Michal Červený
Peter Kováč„Dukla, občerstvenie!“ zaznie šušťavým hlasom vo vysielačke. Športový riaditeľ Dukly Banská Bystrica ihneď vystúpi z kolóny vozidiel a veľkou rýchlosťou sa rúti vpred.
Martin Fraňo cestou vytrúbi rozhodcov či traťových komisárov na motorkách aj vozidlá konkurenčných tímov.
„Už som tu, kde si?“ kričí do vysielačky. Po pár sekundách sa na chvoste cyklistického pelotónu objaví pretekár v maskáčovom drese. Ide o takzvaného domestika – pomocníka, ktorý pracuje na lídra tímu.
Oprava defektu, doplnenie kalórií a cikanie „za jazdy“
Autori videa: Michal Červený, Martina Koník
Pristaví sa pri ľavom okienku tímového auta a športovému riaditeľovi odovzdá osem prázdnych fliaš. Na bicykli má miesto len na dve, ostatné si napchá za dres.
„Daj mi späť o dve viac, plus banány a tyčinky,“ kričí v rýchlosti okolo 40 kilometrov za hodinu. Jedna fľaška sa mu zasekne za dresom na chrbte, niekoľko sekúnd sa ju snaží vybrať obomi rukami. Pôsobí to rutinne.
„Tu máš!“ odpovedá Fraňo. „A dávajte si pozor, držte sa v prvej tretine pelotónu. Bude tam rozbitá cesta a veľa pádov či defektov.“
Cyklista sa vracia späť do pelotónu a občerstvenie rozdáva piatim tímovým kolegom. V priebehu etapy tak spraví ešte niekoľkokrát.
Dvaja reportéri Denníka N strávili v cyklistickom pelotóne v autách Dukly Banská Bystrica a slovenskej reprezentácie prvú etapu júnových pretekov Okolo Slovenska.
Cieľ? Z prvej ruky si pozrieť a zaznamenať, ako fungujú preteky najvyššej úrovne.
Na tohtoročnom 61. ročníku Okolo Slovenska sa predstavilo 26 tímov, každý mal šesť členov (dokopy 156) a jedno mechanické vozidlo.
K tomu treba pripočítať motorky rozhodcov a traťových komisárov, päť rozhodcovských áut, V.I.P. vozidlo či lekárske vozidlo. V kolóne sa nachádzalo do tristo ľudí.
Orientovať sa v takomto kolose je na prvý pohľad veľmi náročné. Celé usporiadanie kolóny však má svoje pravidlá určené Medzinárodnou cyklistickou úniou.
„Jedna vec je pravidlo, druhá prax. Jazdenie v kolóne si vyžaduje znalosť a skúsenosti, ktoré získate len praxou,“ hovorí Fraňo.
Ako vyzerá kolóna
Na čele kolóny sa podľa oficiálnych pravidiel nachádzajú autá, ktoré prepravujú novinárov a hostí. Za nimi nasledujú dve policajné motorky a dve neutrálne mechanické vozidlá, ktoré môžu občerstviť cyklistov alebo im technicky pomôcť bez ohľadu na tímovú príslušnosť.
Kým sa diváci stojaci pri trati dočkajú cyklistov, musí okolo nich prejsť auto s riaditeľom pretekov, jedno rozhodcovské auto a motorka, ktorá informuje jazdcov o dianí na trati.
Až potom nasleduje pelotón. Ak bol na Okolo Slovenska pokope, tvorilo ho 156 cyklistov.
Prvé auto za cyklistami patrí hlavnému rozhodcovi, nasledujú tri motorky a ďalšie neutrálne vozidlo. Potom sa dostávame k mechanickým vozidlám jednotlivých tímov, ktorých bolo v našom prípade 26.
Na pretekoch bola možnosť mať aj dve mechanické vozidlá (jedno z nich by išlo za prípadný únik), no žiadny tím túto možnosť nevyužil.
Za mechanickými vozidlami je tretie rozhodcovské auto, voz s hosťami, neutrálne vozidlo, sanitka a takzvaný „sag wagon“, ktorý zbiera cyklistov, čo nedokončili preteky. Kolóny uzatvárajú policajné motorky.
V kolóne sa pohybujú na motorkách traťoví maršali, ktorí pomáhajú napríklad s uzatváraním premávky.
Z auta cyklistov veľmi nevidíte
Z televízie sa to možno nezdá, ale všetko prebieha v pomerne veľkej rýchlosti. Priemerná rýchlosť cyklistov je okolo 40 kilometrov za hodinu, v zjazdoch sa niektorým podarí prekročiť aj povolenú deväťdesiatku.
„Keď sa do kolóny dostane laik a má možnosť zviezť sa v nebezpečnejších úsekoch, môže sa mu to zdať riskantné,“ hovorí Martin Fraňo, športový riaditeľ Dukly Banská Bystrica.
„Je to rutina. Aj mäsiar seká nebezpečne, no neodsekne si prst, pretože to robí každý deň.“
Základným pravidlom je jazdenie po pravej strane. Pre potreby pretekov bývajú cesty úplne uzavreté, mechanické vozidlá sa tak relatívne pokojne môžu obiehať po ľavej strane.
V priebehu štyroch etáp sa ani raz nestalo, že by sa v protismere objavilo auto, čo je počas pretekov v našich zemepisných šírkach skôr výnimkou.
Keď športoví riaditelia občerstvia svoj tím alebo vykonajú technickú opravu bicykla, po pravej strane sa prepadajú naspäť na svoje miesto v kolóne.
Čím nižšie číslo auto má, tým lepšie. Dukla mala v prvej etape deviatku, slovenská reprezentácia bola v tretej desiatke. Číslo záviselo od umiestnenia v prológu v uliciach Levoče. Poradové číslo auta sa pred každou etapou určuje na základe umiestnenia najlepšieho jazdca tímu v celkovom poradí.
V praxi to znamenalo, že už z auta Dukly bolo vidno pelotón len v prípade, že sa išlo po otvorenom priestranstve. Cyklistov bolo z auta vidno aj vtedy, keď už prešli zákrutou, na ktorú bol z auta dobrý výhľad.
Z auta reprezentácie ste si mohli užívať pohľad akurát tak na mechanické vozidlá pred vami a okolitú tatranskú krajinu.
Malá potreba len mimo obce
Čo sa do televízneho prenosu počas pretekov nedostane, ale z mechanického auta vidíte pri každej príležitosti, sú cyklisti na malej potrebe.
„Počas päťhodinového výkonu musí ísť cyklista na malú potrebu aj dva- či trikrát. Na veľkú nie je priestor, ľudia sú na to zvyknutí,“ vysvetľuje Fraňo.
Záleží však aj na dĺžke etapy. V tých kratších sa nestojí, cyklista vykoná potrebu z bicykla v zjazde z kopca.
„V dlhších etapách sa zastavia vedľa cesty na pokojnejších úsekoch. Pretekári zastavia aj v desiatkach, v takom počte sa naspäť do pelotónu ľahko dostanú do minúty.“
Kamery väčšinou snímajú, čo sa deje na čele pretekov, alebo ponúkajú rozhovory s jazdcami, ktoré nakrútili ešte pred štartom.
S režisérmi existuje nepísaná dohoda, že intímne momenty sa v prenose neobjavia. Výnimku však niekedy spravia napríklad vysielatelia Okolo Turecka.
Aj vykonávanie malej potreby však má svoje pravidlá: len mimo obce, inak hrozí pokuta sto švajčiarskych frankov.
Inak, rovnaký čas ako cyklisti strávia na ceste aj posádky mechanických vozidiel či rozhodcovia. Autom sa do kolóny vrátia ešte rýchlejšie.
Rozhodca trčí cez strešné okno
Miesto pre prvé auto za pelotónom patrí rozhodcom. Kým ostatné autá v kolóne majú na strechách náhradné bicykle, z rozhodcovského cez strešné okno trčí jeden z rozhodcov.
Jeho úlohou je sledovať situáciu medzi cyklistami – či si niekto nepýta vodu, alebo nemá technické problémy.
Ak cyklista zdvihne nad hlavu fľašku, pýta si občerstvenie. V autách všetkých tímov sa o pár sekúnd ozve, ktorý tím potrebuje vodu a jedlo.
Z kolóny sa mechanické vozidlo osloveného tímu vyradí a rýchlo sa snaží po ľavej strane predrať dopredu.
Rozhodcovia dávajú pozor aj na technické problémy jednotlivých jazdcov, o ktorých informujú skôr, ako začne cyklista výrazne zaostávať. Mechanické vozidlo by ho teda nemalo minúť.
Cyklista s technickou poruchou by mal zastaviť na pravej krajnici, na ktorej počká na svojho mechanika. Väčšinou čaká s už odmontovaným kolesom a výmena pripomína zastávku v boxoch vo Formule 1.
Ďalšou úlohou rozhodcov je oznamovať, čo sa deje v pelotóne. Pomocou vysielačky informujú o únikoch a kto sa v nich nachádza. Oznamujú aj to, aký náskok si únik vytvoril.
Jeden z motorkárov spustí stopky v momente, ako sa odpojí od úniku. Stopne ich, keď ho dostihne balík. Informáciu potom posunie hlavnému rozhodcovi.
„Rozhodcovia nielen rozhodujú, ale aj organizujú preteky,“ hovorí arbiter Ľuboš Bodiš a dodáva, že v kolóne je päť rozhodcovských áut. „Motorkárov je toľko, koľko máme rozhodcov,“ hovorí s nadhľadom.
Drvivá väčšina rozhodcov na pretekoch Okolo Slovenska sú amatéri, z denného honoráru im vystane na luxusnejšiu večeru.
„Najčastejší priestupok? Napríklad ťahanie sa za autom,“ odpovedá Bodiš. Cyklista sa pri preberaní vody smie pridržať ruky športového riaditeľa, maximálne však na dve sekundy.
Priamo z auta sme však napríklad videli, že odpadlíci z hlavnej skupiny v snahe nezaostať využívali napríklad aj spätné zrkadlá mechanických áut konkurenčných tímov.
Sem-tam sa z nich na znak solidarity vystrčila aj ruka športového riaditeľa a súperovi pomohla.
„Málokto ovláda pravidlá na sto percent. Aj najväčší pretekári spravia v zhone a návale emócií kopec prehreškov,“ hovorí Fraňo z Dukly.
„Aj na veľkých pretekoch ako Tour de France máte po každom dni za dve strany pokút.“
Sagan vysielačku nepočúva
Preteky Okolo Slovenska sa tento rok prvýkrát objavili vo vyššej kategórii 2.1. Okrem vyšších finančných nákladov a lepších cyklistov prišla aj možnosť používať vysielačky.
V tímovom aute sa nachádzajú dve: rozhodcovská, o ktorej sme už písali, a tímová, pomocou ktorej sa komunikuje s tímom.
Športový riaditeľ informuje cyklistov o únikoch alebo o tom, kedy príde stúpanie. Tiež jazdcom rozpráva, či už majú začať makať, alebo môžu ísť takzvané „ťap-ťap“ tempo. Taktické pokyny rozdá večer pred pretekmi a ešte aj ráno v tímovom autobuse.
„Mám informácie od rozhodcov, z mapiek a časových rozpisov,“ hovorí Fraňo. Čísla jednotlivých konkurenčných jazdcov má na A4-ke zastrčenej nad tienidlom, časový rozpis pretekov zas medzi sedadlom a rýchlostnou pákou. Do toho si otvára strúčiky hrachu či balenia gumených medvedíkov.
Napriek vysielačkám nemá posádka mechanického vozidla taký prehľad o pretekoch ako televízni diváci. Jedine v prípade, že si priamy prenos pustia na tablete v aute.
Ešte horšie je to v pretekoch, na ktorých nie sú povolené vysielačky. „Ja som ich zástancom,“ hovorí Fraňo a vysvetľuje:
„Ak sa pretekár musí rozhodnúť sám, potrebuje väčší cit na pretekanie. Bolo to tak napríklad na olympiáde, kde preteky vyzerali úplne inak.“
Napríklad Peter Sagan si desať kilometrov pred koncom z ucha vyberie vysielačku a v dojazde sa spolieha len na svoju intuíciu.
Občerstvenie
- Povolené je od 50. kilometra pretekov.
- Zakazuje sa 20 kilometrov pred cieľom.
- Súčasťou každej etapy je bufet. Cyklista dostane tašku s občerstvením od „pešiaka“, ktorý stojí vedľa cesty.
- Fľašky väčšinou podáva športový riaditeľ (šofér). Niekedy aj mechanik, ktorý sedí vpravo vzadu.
- Cyklisti si po občerstvenie prídu aj štyri- či päťkrát za etapu.
Pravidlá kolóny
- Jazdí sa po pravej strane, obieha sa zľava.
- Naspäť na svoje miesto sa prepadáva po pravej strane.
- Bicykle sa opravujú na pravej krajnici.
- Trúbenie je najčastejším dorozumievacím prostriedkom.
- Napriek jasným pravidlám stále niekto niekomu zavadzia.
- Autá zväčša odklonia pár metrov pred cieľom, neprejdú tak cieľovou páskou.
Pravidlá malej potreby
- Za jej vykonávanie v obci je pokuta.
- V kratších etapách sa nestojí, vykonáva sa v zjazde.
- V dlhších etapách sa vykonáva aj dva- či trikrát vpravo vedľa cesty.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
