Denník N

Rezníkovi ušlo víťazstvo vo voľbe riaditeľa RTVS o hlas, do druhého kola postúpil s Mikom (+video)

Jaroslav Rezník. Foto N – Tomáš Benedikovič
Jaroslav Rezník. Foto N – Tomáš Benedikovič

Súčasný šéf TASR Jaroslav Rezník získal 73 hlasov, za Václava Miku hlasovalo 53 poslancov. Druhé kolo bude na budúci týždeň v utorok.

Jaroslav Rezník je jasným favoritom pre druhé kolo voľby riaditeľa RTVS, dnes ho však nezvolili. Získal 73 hlasov a víťazstvo mu ušlo len o jeden hlas. Celkovo totiž hlasovalo 147 poslancov a víťaz teda potreboval 74 hlasov.

V druhom kole sa stretne so súčasným riaditeľom Václavom Mikom, ktorý dostal 53 hlasov. Prevažne od opozičných poslancov, pred voľbou sa ho však chystalo podporiť aj niekoľko poslancov koaličného Mosta-Hídu. Ak nepočítame kotlebovcov, Mika zrejme získal najmenej dva hlasy od koaličných poslancov.

Parlamentná matematika hovorí, že v tajnej voľbe Rezníka podporil nielen Smer a SNS, ale zrejme aj niekoľko poslancov Kotlebovej ĽSNS. Podpredseda strany Milan Uhrík to však odmietol, vraj nepodporili nikoho.

Kto ako hlasoval?

„Boli sme tak dohodnutí, ale neviem sa zaručiť za všetkých. Ako klub sme sa dohodli, že nás nikto z kandidátov tak nepresvedčil, aby sme mu dali hlas,“ povedal Uhrík pre RTVS.

„Osobne som hlasoval proti všetkým kandidátom. Ostatní pravdepodobne hlasovali podobne.“ Jeho verziu však spochybnil poslanec ĽSNS Stanislav Mizík. „Neviem o nijakých dohodách,“ povedal RTVS. „Tajná voľba je preto tajná, že sa nehovorí, kto ako volil.“

Hlasovanie bolo tajné a nedá sa spätne overiť. Kotlebovci môžu zahmlievať, ale Rezník mohol teoreticky získať aj hlasy niektorých poslancov Mosta-Hídu.

Druhé kolo bude o dva dni skôr, ako parlament pôvodne avizoval. Poslanci budú hlasovať už na budúci týždeň v utorok.

Video: Šéfa RTVS vyberie parlament spomedzi  Rezníka a Miku, idú do druhého kola
autorka: Martina Koník

 

Lístky odovzdali všetci poslanci, tri lístky však boli neplatné. Michal Ruttkay dostal päť hlasov, Zuzana Ťapáková jeden. Ostatní kandidáti nezískali žiadny hlas. Niektorí poslanci nedali hlas nikomu.

Rezník je riaditeľom Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR), vedie ju od roku 2007. Predtým osem rokov šéfoval Slovenskému rozhlasu, kam nastúpil už za vlády Vladimíra Mečiara v roku 1997; skončil až v roku 2005.

Dvakrát kandidoval na post šéfa RTVS: v roku 2011 bol najvážnejším súperom Miloslavy Zemkovej, v roku 2012 Václava Miku. S Mikom vtedy prehral, v druhom kole dostal v parlamente len dva hlasy. Za Miku vtedy hlasovalo 74 z 95 prítomných zákonodarcov.

Voľbe predchádzal zmätok

Voľba riaditeľa RTVS bola napínavá do poslednej chvíle, pomer síl sa neustále menil. V pondelok Most-Híd rozhodol, že jeho pätnásť poslancov zahlasuje za Michala Ruttkaya alebo Zuzanu Ťapákovú. Opozícia vzápätí začala takticky rokovať o podpore Ruttkaya, ktorý mohol mať väčšiu šancu na prvé kolo.

Neskôr sa ukázalo, že ani opozícia nebola jednotná. Najprv sa k súčasnému riaditeľovi Václavovi Mikovi prihlásili siedmi poslanci okolo Miroslava Beblavého, či bývalá členka Siete Alena Bašistová, neskôr sa pridalo aj hnutie Sme rodina Borisa Kollára a časť poslancov OĽaNO.

Vo štvrtok sa zmenila situácia aj v Moste-Híde, za Miku chcelo hlasovať niekoľko poslancov strany, čo im nakoniec predseda Béla Bugár umožnil. Sám Bugár zároveň povedal, že zvolenie Rezníka by nepovažoval za porušenie koaličnej zmluvy.

Foto – TASR

Dlho sa čakalo aj na to, ako sa vyvinie situácia v Smere, kde Miku podporoval minister kultúry Marek Maďarič. Po rokovaní klubu vo štvrtok popoludní predseda klubu Martin Glváč oznámil, že väčšina je za Rezníka, a dodal, že možno budú aj jednotní.

Väčšinovému názoru sa rozhodol prispôsobiť aj Maďaričov spojenec, poslanec Ján Podmanický.  „Je zbytočné hodiť možno nejaké tri hlasy niekomu, u koho dopredu vieme, že nezíska väčšinu. Politika je umenie možného,“ vyhlásil Podmanický ešte pred voľbou.

Riaditeľ rozhlasu za Mečiara

Prvé médium, ktoré Jaroslav Rezník viedol, bol Slovenský rozhlas. Na miesto riaditeľa nastúpil v roku 1997, teda v ére tretej vlády Vladimíra Mečiara, keď verejnoprávne médiá slúžili vládnej strane. Rezník prišiel na toto miesto z funkcie šéfa košického štúdia.

Rezníkov rozhlas Mečiarovi nadbiehal, proti čomu sa ohradili niektorí redaktori. Denník SME upozornil na ich petíciu, v ktorej sa politickým zásahom vzopreli. Súčasná redaktorka Denníka N Jana Shemesh si napríklad spomína, že existovali tlaky, aby redaktori pri čítaní zahraničnej tlače poslucháčom spomenuli, že autor článku je židovského pôvodu.

Mnohé z týchto vecí sa však nedajú pripísať priamo Rezníkovi, často išli od vedúcich pracovníkov v redakcii. Sám Rezník však robil redaktorom v rozhlase školenia o tom, ako sa robí propaganda v západných médiách.

Súkromná agentúra SITA vydala v novembri 1998 správu, podľa ktorej Rezník pred zlomovými voľbami v septembri 1998 pravidelne navštevoval centrálu HZDS.

„Agentúre SITA potvrdil predvolebné návštevy riaditeľa verejnoprávnej inštitúcie v centrále vtedy vládneho hnutia očitý svedok. Uviedol, že Rezník chodil na Jégeho alebo Tomášikovu služobným autom, a to v rovnakom čase ako aj riaditeľ Slovenskej televízie Igor Kubiš,“ písalo sa v agentúrnej správe.

Z Mečiarových mítingov na Pasienkoch. Z mítingových rečí sa vtedy občas stala aj vládna politika. Foto – TASR

Rezník podľa dobovej správy priznal, že vtedajšie ústredie HZDS na Jégeho ulici navštívil večer v druhý deň parlamentných volieb. Na tlačovej besede, ktorú zvolal 20. októbra 1998, teda mesiac po voľbách, označil tento krok za svoju veľkú chybu a vyjadril nad ním ľútosť.

Rezník mal vtedy škandálov viac, problematické bolo napríklad jeho lietanie medzi Košicami a Bratislavou za štátne peniaze. V Košiciach predtým pôsobil v regionálnom štúdiu rozhlasu a lety vysvetľoval tým, že musel odovzdať agendu svojmu nástupcovi. Médiá si však všimli, že väčšinou letel do Košíc v piatok a do Bratislavy sa vracal v pondelok.

Video: Ako poslanci grilovali kandidátov na šéfa RTVS a čo vyčítali Rezníkovi
autorka: Martina Koník

Šéf TASR, favorit SNS

Rezník šéfoval rozhlasu dve volebné obdobia, skončil v roku 2006. Druhýkrát ho do funkcie zvolili už za prvej vlády Mikuláša Dzurindu, podporu v koalícii našiel najmä medzi politikmi vtedajšej Strany demokratickej ľavice.

Pred jeho odchodom z čela rozhlasu sa naštartoval proces vymáhania nezaplatených koncesionárskych poplatkov pre rozhlas firmou BSP Lawyer Partner. Poslanec Mosta-Hídu František Šebej nedávno Rezníkovi vyčítal, že vymáhanie dlhov prebiehalo veľmi bezohľadne voči obyčajným ľuďom.

Riaditeľ TASR Jaroslav Rezník s premiérom Robertom Ficom v priestoroch agentúry TASR. Foto – TASR

Prvá Ficova vláda vymenovala Rezníka za riaditeľa štátnej, neskôr verejnoprávnej Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR) v roku 2007. Je ním dodnes a postupne si získal obľubu medzi politikmi Slovenskej národnej strany, ktorí ho aj presadzovali na čelo RTVS.

Aj keď bola SNS v rokoch 2012 až 2016 mimoparlamentnou stranou, dostávala v servise TASR veľkorysý priestor aj pri bizarných príležitostiach. Andrej Danko v agentúre spomínal na svoje stretnutie s pápežom, návštevu Arménska, redaktori TASR sa ho z nejakého dôvodu pýtali aj na veľkonočné zvyky či spomienku na zosnulých. Rezník to na vypočutí pred poslancami vysvetľoval tak, že sa snažili ukazovať aj ľudskú stránku politikov.

Podľa zistení Transparency tvorili od júna 2014 do júna 2015 správy o SNS a výrokoch jej predsedu Andreja Danka zhruba sedem percent straníckych správ v TASR. Bolo to zhruba toľko, ako mali parlamentné strany ako Most-Híd či OĽaNO, a šesťkrát viac ako vtedy rovnako mimoparlamentná SMK, ktorá mala podobné preferencie.

Keď počet správ o jednotlivých politických stranách v TASR porovnávali so súkromnou agentúrou SITA, Transparency vyšlo, že až na jednu výnimku sa agentúry nelíšia. Tou bola Slovenská národná strana Andreja Danka – v agentúre SITA vyšlo päťkrát menej správ o SNS ako vo verejnoprávnej TASR.

Video: Ako premiér Fico nechcel vopred povedať, koho budú voliť
autorka: Martina Koník

Kauza Slavia Capital, kauza Sputnik

Pred aktuálnou voľbou bol Rezník pod paľbou kritiky pre viac svojich krokov. Najspornejšími bolo uzatvorenie zmluvy slovenskej TASR s ruskou agentúrou Sputnik, či ďalšia zmluva agentúry, podľa ktorej získala polovicu portálov Teraz.sk a Tablet.tv firma blízka spoločnosti Slavia Capital.

Najtvrdším kritikom Rezníka sa pre spoluprácu so Sputnikom ukázal poslanec koaličného Mosta-Hídu František Šebej. „Najväčšiu šancu stať sa riaditeľom RTVS má muž, ktorý uzatvoril zmluvu s ruskou agentúrou Sputnik,“ hovoril v pléne počas rozpravy pred samotnou voľbou. „To nie je normálna agentúra, podlieha ruskej spravodajskej službe a jej jediným cieľom je rozbiť naše demokratické zriadenie.“

Rezník zmluvu musel vysvetľovať aj pred mediálnym výborom. Podržali ho najmä poslanci Smeru a SNS. „S hrôzou pozorujem, ako tu opäť vyrastajú mladí boľševici, ako odmietajú, aby sme mali univerzalitu zdrojov,“ povedal v plamennom prejave na výbore poslanec Smeru Miroslav Číž.

Rezník sa obhajoval najmä tým, že slovenská agentúra po uzatvorení zmluvy neprevzala ani jednu správu od Sputnika. V minulosti to pritom niekoľkokrát urobila aj bez zmluvy. Podľa Rezníka išlo väčšinou o ekonomické správy a tvrdil, že pre TASR mohla byť spolupráca prínosom napríklad pri využívaní fotografií. Rezník poslancom hovoril, že Sputnik ako svojho partnera uvádza na domovskej stránke aj renomovaná francúzska agentúra AFP, ich správy preberá aj agentúra AP, a urobili to aj české servery CT24.cz či Aktualne.cz.

Aké bude spravodajstvo?

Kandidát Smeru a SNS sa pred samotnou voľbou opatrne vyjadroval k úrovni spravodajstva RTVS. Niečo však prezradil v rozhovore pre Stratégie, ktorý dal ešte pred ohlásením svojej kandidatúry.

„Každý riaditeľ, ktorý tam príde, má právo robiť spravodajstvo, ktoré je kompatibilné so všetkými pravidlami, ale aj s jeho osobnostným nastavením. Vždy to tak bolo.“ Na otázku, čo znamená, ak je spravodajstvo kompatibilné s osobnostným nastavením riaditeľa, dodal, že tým myslel „normálne etické pravidlá spravodajstva“.

Správy RTVS za Miku nepovažoval za najobjektívnejšie, aj keď ich prieskum Medianu v kategórii televízií tak hodnotí. „Každý pes svoju srsť chváli. Vraví sa, že spravodajstvo je dnes lepšie. Jasné, je lepšie ako za obdobia pani Zemkovej, no nie je lepšie a ani sledovanejšie ako za obdobia pána Nižňanského. To mi je ľúto,“ povedal Rezník.

RTVS za Rezníka

Slovensko

Teraz najčítanejšie