Denník N

Volič nie je psychológ, nebude lúštiť, čo vlastne politik chce

Český premiér Bohuslav Sobotka. Foto – TASR/AP
Český premiér Bohuslav Sobotka. Foto – TASR/AP

Slovenské poučenie z krízového vývoja českej ľavice: ak chcete odlákať voličov populistom, nevyzerajte zmätene a nehrajte ich hru.

Českí sociálni demokrati ďalej úspešne predvádzajú, ako sa proti populizmu a vážnemu ohrozeniu demokracie, v ich prípade proti Andrejovi Babišovi, určite nemá bojovať.

Po veľkom prepade preferencií a pre tlak spolustraníkov v stredu z čela partaje odstúpil premiér Bohuslav Sobotka. Štyri mesiace pred parlamentnými voľbami je niečo také vždy prejavom zúfalstva, ale dajme tomu. Strana je naozaj v zúfalej situácii a stelesnenie úradníckej nudy v Sobotkovom prevedení nemalo šancu na tom niečo zlepšiť.

Sobotka a strana sa však do tejto situácie dostali okrem iných dôvodov aj preto, lebo voliči netušili, čo od nich majú očakávať. ČSSD narieka, že ju opúšťajú napriek tomu, že sa ekonomike darí, platy rastú rovnako ako sociálne dávky a podpory a sociálnodemokratickí ministri neustále vymýšľajú, čo všetko nové by sa ešte dalo z verejných peňazí dotovať.

Zvyšovanie sociálnych výdavkov a platov však dnes dokáže osloviť len určitý segment tradičných voličov ľavicových strán. Najmä ak ide o nesystémové kroky a vláda inak zdravotníctvo, školstvo a sociálne systémy zásadne nereformuje a necháva ich naďalej fungovať dosť neefektívne.

Úspešné odstrašovanie

Iných potenciálnych voličov sociálnej demokracie, napríklad malých živnostníkov, naopak, odrádzajú politici, ktorí dokážu len rozdávať a zavádzať čoraz prísnejšiu a často zbytočnú reguláciu. Najmä ak to majú platiť zo svojich daní.

Nehovoriac o takých úletoch, akého sa vo štvrtok dopustil sociálnodemokratický predseda senátu Milan Štěch, ktorý požaduje výrazné zvýšenie odvodov pre živnostníkov, len aby desaťtisíce z nich skončili s podnikaním a museli sa opäť nechať zamestnať.

Ako by znemožnenie mnohých živností pomohlo českej ekonomike, je naozaj záhada. Na riešenie nedostatku pracovných síl v niektorých priemyselných odvetviach, o čom Štěch tiež hovoril, existujú aj výhodnejšie a menej drastické metódy. Vrátane rozumného prijímania migrantov.

Štěchove vyjadrenia môžu mať svoju logiku, ale veľmi sebeckú a pomýlenú. Štěch je bývalý najvyšší šéf odborov a svoje múdra prednášal na odborárskom zjazde. Odbory majú dlhodobý problém s tým, že im chýba členstvo, a ich legitimita a váha je preto sporná.

Spomedzi zamestnancov zastupujú len menšinu a okrem zamestnancov, najmä štátnych, nikoho iného osloviť nedokážu. Ak teda bude viac zamestnancov, mohlo by byť predsa len aj o niečo viac odborárov, najmä tých štátnych, o ktorých platoch rozhodujú politici.

Štěchovi možno v prvom rade išlo o umelú výrobu budúcich odborárov a voličov ČSSD. Strana však na takéto zúfalé pokusy o sociálne inžinierstvo skôr doplatí, rovnako ako česká ekonomika. Babiš ani nemusí robiť vlastnú kampaň a strašiť voličov, ak to zaňho urobia sami „socani“.

Ak by to nestačilo, jedného nečitateľného lídra tento týždeň sociálni demokrati nahradili tromi, asi aby voličov zmiatli úplne. Každý z nich totiž o ČSSD vysiela úplne iný signál. Bohuslav Sobotka odstúpil z čela strany, ale zostáva premiérom, takže bude často v médiách. V nich bude chtiac-nechtiac reprezentovať i stranu a pripomínať jej doterajšiu slabosť.

Aby bol zmätok ešte väčší

Novým volebným lídrom sa stal minister zahraničia, veľmi ambiciózny Lubomír Zaorálek. Je dobrý rečník a snaží sa vzbudzovať intelektuálnejší a liberálnejší dojem. Mohol by osloviť stredových i tradičných sociálnodemokratických voličov. Ak by teda najmä tej prvej skupine neprekážalo, že je rovnako nečitateľný ako celá strana.

Zaorálek vystupuje kultivovane, ale veľmi opatrne, z jeho prejavov je často ťažké zistiť, čo si skutočne myslí. Jeho zahraničná politika je neustále kolísanie medzi Východom a Západom a snaha uhrať to na všetky strany. Práve Zaorálek bol organizátorom slávneho lokajského listu českých ústavných činiteľov čínskym súdruhom.

Dočasným predsedom strany sa stal taktiež veľmi ambiciózny minister vnútra Milan Chovanec, ktorý je, naopak, zástancom tvrdých poriadkov. Je hlavným vládnym bojovníkom proti utečencom a ako riešenie teroristickej hrozby presadzuje ozbrojenie obyvateľstva.

Výborne by sa hodil do Smeru, s tradičnými sociálnodemokratickými hodnotami však nemá nič spoločné. Ak potenciálnych mladších, mestských a liberálnejších voličov ČSSD neodstrašia regulácie a list do Pekingu, Chovanec to určite zvládne.

Obaja noví lídri ČSSD majú okrem ambícií spoločné len to, že celkom dobre vychádzajú s prezidentom Milošom Zemanom. To však pre zvyšných voličov ČSSD tiež nemusí byť pozitívum. Tí, čo súhlasia so Zemanom a platí na nich sociálny populizmus a tvrdá ruka, už väčšinou od ČSSD odišli k Babišovi.

Každý tiahne inam

Strana pravdepodobne dúfa, že s takto rôznorodým vedením úspešne osloví veľmi rôznorodých voličov. Pravdepodobne to však zafunguje presne opačne. Voličov, ktorých by mohol priťahovať Zaorálek, odpudí Chovanec a naopak.

Česká sociálna demokracia teda pôsobí ako strana, ktorá netuší, čo chce, chytá sa rôznych populistických nápadov a voličov si kupuje nesystémovými výhodami. Čiže robí presne to, čo robí Babiš. Až na tú nerozhodnosť.

Babiš obvykle vystupuje veľmi rozhodne a presvedčivo a dokáže si šikovne prisvojiť všetky populárne kroky vlády. Snaží sa osloviť z veľkej časti ten istý volebný tábor, o ktorý sa najviac usilujú aj sociálni demokrati, robí to však oveľa šikovnejšie a úspešnejšie. Takže títo voliči nakoniec volia jeho a nie ČSSD.

Demokratická ľavica sa pokúša bojovať o voličov na ihrisku a v hre, ktoré Babiš a Zeman ovládajú oveľa lepšie. A sú prekvapení, že sa im nedarí. Slovenská demokratická opozícia by mala vývoj v Česku sledovať veľmi pozorne a vziať si z neho včas poučenie.

To je celkom prosté: nemá zmysel hrať hru populistov, v našom prípade Fica, Danka a Kollára, alebo jasného extrémistu Kotlebu. Im to proste pôjde lepšie, až kým sa sami nevyčerpajú a nezdiskreditujú.

Volič nechce študovať dušu politika

Treba ponúkať niečo zásadne iné a tým si získať a mobilizovať demokratických voličov, o ktorých, paradoxne, ako keby v týchto časoch bol oveľa menší záujem. Aj v tomto prípade však platí, že strany a politici musia byť čitateľní a vystupovať zrozumiteľne.

Voliči nemajú záujem o štúdium psychológie, nesledujú politiku preto, aby sa dozvedeli niečo o tajomných hlbinách a divokých poryvoch ľudskej duše. Chápem, vysvetľujte to takému Matovičovi. Vedľa poctivosti je však zrozumiteľnosť a vypočítateľnosť druhý nutný predpoklad toho, aby boli demokratickí politici dôveryhodní a efektívni.

Ak by si však nedali povedať a naďalej by chceli populistov porážať ich vlastnými prostriedkami, nemusí im pomôcť ani to, ak budú vystupovať rozhodne. V očiach voličov potom už úplne zanikne akýkoľvek rozdiel medzi nimi a populistami a opäť preto nebudú mať žiadny dôvod dať im svoje hlasy.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre, Svet

Teraz najčítanejšie