Telerozhlas podľa Rezníka: Tretí kanál, väčší rozpočet, menší dôraz na značku RTVS
Pozrite si výber z plánov nového riaditeľa RTVS Jaroslava Rezníka na zmeny v televízii a rozhlase, ktoré opísal vo svojom projekte.
Parlament v tajnej voľbe zvolil za nového riaditeľa RTVS Jaroslava Rezníka. Súčasného šéfa telerozhlasu Václava Miku vystrieda v auguste.
Vybrali sme najzaujímavejšie Rezníkove plány z projektu riadenia RTVS, s ktorým predstúpil pred poslancov na verejnom vypočutí kandidátov.
Tretí kanál pre šport a publicistiku
Verejnoprávna televízia má mať tri kanály. Jednotka by mala byť plnoformátová („vzdelávať, informovať a zabávať“), Dvojka má cez deň vysielať najmä programy pre deti, vzdelávacie relácie a večer sa premení na artovú stanicu typu ČT Art.
Trojku obsadí najmä šport, ale priestor by mali mať aj publicistické relácie či spravodajstvo a magazíny z regiónov. Kanál chce spustiť ešte pred letnou olympiádou v Tokiu v roku 2020.
Rezník pri obhajobe tretieho kanála argumentuje podobne ako súčasný riaditeľ Václav Mika. Športové prenosy na Jednotke a Dvojke nabúravajú klasickú programovú štruktúru a ničia tak návyky divákov, ktorí v konkrétnu hodinu očakávajú svoj seriál, dokument alebo pôvodný program.
Video: Opozícia hovorí, že koalícia má nového partnera v kotlebovcoch
autorka: Martina Koník
Vyššie poplatky alebo viac peňazí od štátu
Rezník je v princípe za zvýšenie koncesionárskych poplatkov, aj keď to hovorí nepriamo. Rozpočet RTVS pri súčasnom nastavení (koncesionárske poplatky vo výške 4,64 eura a príjmy zo zmluvy od štátu) nepovažuje za rozvojový a nemohol by spustiť tretí kanál.
Vo svojom projekte to opísal takto: „Treba otvorene a nahlas konštatovať, že základným východiskom ďalšieho úspešného rozvoja médií verejnej služby zostáva silná a nespochybniteľná vôľa spoločenských
elít, transformovaná do finálneho rozhodnutia zákonodarného orgánu (…) zadefinovať racionálny systém dlhodobého financovania RTVS.“
Rezníkovi ako kandidátovi, ktorého presadzovala SNS, sa zvýšenie poplatkov môže podariť presadiť. Vyššie poplatky má vládna koalícia vo svojom programovom vyhlásení, blokovala ich práve SNS pre nespokojnosť s Václavom Mikom.
Koalícia sa však pokojne môže dohodnúť aj na tom, že RTVS sa zvýši rozpočet cez zmluvu so štátom. Dnes takto RTVS dostáva 30 miliónov eur. Politickou výhodou by bolo, že by sa vyššie úhrady neobjavili priamo ľuďom v schránke, štát by RTVS zadotoval nepriamo.
Video: Ako poslanci grilovali kandidátov a aké mali výhrady k Rezníkovi
autorka: Martina Koník
Rozhlas a televízia miesto RTVS
Rezník nebude podporovať spoločnú značku RTVS, reportéri a moderátori sa budú častejšie hlásiť zo „Slovenskej televízie“ a „Slovenského rozhlasu“.
To sa bude páčiť napríklad podpredsedovi SNS Antonovi Hrnkovi, ktorému skratka RTVS a dvojbodka v logu telerozhlasu veľmi prekáža. „Slovenská televízia je národná a kultúrna inštitúcia, ktorá je spojená s jazykom,“ vysvetľoval to Hrnko.
„Preto by mala mať taký istý názov, aký majú podobné inštitúcie vo svete. Aj v krajinách, kde je nezhodný prívlastok pri názvoch inštitúcií bežný, teda napríklad v germánskych krajinách, majú verejnoprávne médiá názvy so zhodným prívlastkom,“ hovoril tiež podpredseda SNS.
Pozor, zákruta! sa vráti na Rádio Slovensko
Rezník si v projekte našiel priestor aj na niektoré ikonické rozhodnutia manažmentu Václava Miku. Napríklad presun kultovej relácie Pozor, zákruta! na regionálny okruh Regina. Reláciu vysielajú od roku 1962.
RTVS presunula túto motoristickú reláciu z hlavného rozhlasového okruhu Rádio Slovensko pred dvomi rokmi.
„Motoristické rady, ktoré program prinášal v minulosti, dnes už vodičom často nepomôžu,“ vysvetľoval dôvod presunu relácie programový šéf rozhlasu Vincent Štofaník. „Ak kedysi v relácii radili, ako vymeniť žiarovku, dnes často môžu vodičom povedať len to, aby išli do servisu.“
Rezník neplánuje vlastný rozhlasový okruh vyhradený len na hovorené slovo, chcel by však na úkor hudby posilniť diskusie a publicistické formáty na Rádiu Slovensko.
Video: Zvučka relácie Pozor, zákruta!
Posilnenie národnostného Rádia Patria
Rezník sa počas svojej kandidatúry musel stretávať s kritikou maďarských politikov z Mosta-Híd, ktorí mu vyčítali údajné snahy o zrušenie menšinového okruhu Rádio Patria v čase, keď šéfoval Slovenskému rozhlasu (1997 – 2006).
Teraz takéto plány Rezník odmietal. Súčasný šéf Patrie Attila Lovász však Denníku N v rozhovore povedal, že Patria na sklonku Rezníkovej éry „nebola v dobrej kondícii“.
Nový riaditeľ RTVS teraz menšinovému okruhu vo svojom projekte venoval pomerne výraznú pasáž, presadzuje napríklad posilnenie jeho pokrytia a spomenul ho aj pri vypočutí pred poslancami.
„Je nevyhnutné vytvárať v spoločnosti také prostredie, ktoré utužuje väzby medzi majoritným národom a národnosťami a etnickými skupinami. Lepším vzájomným poznaním sa tvorí komfortnejší svet,“ píše Rezník vo svojom projekte.
Video: Ako premiér Fico nechcel vopred povedať, koho budú voliť
autorka: Martina Koník
Webová spravodajská televízia
Rezník tiež sľubuje posilniť postavenie verejnoprávneho telerozhlasu na internete, v pláne má napríklad vznik webovej spravodajskej televízie s pracovným názvom „RTVS ON LINE TV“.
Predpokladá napríklad, že reportéri RTVS budú cez tento kanál streamovať aktuálne správy priamo cez svoj mobil. Okrem živých prenosov by na tomto webovom kanáli chcel vysielať aj spravodajské a publicistické programy a reportáže.
V online prostredí plánuje Rezník viac okruhov: online televíziu pre školy, špeciálny kultúrny web, hudobný portál Rádia_FM či vzdelávací portál EDO, kde dostanú priestor programy z Dvojky.
Doterajší riaditelia STV a RTVS
Vladimír Strnisko (10. – 11. januára 1990)
– prvý ponovembrový riaditeľ STV; vláda ho večer vymenovala a na druhý deň po protestoch televíznych pracovníkov aj odvolala.
Roman Kaliský (január 1990 – august 1990)
– bojovník za samostatné Slovensko, po roku 1968 nesmel publikovať; za jeho éry nakrútili natočenie seriálu Štúrovci
Peter Zeman (september 1990 – máj 1991)
– Slovenská televízia bola v tom čase zriadená Zákonom SNR o Slovenskej televízii č. 254/1991 Zb. ako prvá verejnoprávna televízia v postkomunistických krajinách
Rudolf Šimko (jún 1991 – marec 1992)
Marián Kleis (apríl 1992 – september 1992)
Peter Malec (október 1992 – november 1993)
– v čase jeho pôsobenia začalo so vznikom Slovenskej republiky samostatné vysielanie STV na dvoch celoštátnych okruhoch (1. 1. 1993);
Miroslav Majoroš (18. 11.1993 – 16. 2. 1994)
– dočasný riaditeľ na štyri mesiace
Ivan Stadtrucker (17. 2. 1994 – 18. 12. 1994)
– bol prvým riaditeľom vybraným Radou STV na základe konkurzu;
Jozef Darmo (19.12.1994 – 19.12.1996)
– v tomto čase zakázali program Milana Markovička kritický aj k režimu Mečiara. Podľa Darmovych slov Markoviča nezakázal, len chcel, aby kritizoval celú politickú scénu rovnako.
Igor Kubiš (10. 12. 1996 – 11. 11. 1998)
– kandidát HZDS a SNS. Spravodajstvo a publicistika boli plné propagandy v prospech Mečiara a jeho HZDS;
Štefan Dlugolinský (12. 11. 1998 – 19. 11. 1998)
– dočasné vedenie
Milan Materák (19. 11. 1998 – 19. 8. 2002)
– po páde mečiarizmu dokázal zvýšiť vierohodnosť ako aj sledovanosť hlavných správ, dlh STV za jeho pôsobenia vzrástol z 300 miliónov na 1,3 miliardy korún, do povedomia sa dostal hlavne zlatými padákmi, ktoré sa snažil zabezpečiť pre vysoko postavených manažérov televízie, malo isť o ročné, respektíve desaťmesačné odstupné pre asi 90 zamestnancov, no Materák to obhajoval ako stabilizačný faktor;
Jozef Filo (20. 8. 2002 – 15. 1. 2003)
– dočasné vedenie
Jozef Mračna (20. 8. 2002 – 15. 1. 2003)
– dočasné vedenie
Richard Rybníček (15. 1. 2003 – 10. 7. 2006)
– v roku 2004 sa za Richarda Rybníčka uskutočnila zmena grafiky a kompletná zmena vysielacieho formátu. Malo ísť o „nový začiatok“ STV, prepustil viac ako 1200 zamestnancov STV, snažil sa znížiť náklady, znížil sumy za dabing, zvýšili sa koncesionárske poplatky, na trh priniesol Superstar,
Branislav Záhradník (11. 7. 2006 – 14. 11. 2006)
– dočasné vedenie, predtým pravá ruka Rybníčka
Ľubor Košút (11. 7. 2006 – 11. 12. 2006)
– dočasné vedenie
Radim Hreha (11. 12. 2006 – 11. 12. 2007)
– prišiel z Česka, spájali ho s vládnym Smerom, čo popieral; za jeho pôsobenia v televízii museli skončiť Eugen Korda ako šéf Reportérov po reportážach o prípade Malinová a aj relácia Pod lampou Štefana Hríba.
Jozef Mračna (17. 12. 2007 – 16. 4. 2008)
– dočasné vedenie
Štefan Nižňanský (16.4.2008 – 31.12.2010)
– za jeho pôsobenia začala vysielať Trojka, tretí športový kanál verejnoprávnej televízie, televízia sa výrazne zadĺžila, vysielali sa iba reprízy a žiadne premiéry, klesala sledovanosť. Nižňanský mal byť tiež človekom blízkym Smeru, no on sám to popieral
RTVS
Miloslava Zemková – najskôr dočasne od 1.1.2011 – 10.2.2011 a potom už ako generálna riaditeľka do 26. 6. 2012
– jediná žena na poste generálnej riaditeľsky vo verejnoprávnej televízii, prvá šéfovala spojenej televízii a rádiu, zrušila Trojku aby znížila dlh RTVS;
Daniela Vašinová, Peter Ondro (26.6.2012 – 1.8.2012)
– dočasné vedenie
Václav Mika (1.8.2012 – )
– prvý riaditeľ, ktorý zrejme vydrží celé funkčné obdobie
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
