Denník N

Jemen po dvoch rokoch vojny: polovici populácie hrozí hladomor alebo cholera

Muž v troskách po bombardovaní Saná koalíciou vedenou Saudskou Arábiou. Foto – AP
Muž v troskách po bombardovaní Saná koalíciou vedenou Saudskou Arábiou. Foto – AP

Cholera už zabila šesťsto ľudí v Jemene, humanitárna pomoc sa do krajiny nedostáva ľahko.

Konflikt medzi sunnitskou koalíciou vedenou Saudskou Arábiou, ktorá bojuje na strane zahraničím uznanej vlády prezidenta Mansúra Hádího, a husíjskymi šiitskými rebelmi si od marca 2015 vyžiadal viac ako 10-tisíc mŕtvych a tri milióny presídlených obyvateľov.

Aktuálne však v krajine hrozí hladomor, OSN hlási viac ako 14 miliónov hladujúcich Jemenčanov. Približne 4,5 milióna detí a tehotných či dojčiacich matiek je akútne podvyživených.

Podľa BBC Jemen dovážal viac ako 90 percent základných potravín. Dovozy sa však výrazne znížili pre námorné embargo uložené koalíciou vedenou Saudskou Arábiou, ktorá bojuje o vládou kontrolovaný prístav Aden, a letecké nálety na prístav Hodeida, kontrolovaný Husíimi.

Okrem toho, vojnou trpí aj poľnohospodárstvo krajiny. Martha Mundy, emeritná profesorka z London School of Economics, ešte vlani upozornila na to, že Saudská Arábia zámerne útočí na poľnohospodársku infraštruktúru a ohrozuje produkciu jedla v krajine.

„Ľudia hľadajú jedlo v odpadkoch,“ opisuje Wahib, obyvateľ hlavného mesta Sanaa.  

Bez vody

V posledných týždňoch sa k hroziacemu hladomoru pridalo viac ako 70-tisíc prípadov cholery. UNICEF pritom varuje, že v najbližších dvoch týždňoch môže byť prípadov s cholerou dvojnásobok.

„Situácia sa vyhrotila pre zhoršené hygienické podmienky a tiež silné dažde, ktoré prispeli k šíreniu cholery,“ informuje Iolanda Jaquemet, hovorkyňa Červeného kríža pre Blízky východ.

Jemen podľa nej trpí chronickým nedostatkom vody celé roky. Odborníci odhadujú, že hlavné mesto Saná môže byť prvým mestom na svete, ktoré úplne vyčerpá vodu. A možno sa tak stane už v tomto roku.

„Problémom je tiež kvalita vody. Vodné systémy trpia konfliktom ako všetko ostatné, sú bez údržby,“ vysvetľuje Jaquemet.

V Jemene chýba základný predpoklad na prevenciu cholery. Okrem toho v krajine nie je funkčný zdravotnícky systém, ktorý by vážne ochorenie efektívne liečil.

Nefunkčné zdravotníctvo

Od vypuknutia konfliktu v marci 2015 zdravotnícky systém v krajine upadá. „Polikliniky sú zatvorené, zamestnanci ministerstva zdravotníctva nedostali zaplatené za niekoľko posledných mesiacov práce a chýba zdravotnícky materiál. Niektorí ľudia musia kráčať kilometre do najbližšej kliniky,“ opisuje aktuálnu situáciu v Jemene vedúci misie Lekárov bez hraníc Djoen Besselink.

„Zdravotnícky personál je základným predpokladom na záchranu životov, ale otázka platov sa dodnes nerieši. Toto je najväčšia výzva,“ upozorňuje Besselink.

„V tejto chvíli potrebujú ľudia v Jemene všetko. Ide o kombináciu viacerých faktorov, ktorá je výzvou pri realizácii koordinovanej odpovede na situáciu,“ vraví. „S istotou môžem tvrdiť, že humanitárna pomoc je nedostatočná na podporu tých, ktorí sú v núdzi. A bude ich pribúdať,“ dopĺňa pracovník Lekárov bez hraníc.

Komplikované cesty humanitárky

Šéf OSN Antonio Gutierres ešte v apríli vydal výzvu o pomoc Jemenu a darcovské krajiny prisľúbili 1,1 miliardy dolárov. Realizácia pomoci na mieste je však pre konflikt stále komplikovanejšia.

„Humanitárna katastrofa v Jemene je dôsledkom ľudského konania. Na každodennej báze vidíme dôsledky súčasných krutých dovozových obmedzení,“ vraví Iolanda Jaquemet.

Pacienti podozriví z ochorenia na choleru v Saná. Foto – AP

„Náš prepravca – podobne ako mnohí ďalší námorníci – prestal začiatkom februára používať prístav Hodeida, v súčasnosti používame prístav Aden a prinášame dodávky pozemnou cestou z Ománu. Kapacita prístavu Aden je však omnoho menšia ako kapacita prístavu Hodeida,“ vraví Jaquemet.

Červený kríž a Lekári bez hraníc využívajú tiež letisko v hlavnom meste Saná, ktoré je pod kontrolou Husíov.

„Aj pre nás je výzvou dostať sa ku všetkým, ktorí potrebujú pomoc. Vďaka tomu, že sme neutrálna, transparentná a nezávislá organizácia, sa nám to darí,“ vysvetľuje Djoen Besselink.

Mať názor je nebezpečné

Podobne, ako sa do Jemenu neľahko dostáva humanitárna pomoc, ktorú aktuálne potrebujú viac ako dve tretiny obyvateľstva, vstup je takmer nemožný aj pre zahraničné médiá.

Podľa spravodajskej organizácie IRIN zakázala koalícia vedená Saudskou Arábiou novinárom a ľudskoprávnym aktivistom priletieť do krajiny charterovými letmi OSN. Lety OSN boli jedinou cestou pre novinárov, ako sa do krajiny dostať. Toto opatrenie prišlo len niekoľko dní pred oficiálnou návštevou amerického prezidenta Donalda Trumpa v Rijáde.

Trump tam podpísal dohodu, ktorá zahrňuje aj predaj zbraní Saudskej Arábii v hodnote 110 miliárd dolárov. Podpora vojny v Jemene Spojenými štátmi či napríklad Veľkou Britániou pritom nie je tajomstvom.

Aj miestni novinári, ktorí sa rozhodnú poskytnúť informácie, sú v nebezpečenstve. Podľa Reportérov bez hraníc sú vystavení hrozbám, útokom a únosom a stávajú sa obeťami leteckých útokov zo strany koalície vedenej Saudskou Arábiou.

Vyjadriť sa k tomu, čo sa v krajine aktuálne deje, sa boja aj jej bežní obyvatelia.

„Ani Jemenčania, čo žijú v Saudskej Arábii, nemôžu celkom slobodne hovoriť pre strach z následkov, ak sa vyjadria kriticky o úlohe Saudskej Arábie v Jemene,“ napísal Denníku N Jemenčan, ktorý ušiel do Saudskej Arábie.

„Ľuďom, ktorí sa dožadujú svojich platov a svojich práv, môže hroziť až väzenie či smrť,“ vraví Jemenčan Wahib. Aj jeho dom v Taíze zničili bomby.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Jemen a húsiovci

Svet

Teraz najčítanejšie