Denník N

Kontrolovali, či je žena, Kratochvílová zrejme príde o 34-ročný rekord

Už v auguste sa môže stať, že nebude platiť žiadny zo stále platných 45 atletických rekordov vytvorených pred rokom 2005.

Je vysoko pravdepodobné, že Medzinárodná federácia atletických asociácií (IAAF) v auguste spraví revolučný a zároveň veľmi kontroverzný krok.

Na svojom zasadnutí počas londýnskych majstrovstiev sveta sa na základe návrhu svojej európskej pobočky chystá vymazať všetky svetové rekordy, ktoré vznikli pred rokom 2005.

V stávke je 45 rekordov dosiahnutých pod holým nebom.

Rekordy šprintéra Usaina Bolta by síce zostali v platnosti, no o svetové maximum by prišla napríklad československá bežkyňa na 400 a 800 metrov Jarmila Kratochvílová, britská maratónkyňa Paula Radcliffová či rekordérka v šprinte na 100 a 200 metrov Florence Griffithová-Joynerová.

Rok 2005 je v atletike prelomový z pohľadu boja proti dopingu. Práve vtedy začala IAAF skladovať vzorky športovcov, aby sa mohli analyzovať aj neskôr. Pre prípad, že sa objavia nové metódy na odhaľovanie podvodníkov. Vzorky atlétov sa musia skladovať minimálne desať rokov.

„Spred tohto obdobia nie sú zachované žiadne vzorky, a preto nie je možné dokázať, či športovci v tomto období užívali zakázané látky,“ hovorí Žaneta Csáderová, riaditeľka Slovenskej antidopingovej agentúry.

V súčasnosti je bežné, že športovkyne a športovci prichádzajú dodatočne o medaily. Napríklad slovenskej reprezentantke v behu na 1500 m Lucii Klocovej v sobotu v Šamoríne odovzdajú bronzovú medailu z majstrovstiev Európy 2010.

„Je to krok správnym smerom. Máme dobrú šancu získať opäť kredit,“ hovorí šéf IAAF Sebastian Coe, dvojnásobný olympijský víťaz na 1500-metrovej trati z 80. rokov.

Bol by to úplný nonsens

Dosiaľ najstarší atletický svetový rekord patrí dnes už 66-ročnej Kratochvílovej, rodáčke z Golčůvho Jeníkova.

V roku 1983 najprv vytvorila rekord na majstrovstvách sveta v Helsinkách, o pár mesiacov ho zlepšila na mítingu v Mníchove. Na 800-metrovej trati zabehla čas 1:53,28 min, ktorý doteraz nikto neprekonal.

Jej čas šokoval celý svet, pretože mala 32 rokov, čo je na rýchlostných športovcov vysoký vek.

Kratochvílová prekonala najlepší čas Ukrajinky Nadeždy Olizarenkovej. Tretí čas histórie je z roku 2008. Víťazka olympiády 2016 v Riu bola o dve sekundy pomalšia ako legendárna Češka.

Kratochvílovej stále patrí aj druhý najlepší čas na 400-metrovej trati.

Dôchodkyňu, ktorá doteraz žije v rodnej obci, navštívil reportér New York Times. „Ak by mi zobrali rekord, bol by to úplný nonsens. Nikdy som nebrala zakázané látky,“ povedala.

Kratochvílová je na spochybňovanie svojich úspechov zvyknutá. Počas aktívnej kariéry bola na ženu nezvyčajne svalnatá.

Často sa musela podrobovať nielen dopingovým kontrolám, ale aj skúmaniu, či je vlastne žena. „Už som si na to zvykla, ani mi na tom nezáleží,“ hovorí rezignovane.

„Počas svojej aktívnej kariéry absolvovala viacero dopingových kontrol na zakázané látky a keďže jej telesná stavba bola mohutná, musela sa opakovane podrobiť aj testom, či nemá mužské hormóny,“ dodáva Csáderová.

Žaneta Csáderová. Foto N – Vladimír Šimíček

Vitamín B12 či steroidy?

Jej bývalý tréner Miroslav Kváč tvrdí, že v posilňovni dokázala za hodinu zdvihnúť železo v celkovej hmotnosti 16 ton. Desaťkrát za sebou vyskočila so 110-kilovou činkou na chrbte. Trénovala s vodou po členky a plynovou maskou na hlave.

To všetko vraj dosiahla bez dopingu, len za pomoci vitamínu B12.

Christian Ayotte, šéf akreditovaného laboratória v Montreale, však tvrdí, že tento vitamín bol len akýmsi eufemizmom pre doping: „Je to dymová clona.“

Faktom zostáva, že všetkými dopingovými testmi prešla. Otázna zostáva ich kvalita, no spätne sa už nič nedá dokázať.

Jedine z dobových svedectiev, ako napríklad Andreas Krieger, ktorý zbieral úspechy ešte ako Heidi Kriegerová. Dnes rozpráva o tom, ako mu v tínedžerskom veku dávali tréneri neznáme modré tabletky. Odborníci hovoria, že podávanie hormónov v dospievaní môže ovplyvniť aj rodovú identitu.

V Československu v 80. rokoch existoval utajovaný program „špeciálnej starostlivosti“, ktorý zas bol eufemizmom pre zoznam športovcov, ktorí chtiac či nechtiac dopovali. Ak protestovali, odopreli im tréningy a nedostali ani byt či auto.

Žiadne dôkazy o Kratochvílovej dopingu neexistujú. V roku 2006 však vypukla kauza, keď denník Mladá fronta Dnes priniesol dôkazy, že svetová rekordérka sa nachádza na zozname atlétov „špeciálnej starostlivosti“ s negatívnymi výsledkami dopingovej kontroly. Usvedčiť ju malo to, že sa vôbec nachádzala v „špeciálnej starostlivosti“.

„Nikdy ma nikto do ničoho nenútil. Nespomínam si, že by za mnou niekto prišiel a povedal: ‚Musíš si zobrať toto‘,“ hovorí.

V roku 2015 pre Právo povedala, že ak by aj k takej situácii prišlo, „hneď by odmietla“.

Stále sa však špekuluje o tom, že Kratochvílová ani nemusela vedieť o tom, že doping v podobe anabolických steroidov berie. Tréneri jej mali len oznámiť, že jej do zadku pichajú povolené vitamíny B12.

Zlatá medaila pre Jarmilu Kratochvílovú

Nespravodlivé voči čestným

Český atletický zväz tvrdí, že Kratochvílovej rekord by doma zostal v platnosti, aj keby ho už vo svete vymazali.

Ak schvália zrušenie rekordov, treba očakávať mnoho súdnych žalôb. Jednu už avizoval Mike Powell, ktorý v roku 1991 vytvoril doteraz platný svetový rekord v skoku do diaľky.

„Ak sa to urobí, bude to nespravodlivé voči čestným športovcom, hodia ich do jedného vreca s podvodníkmi,“ myslí si Martin Pupiš, šéftréner a člen výkonného výboru Slovenského atletického zväzu.

V 80. rokoch kulminovala studená vojna, novodobými vojakmi sa stali športovci. Dominanciu bolo treba ukázať aj na ihrisku či na dráhe. V krajinách východného bloku dokázateľne existoval štátom podporovaný dopingový program.

Aj keď si to ešte pred pár rokmi sám myslel, teraz už nesúhlasí s pohľadom, že v 80. rokoch tu bol dobrý Západ, ktorý nedopoval, a zlý Východ.

„Nemyslím si, že iba Sovieti boli zlí a Američania boli nadľudia a zvládali to bez dopingu,“ naznačuje.

„Celá atletická komunita, ktorá bojuje s dopingom, je zložená z ľudí zo Severnej Ameriky a západnej Európy. Je jasné, že sú zaujatí. My sme si zvykli na pocit, že sme žili v nejakej nečestnosti, ale ukazuje sa, že naša spoločnosť nie je horšia ako západná.“

Kým za minulého režimu dodával doping priamo štát, dnes je niečo také ťažko predstaviteľné. Pri sofistikovaných dopingových kontrolách na to nie sú peniaze ani lekárske zázemie.

„Dopujú možno rekreační bežci a rekreační fitnesáci, ich nikto nekontroluje. Ale ak ste v niečom do 30. miesta na svete, nedá sa to,“ vysvetľuje Pupiš a dodáva:

„Všetci, ktorých na Slovensku chytili, to robili na vlastnú päsť na kolene.“

Martin Pupiš. Foto – Peter Kováč

[Pridajte sa do facebookovej skupiny, v ktorej môžete debatovať o profesionálnom športe, prinášať námety redakcii alebo jej klásť otázky. Každý večer v nej nájdete sumár správ.]

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie