Macron chce trestať tých, čo idú proti princípom EÚ. Ako prvé to zrejme pocíti Poľsko

Jeden z najnepríjemnejších momentov prezidentskej kampane zažil Emmanuel Macron, keď čelil nahnevaným robotníkom z fabriky Whirlpool vo svojom rodnom meste Amiens.

Dobre nahuckaní Marine Le Penovou, ktorá tam prišla ešte pred ním, hlasno vyjadrovali svoju nespokojnosť nad tým, že ich prevádzku na výrobu sušičiek bielizne do konca roka zatvoria a presunú do Poľska. V dôsledku nie neobvyklej situácie, keď sa výroba zo západnej Európy prekladá východnejšie, kde ľudia pracujú za menšie platy a nižšie sú aj celkové náklady, príde o zamestnanie v Amiens 290 ľudí.

Macron deň po incidente vo Whirlpoole poskytol rozhovor niekoľkým regionálnym novinám, kde pomerne ostro zaútočil na Poľsko. „Tri mesiace po mojom zvolení príde k rozhodnutiam týkajúcim sa Poľska. Nemôžeme tu mať krajinu, ktorá v srdci Európskej únie hrá so všetkými fiškálnymi a sociálnymi kartami a ktorá zároveň porušuje všetky jej princípy,“ vyhlásil.

Pod rozhodnutiami myslel sankcie, ktoré by Poľsko mali zasiahnuť za porušovanie demokratických princípov či za neprijímanie utečencov. Sociálny dumping, teda to, čo sa stalo s Whirlpoolom, alebo to, že firmy zamestnávajú ľudí v chudobnejších krajinách EÚ a potom ich dočasne posielajú na prácu do západnej Európy, pričom im však vyplácajú domáce platy, ktoré často nie sú ani minimálnou mzdou na mieste nového pracoviska, sa sankciami nedajú postihnúť.

Neznamená to však, že Macron nebude túto tému pretláčať.

Podobné hrozby, ktoré by mohli v prípade Varšavy vyústiť až do straty hlasovacích práv v Európskej rade (veľmi radikálna a nateraz zrejme nepravdepodobná možnosť), adresoval aj Budapešti. Tá tiež odmieta utečencov a prijíma zákony ohrozujúce liberálnu demokraciu, ako napríklad zákon o financovaní univerzít, namierený proti Stredoeurópskej univerzite.

Obe krajiny ovládané populistickými lídrami sú v dôsledku svojich antidemokratických krokov pod drobnohľadom Bruselu a minulý týždeň voči nim a ešte aj Česku spustila Únia právne kroky za ignorovanie požiadavky prijať na svoje územia utečencov, ktoré môžu viesť až k žalobe na Európskom súdnom dvore.

Odtláčané Poľsko

Kým bol Macron ešte len prezidentským kandidátom, a pokým nebolo jasné, ako jeho zoskupenie Republika vpred! dopadne vo voľbách do Národného zhromaždenia a aký bude jeho mandát, dali sa jeho tvrdé slová na adresu stredoeurópskych krajín brať ako súčasť kampane.

Teraz je však zrejmé, že bude mať veľmi silnú pozíciu a že ju využije aj na pretláčanie európskych tém.

„Toto sú otázky, ktoré sú blízke jeho srdcu. Hovorí: nie je možné požadovať jasné rozpočtové pravidlá a sankcie za ich nedodržiavanie, ale zároveň nerobiť nič pre oveľa dôležitejšie témy ako napríklad hodnoty,“ vysvetlil agentúre Reuters Macronov poradca pre európske záležitosti Clement Beaune.

Macronovo nadšenie pre nové impulzy v EÚ však v niektorých krajinách vyvoláva obavy. „Jeho prezidentovanie prináša reálne hrozby. Môže uľahčiť marginalizáciu Poľska v EÚ pod vedením terajšej vlády. Rovnako môže viesť k viacrýchlostnej Európe, ktorá necháva strednú a východnú Európu v úzadí,“ tvrdí ľavicový politický komentátor Jakub Majmurek.

Analytik Centra pre analýzu európskej politiky (CEPA) Edward Lucas si tiež myslí, že Macronove plány na posilnenie eurozóny, ktorým sa podľa Guardianu až tak veľmi nebráni ani pôvodne skôr skeptická Merkelová, zasiahnu nepriaznivo hlavne Poľsko a potom aj Maďarsko, ktoré rovnako ako Česko nie sú členmi eurozóny a na rozdiel od Čechov ani nemajú dobré vzťahy s Bruselom. Z tohto pohľadu pre Lucasa najlepšie vychádza Slovensko ako člen eurozóny.

To, že z Vyšehradskej štvorky to má s Francúzskom najviac „nahnuté“ Poľsko, má svoju históriu a nie je len záležitosťou Macrona, ktorý len tému vytiahol vo svojej kampani.

Ešte minulý rok, za Hollandovej vlády, Varšava náhle odvolala dohodu o nákupe multifunkčných vrtuľníkov francúzskej firmy Airbus v hodnote 3,2 miliardy eur. Hollande následne zrušil návštevu Poľska. Vtedajší francúzsky minister obrany Jean-Yves Le Drian netajil svoje rozhorčenie z postoja Varšavy. Dnes je ministrom zahraničia.

Do sporu sa Poliaci a Francúzi dostali aj tento rok, keď sa poľská vláda úplne márne pokúsila zablokovať potvrdenie Donalda Tuska vo funkcii predsedu Európskej rady. Vtedy Hollande naznačoval, že takéto správanie je neprijateľné pre krajinu, ktorá je jedným z najväčších odberateľov európskych fondov. Poľská premiérka Beata Szydłová mu na to odpovedala, že sa nedá vydierať niekým, kto má štvorpercentnú podporu verejnosti.

V marci zase Francúzi nepozvali Poliakov na minisamit veľkých krajín Únie o brexite a jeho dôsledkoch. Dlhšie sa tiež nekonali žiadne aktivity tzv. Weimarského trojuholníka (Poľsko, Francúzsko, Nemecko).

Čo ďalej

Analytici si všimli, že v posledných týždňoch sa poľská rétorika začína upokojovať, lebo tamojšia vláda musela postrehnúť, že v Únii sa dostáva do izolácie, ktorú si príliš nemôže dovoliť. A to ani z finančného, ani z politického hľadiska. Navyše prieskumy ukazujú, že Poliaci sú stále proeurópskym národom. 75 percent z nich podporuje zotrvanie v EÚ, 13 percent by bolo za odchod.

Poľský minister zahraničia Witold Waszczykowski vyhlásil, že vzťahy s Macronom by sa mali reštartovať, a pozval ho do Varšavy. Ešte v januári si potriasal ruku s Macronovou protikandidátkou Marine Le Penovou.

Hoci je pravdou, že Poľsko hnevá nielen Francúzsko a niekedy to vyzerá tak, akoby už niektorí EÚ delili na liberálny Západ a neliberálny Východ, otázkou je, či Macron alebo EÚ skutočne pôjdu s Varšavou do vyhroteného konfliktu. Poľsko je šiestou najväčšou krajinou EÚ, má hranice s Ruskom, jeho obyvateľstvo sa hlási k EÚ a nemalá časť odmieta aj praktiky a politiku tamojšej vlády.

Economist si myslí, že Macron nemá trpezlivosť na eskapády neliberálneho Východu. „Môže dotlačiť ďalších na svoju stranu. Poľsko neodíde z EÚ. Ale viacerí sú čoraz ochotnejší nechať Poľsko v úzadí.“