Indiáni zo Severnej Dakoty majú stále nádej na spravodlivosť, súd žiada prešetrenie sporného ropovodu

Federálny sudca James Boasberg v stredu rozhodol, že ženijné vojsko USA (Army Corps of Engineers) nevenovalo dostatočnú pozornosť možným vplyvom ropnej škvrny, pri ktorej ropovod pod riekou Missouri prechádza.

V 91-stranovom súdnom rozhodnutí sudca uvádza body, v ktorých inžinieri armádneho zboru zlyhali a ktorých dôležitosť podcenili. Podľa neho inžinieri dostatočne nebrali do úvahy, ako by presakovanie ropy vplývalo na „práva na rybolov, lovecké práva a environmentálnu spravodlivosť“.

Ženijné vojsko je federálna agentúra, ktorá typicky schvaľuje medzištátne ropovody a poskytuje povolenie na prechod vody. Zo zákona musí každá vládna agentúra, ktorá dohliada na stavebný projekt, konzultovať o dôsledkoch s domorodými kmeňmi, ak sa v blízkosti nachádzajú miesta s kultúrnym alebo náboženským významom.

Keďže vo februári nedokázala dostatočne zvážiť mieru, do akej účinky projektu pravdepodobne budú sporné v očiach kritikov, sudca Boasberg nariadil jeho prešetrenie s cieľom odstrániť tieto porušenia. Ženijné vojsko tak bude musieť prešetriť túto časť environmentálnej analýzy.

Pozastavenie ropovodu sudca síce nenariadil, výsledok rokovania však k tomu nakoniec môže, hoci nutne nemusí viesť. Vo svojom rozhodnutí uvádza, že úplné pozastavenie počas prešetrovania ešte zváži.

Sudca Boasberg totiž v rozhodnutí píše, že armádny zbor „v mnohých oblastiach zákon o národnej environmentálnej politike v zásade dodržal“, a odmietol argumentáciu kmeňov, že Trumpovo rozhodnutie, ktoré umožnilo, aby projekt pokračoval, bolo nezákonné.

Súdny proces je naplánovaný na budúcu stredu, keď sa majú stretnúť zástupcovia ženijného vojska a domorodého kmeňa Siouxov. Pre Indiánov z prírodnej rezervácie Standing Rock to preto môže ešte stále znamenať nádej víťazstva nad „čiernym hadom“, ako ropovod nazývajú.

Prečítajte si

Nový ropovod ohrozuje Indiánov v Dakote, k ich protestom sa pridali aj mníšky

Surová ropa má v jednej časti prechádzať cez prírodnú rezerváciu Standing Rock pod riekou Missouri a v tesnej blízkosti jazera Oahe, od ktorého bytostne závisia.

Kmeň poukazuje na skutočnosť, že pôvodne chcela spoločnosť viesť ropovod cez hlavné mesto Bismarck v Severnej Dakote. Nakoniec však zvolili inú trasu, pretože by došlo k priamemu ohrozeniu štátneho zdroja pitnej vody.

Už vyše rok pretrvávajú protesty domorodých Indiánov a aktivistov proti výstavbe 1900 kilometrov dlhého ropovodu. Podľa nich priamo ohrozuje rieky Missouri a Mississippi, od ktorých vody obyvatelia rezervácie bytostne závisia. Indiáni tvrdia, že podľa federálnych zákonov by sa mali viesť rozsiahlejšie konzultácie o dôsledkoch ropovodu, ale k tomu nedošlo.

Prehliadaní Indiáni

„Oceňujeme súdy za ochranu našich zákonov a nariadení pred neprimeraným politickým vplyvom a súd požiadame, aby okamžite ukončil prevádzku ropovodu,“ uvádza vo vyhlásení náčelník Siouxov z rezervácie Standing Rock David Archambault.

Protesty proti kultúrnej a environmentálnej nespravodlivosti páchanej pre zisk z ropovodu si získali celosvetovú pozornosť a solidaritu pôvodným obyvateľom vyjadrujú ľudia neustále.

Súdy doteraz neuznali predmet žaloby kmeňov z rezervácie Standing Rock, keď sa odvolávali na ohrozovanie svojho kultúrneho dedičstva ako pôvodných obyvateľov, a tiež na obavy zo znečistenia vody, ktorú považujú za posvätnú.

„Až do tejto chvíle práva kmeňov zo Standing Rocku stavitelia dakotského ropovodu a Trumpova vláda nebrali do úvahy. Vyvoláva to zaslúžený celosvetový protest,“ povedal pre Guardian Jan Hasselman, právnik zastupujúci domorodý kmeň. Rozhodnutie sudcu preto Hasselman považuje za „významný obrat“ v súdnom procese.

Ropná politika

Konflikt záujmov je evidentný. Na jednej strane sú podporovatelia výstavby volajúci po hospodárskom raste – projekt má priniesť vyše štyri miliardy eur a osem- až dvanásťtisíc pracovných miest. Podiel v miliardovom projekte spoločnosti Energy Transfer Partner vlastní aj americký prezident Donald Trump.

Na druhej strane tu existuje riziko zničenia prírodnej rezervácie a kultúry domorodých kmeňov. Na začiatku roka došlo k niekoľkým únikom ropy a zástupcovia kmeňov volali po dôslednejšom posúdení ropovodu.

V decembri minulého roka práce na ropovode ženijné vojsko ešte pod Obamovou vládou formálne zastavilo. Vo februári však už nová Trumpova vláda udelila energospoločnosti povolenie na dostavanie chýbajúcej časti ropovodu.

Rozhodnutie nadväzovalo na výkonné nariadenie Donalda Trumpa o urýchlení výstavby, keďže celý proces sa v dôsledku vytrvalých protestov domorodcov a aktivistov pozastavil.

Prečítajte si

Domorodci a aktivisti protestujú proti výstavbe ropovodu aj napriek tvrdej zrážke s políciou

Proti Siouxom a ďalším odporcom ropovodu prevažne z radov aktivistov a novinárov zasiahli počas protestov v kempe bezpečnostné zložky hrubou silou. Novinári zo servera Intercept na základe uniknutých dokumentov na konci mája zverejnili správu, že proti Indiánom a ich zástancom sa nepoužívali len gumené projektily či vodné delá, ale aj odposluchy.

Spoločnosť Energy Transfer Partners si podľa informácií zo získaných dokumentov objednala bezpečnostnú agentúru TigerSwan, ktorá pôvodne slúžila na boj proti teroristickým skupinám. Agentúra nielenže odpočúvala a sledovala vybraných ľudí, ale infiltrovala sa aj do protestných táborov.