Keď kritika prichádza v nesprávnom čase

Autor je poslancom NRSR

Pri zostavovaní vládnej koalície v strane Most Lucii Žitňanskej neprekážalo, že vytvorí vládu kontinuity pre Smer. Bolo to charakterné, bolo to jediné správne riešenie a najlepšia voľba pre krajinu. Aspoň tak to obhajovali.

Pre Žitňanskú a Bélu Bugára nebol problém ani odsúhlasiť, že Robert Kaliňák bude naďalej ministrom vnútra. Túžba po moci bola silnejšia. Byť vo vláde, stať sa ministrom či podpredsedom parlamentu, mať moc v rukách.

Bez Žitňanskej a Bugára by Robert Fico nevládol a jeho oligarchovia by nevyciciavali zdravotníctvo ani iné štátne zákazky. Neboli by tolerované kauzy ako kompa, informačný systém na doprave, korupcia na každom rohu, samovyšetrovanie ministra vnútra.

Nebola by tu ani zmena rokovacieho poriadku, ktorej cieľom bolo obmedziť diskusiu v parlamente, najmä vystúpenia opozície, keďže koalícia vystupuje sporadicky a nie je jej veľmi čo obmedzovať.

Ministerka spravodlivosti Žitňanská je dnes ministerkou Ficovej vlády a nie bojovníčkou proti zlu, ale pomocníčkou Fica a Kaliňáka. Hroziť demisiou je dnes podľa mňa veľmi neskoro. Hoci je to možno správne, ale stále iba kozmetické gesto.

Žitňanská, Bugár a ostatní mali pri zostavovaní vlády v rukách kľúč od smerovania krajiny. Mohli ju nasmerovať úplne inak. Vtedy si však vybrali cestu s Ficom a Kaliňákom, ktorá sa dala predpovedať. Spôsob vládnutia Smeru, jeho korupčné metódy boli známe z prvej aj druhej Ficovej vlády. Aj dnešné hlasovanie o riaditeľovi RTVS ukazuje, že Most je len do počtu. Nevie zabrániť ani spolupráci jeho koaličných partnerov s extrémistami.

Zvrátiť to už možné nie je.

Hrozenie rozpadom koalície pre charakter a princípy je len potvrdením toho, že bolo chybou za týchto podmienok vstúpiť do tejto vlády.

Radšej mala vzniknúť úradnícka vláda a predčasné voľby, ako dopustiť vládnutie pre Smer a SNS a rastúce preferencie kotlebovcov.