivo pre každého.

Nikto z politikov V4 neprišiel s nápadom, ktorý by mohol fungovať. Ten slovenský o flexibilnej solidarite považujú v Bruseli rovno za stupiditu. Hoci aj o Komisii sa dá povedať, že nedokázala prísť s niečím novým.

Slovenský minister vnútra Robert Kaliňák nedávno argumentoval, že na základe kvót sa doteraz podarilo rozdeliť len 19-tisíc migrantov z Grécka a Talianska, čo je len 12 percent zo 160-tisíc ľudí. Výsledok tohto projektu, ktorý sa skončí v septembri, je podľa neho katastrofálny.

Dvanásť percent však nie je mizivé percento, ako tvrdia aj niektorí jeho stredoeurópski kolegovia.

Oproti Kaliňákovým číslam je skutočná bilancia o čosi väčšia, Európska komisia už hovorí o takmer 21-tisíc utečencoch, stále je to však len zlomok z ambiciózneho cieľa. Čo slovenský minister nespomenul, je, že od januára tohto roka bolo do iných krajín presunutých 10300 osôb, teda päťkrát viac ako za rovnaké obdobie minulého roka.

Nárast tempa je teda očividný, hoci stále neuspokojivý. Dá sa to preto aj otočiť – čo keby si členské krajiny plnili svoje povinnosti? V tom prípade by sa dalo očakávať, že aj nedokonalý a – žiaľ – donucovací systém kvót by fungoval efektívnejšie.

„Klameme si do vlastných vreciek. Kvóty sme predsa neodmietli z obavy, že nebudú fungovať, ale, naopak, zo strachu, že by fungovať mohli. Nenahovárajme si, že sme dostatočne solidárni, pretože prispievame na Europol a posielame peniaze na miesta konfliktov. To robia všetky krajiny Únie. 22 krajín bolo ochotných pomôcť aj tak, že prevezmú časť ľudí z táborov v Taliansku a Grécku. My nie. Najhoršie však je, že žiadne riešenie fakticky neponúkame,“ píšu české HN-ky.

Ako to dopadne?

Budapešť sa podobne ako Bratislava už s Úniou súdi, na podobný krok sú odhodlané Varšava aj Praha. Celú dynamiku sporu V4 vs. Únia môže pozmeniť precedens v prípade slovenského odmietania kvót. Rovnako spomínaná reforma azylového systému, ktorý môže v EÚ prejsť väčšinovým hlasovaním, tak ako v septembri 2015 prešli kvóty proti nevôli Prahy či Bratislavy.

Takže späť k otázke, či ešte zostávame v tej pomyselnej prvej lige. Hoci platí veľa „ale“, pri scenári, že

  • utečenecká kríza nepoľaví
  • automatické relokácie sa dostanú do nového dublinského systému ako pevná súčasť európskej legislatívy
  • a Slovensko prehrá svoj spor s Úniou o kvótach,

v tom prípade zrejme bude musieť Bratislava, ak bude chcieť zostať v jadre Únie v dobrom či v zlom, prehodnotiť svoj postoj voči odmietaniu solidarity krajinám, ktoré nápor utečencov nezvládajú.

V opačnom prípade bude vyzerať, akoby si z Únie vyberala len čerešničky, ako o Británii odchádzajúcej z Únie hovorí slovenský premiér.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Migrácia

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie