Denník N

Ján Langoš nechcel, aby sa skutok nestal

Ján Langoš. Foto – archív J. L.
Ján Langoš. Foto – archív J. L.

Zakladateľ ÚPN varoval, že keď sa zakorení zvyk, že zločin ostane nepotrestaný, bude to tu vyzerať presne tak, ako to tu vyzerá dnes.

Autor je členom Living Memory

Keď som minule išiel popri drevenom kríži, čo stojí na začiatku obce Drienovec pri ceste do Košíc, pustil som si Glóriu. Tú od Patti Smith. A myslel som na Jána Langoša.

Mal hĺbku. Ja teraz v aktívnej politike takého človeka nevidím (alebo o sebe taký nedáva vedieť). Nevidím nikoho, kto by vedel, čo chce robiť, ako to chce robiť a hlavne prečo. Robiť niečo, čo nie je len o úsporách, o peniazoch. Niečo, čo sa týka úpravy myslí. Sŕdc, patetickejšie povedané. Tiež tu nevidím veľa ľudí, ktorí by nejakou myšlienkou presahovali tento košiar, či chotár. On ten chotár presahoval. Tým, čo sa snažil povedať a ukázať o minulosti, určite.

A už vidím pár zalomených ručičiek. Minulosť, to je už načo dobré?

Očista

Minulosť, i keď etymologicky od slova minúť, neznamená, že môžem popri niečom prejsť, minúť to bez toho, že by sa to na mne nejako podpísalo. Nemyslím teraz nejaké hlúposti, myslím napríklad na to, že sme tu viac než polstoročie žili s jarmom, klaňali sa zlým tupcom, báli sa ich, prispôsobovali sa tomu a keď prišla sloboda, tak sme ani nevedeli, mnohí to nevieme ani dnes, čo si s ňou počať. A ešte sme nechali všetko to zlo bez trestu, bez vyvodenia zodpovednosti. Nakoniec, kto by ju vyvodzoval, keď medzi tými, čo by to mali robiť akosi z titulu svojho povolania, k žiadnym zmenám nedošlo. Lebo takto, keby vám zastrelili dieťa, alebo by vám ho zabili niečie psy, tiež by ste asi nič nerobili. Však to nie je vražda.

Za totáča na hraniciach to… taká bola doba vtedy. Bolo treba poslúchať, ako povedal minule dekan istej právnickej fakulty. Skutok sa teda nestal. Že sa teraz čudujeme, že sa skutky nestávajú? Minulosť je pred nami. To sa nám Langoš snažil ukázať. Skrátka, bežný slovenský politik, ktorý spolu s Jaspersom a Buberom hovoril občanom, že „Očista je podmienkou politickej slobody. Z vedomia viny vyrastá vedomie solidarity a spoločnej zodpovednosti, bez ktorej nie je sloboda možná. Politická sloboda začína tým, že väčšina jednotlivcov, príslušníkov národa, cíti spoločnú zodpovednosť za politiku svojho štátu, že požadujú reálny pohľad na veci a nedovoľujú si jednať z politicky nemiestnej viery v pozemský raj, ktorý sa neuskutočnil pre zlú vôľu a hlúposť druhých.. Bez očisty duše neexistuje politická sloboda”.

Hovoril aj to, že keď sa u nás zakorení zvyk, že zločin ostane nepotrestaný, bude to tu vyzerať presne tak, ako to tu vyzerá dnes.

Jeho výtvor zamrzol

On to všetko nielen hovoril, ale aj uskutočňoval. Cez ústav. Je smutné, že ten jeho výtvor zamrzol. Že ho nenechali najroduvernejšie Slováčiská a rôzni odborníci na novembrové obkladanie kúpeľní bez povšimnutia. No je to tiež ustanovizeň, kde sa dajú umiestňovať odborníci na stranícku vernosť, tak len pomeníme. Nezrušíme. Aspoň tak… To by však bola iná téma.

Nebude to len Glória hrajúca z domu smútku na jeho pohrebe, ktorá ho v mojich očiach tak trochu posúva na iný level. Rozhodne však nemám potrebu ho ikonizovať. Len sa mi zacnelo po politikoch, ktorí by vedeli, čo chcú, moc by ich príliš nedeštruovala, stáli by na skale a neboli by úzkoprsí a hlavne by vedeli zlo nielen pomenovať, ale aj jednoznačne odsúdiť a čeliť mu.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie