Denník N

Žiga sa tvári, že ak by bol ministrom, toxické jazero pod Bratislavou by už bolo vyriešené

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ministerstvo životného prostredia nehovorí, akí odborníci rozhodovali, ako vyriešiť toxický odpad v bratislavskej časti. Odborníčka tvrdí, že navrhnuté riešenie nestačí.

Prečo štát desiatky rokov nezasiahol proti šíriacim sa toxínom v podzemných vodách na okraji Bratislavy? Vysvetlení ministrov a exministrov je veľa – museli sme robiť verejnú súťaž, poriadne znečistenie skúmať, dlho sme nevedeli, kto má byť zodpovedný, a napokon: veď na tom už pracujeme a sme prví.

Jedným z hlavných argumentov je aj teraz zdĺhavosť verejných obstarávaní a zákonné obmedzenia. Odvoláva sa na to predchádzajúci minister životného prostredia Peter Žiga (Smer), ktorý je dnes ministrom hospodárstva.

Žiga: Nevyčítajte nám, že sme pomalí

„Štát je limitovaný zákonmi, to že či vy odstránite nejakú vlečku, poviem to pejoratívne, hnoja, zo záhrady, to je vaše rozhodnutie za sekundu, ale štát musí postupovať verejnými obstarávaniami, musí k tomu pristúpiť kvalifikovane, lebo sa to týka života a zdravia obyvateľov, ktorí tam bývajú, a vstupujete im aj do majetkových pomerov, lebo ten problém sa nachádza pod ich pozemkami,“ odôvodňoval v stredu po rokovaní vlády bývalý minister, prečo štátu trvá tak dlho vyriešiť problém odpadu, o ktorom sa vie už desiatky rokov.

„Tridsať rokov to bolo pod zemou a nik to neriešil, začali sme to riešiť my, tak mi nemôžete vyčítať, že sme boli pomalí,“ povedal Žiga. Postupovali podľa neho tak, ako im povoľovala legislatíva.

Keď vlani Slovensko predsedalo Rade Európskej únie, vláda a parlament rýchlo a mimoriadne zmenili pravidlá tak, aby štát nemusel niektoré služby obstarávať. Pri riešení toxického odpadu pod bratislavskou mestskou časťou Vrakuňa takéto výnimky nie sú.

Bolo by to už za nami

Minister Žiga však naznačil, že ak by bol ministrom on, tak by bola skládka už vyriešená. „Bol som v tejto úlohe, a myslím, že by to už bolo za nami,“ povedal Žiga.

Dodal však, že nebude ministra životného prostredia Lászla Sólymosa (Most-Híd) kritizovať. „Vie, prečo tak koná,“ povedal Žiga.

A prečo môže byť pri predsedníctve výnimka a pri riešení toxického odpadu, ktorý môže ohrozovať život a zdravie ľudí, nie? „Vytvorte spoločenský tlak, ako novinári, ako občianska verejnosť a vláda sa tým určite bude zaoberať,“ povedal Žiga.

Práve minister Žiga spochybňoval verejný tlak v inej otázke – jeho reakcia na Druhý Veľký protikorupčný pochod v Košiciach bola, že tam prišlo iba 1500 ľudí. Organizátori vtedy hlásili 4900 podpisov pod petíciu za odvolanie Roberta Kaliňáka.

Kontaminačný mrak je aj pod obytnými zónami

Problém toxického odpadu je vážny, zo starej skládky Dimitrovky v okrajovej časti Bratislavy sa šíria nebezpečné látky do podzemných vôd. Ide o oblasť, kde sú vo veľkej miere polia či záhradky.

Kontaminačný mrak je však aj v podzemí pod obytnými zónami. Druhá vec je, že sa znečistenie šíri a čím dlhšie sa problém rieši, tým viac sa znečistenie rozšíri.

Nepite vodu zo studní, nekúpte sa v nej a nejedzte listovú a koreňovú zeleninu z tejto oblasti. Takéto upozornenia v týchto dňoch uverejňujú bratislavské mestské časti Vrakuňa, Ružinov a Podunajské Biskupice pre svojich obyvateľov.

Ministerstvo životného prostredia poslalo list, kde informuje o rizikách. Okrem listovej a koreňovej zeleniny alebo pitia podzemnej vody zo studne je rizikový aj kontakt s kontaminovanou zeminou a jej prípadné prehltnutie, čo je rizikom najmä u detí. „Zvýšené sú aj potenciálne riziká zo sprchovania pri využívaní kontaminovanej vody a z kúpania v bazénoch napúšťaných zo studní,“ píše ministerstvo.

O znečistení zo starej skládky Dimitrovky úrady vedia roky. Prvé merania tam robili už v deväťdesiatych rokoch minulého storočia.

Už v roku 2002 zakázali obyvateľom Vrakune využívať vodu zo studní na pitie či polievanie. Aj napriek tomu, že tento zákaz trvá 15 rokov a dotýka sa zhruba tisícky domácností, štát zatiaľ tento problém nevyriešil.

Ministerstvo životného prostredia sa však obhajuje, že „je prvou inštitúciou, ktorá začala tento problém reálne riešiť“.

„Problém znečistenia je iba vo Vrakuni a zasahuje do časti Podunajských Biskupíc,“ hovoril ešte v roku 2015 vtedajší minister životného prostredia Peter Žiga. Teraz sa však definitívne ukazuje, že problém je rozsiahlejší. Za Žigu problém najmä skúmali a už vtedy ministerstvo opakovalo, že ako prvé ho naozaj rieši.

Zodpovednosť za odstránenie tejto environmentálnej záťaže prevzalo ministerstvo na základe uznesenia vlády koncom minulého roka, teda už po nástupe tretej vlády Roberta Fica. Žiga pritom sľuboval, že naprávať škody začnú ešte na začiatku roku 2016.

Odpad do kapsuly

Ministerstvo chce teraz riešiť problém vytvorením izolačnej kapsuly. Od apríla je vyhlásené verejné obstarávanie, ktoré počíta s odizolovaním obsahu skládky od okolitého prostredia dva kilometre dlhou, 22 metrov hlbokou a 80 cm širokou podzemnou tesniacou stenou a nepriepustným prekrytím povrchu skládky. Náklady na jej stavbu ministerstvo odhaduje na 30 miliónov eur.

Ešte v roku 2015 ministerstvo pripúšťalo aj možnosť, že zavezený starý odpad zo skládky vykopú a vyvezú, čo by vraj trvalo päť rokov a stálo asi 113 miliónov eur.

Šéfka dozornej rady Bratislavskej vodárenskej spoločnosti Alena Trančíková má k tomuto návrhu riešenia výhrady. „Ak by mala kapsula fungovať, ako treba, mala by byť celkom uzavretá zo všetkých strán,“ tvrdí. Riešenie štátu nehovorí o tom, že by odpad izolovali aj zospodu, a nikto nevie zaručiť, že podložie skládky je nepriepustné.„Zhruba jedna tretina skládky navyše nebude uzavretá ani zhora, pretože žiadne výkupy pozemkov v súkromnom vlastníctve alebo vyvlastnenie a vyrovnanie objektov, ktoré sa tam nachádzajú, sa neplánuje. Bude tam pršať a toxické látky sa budú ďalej rozpúšťať,“ varuje Trančíková.

Ministerstvo: Prizvali sme expertov

Ministerstvo tvrdí, že na projekte riešenia pracovala skupina odborníkov. „Ministerstvo zadalo túto úlohu na základe výsledku verejného obstarávania spoločnosti Geotest Brno. Projekt bol podrobený oponentúre – dvaja nezávislí oponenti – a bol predmetom posudzovania v ad hoc pracovnej skupine, ktorú zriadilo z nezávislých expertov ministerstvo,“ povedal hovorca Tomáš Ferenčák. Kto konkrétne boli dvaja nezávislí odborníci a kto sedel v pracovnej skupine, už neodpovedal.

Kapsula bude do hĺbky 22 metrov, otázka je, či ministerstvo vie, či je to dosť a nie je pod touto hĺbkou ešte znečistená pôda alebo zvyšky odpadu. „Ministerstvo má k dispozícii informácie o geologických pomeroch v hĺbke 22 metrov. Tieto budú ešte spresnené na základe doplnkového inžiniersko-geologického prieskumu, ktorý je zahrnutý v projekte sanácie,“ tvrdí Ferenčák. Aj napriek kritike však ministerstvo nemá v úmysle projekt sanácie meniť.

Na otázky o tom, či budú proaktívne odškodňovať obyvateľov postihnutých oblastí, v stredu ministerstvo neodpovedalo. Bývalý minister Žiga sa k tomu tiež vyjadriť nechcel. „Opýtajte sa ministra životného prostredia, už to nie je v mojej agende, nerád by som vstupoval do priestoru ministra životného prostredia,“ povedal.

Na otázku, ako by hlasoval, ak by prišiel návrh na odškodnenie obyvateľov na vládu, povedal, že je to hypotetická otázka a dnes nevie povedať, či by bol za alebo proti, lebo nevie, aké by tam boli podmienky.

Hygiena: Ľudí sme varovali, vodu používali ďalej

Po kontrole ministerstva životného prostredia v roku 2015 upozornil obce a mestské časti Bratislavy na možnosť znečistenia vody v studniach a možný  negatívny vplyv na zdravie v prípade ich používania na pitné účely, osobnú hygienu alebo kúpanie aj Regionálny úrad verejného zdravotníctva. Túto výzvu podľa hovorkyne Kataríny Nosálovej opakovali viackrát.

„Ak však obyvatelia využívajú na pitné účely vlastné studne, ktoré  sa nachádzajú na ich súkromnom pozemku a sú ich súkromným majetkom napriek tomu, že majú možnosť využívať bezpečné zásobovanie verejným vodovodom, konajú tak na vlastnú zodpovednosť,“ hovorí Nosálová. Orgány verejného zdravotníctva nemajú k dispozícii žiadne účinné nástroje, ktorými by mohli takémuto využívaniu zabrániť, dodáva.

Podobne odpovedal ešte v utorok hovorca ministerstva na otázku, či zvažujú odškodňovanie. „Obyvatelia dotknutej oblasti sú informovaní o riziku používať vodu zo studní na pitie a na polievanie. Mnohí si ich vyhĺbili bez povolenia a používaním kontaminovanej vody zaniesli túto kontamináciu z hĺbky zhruba 6 metrov do pôdy,“ reagoval hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Skládka vo Vrakuni

Slovensko

Teraz najčítanejšie