Denník N

Hlina po roku na čele KDH: Fašistov neporazíme tým, že posvätíme zlodejov

Alojz Hlina. Foto N – Tomáš Benedikovič
Alojz Hlina. Foto N – Tomáš Benedikovič

To je Smer v takej mizérii, že musí svojich politikov v úradoch držať, až kým ich odtiaľ ponesú nohami dopredu? pýta sa predseda KDH Alojz Hlina. Priznáva, že zákaz spolupráce s Ficovou stranou musel v KDH presadiť mocensky.

Alojz Hlina je rok vo funkcii predsedu KDH a hovorí:

  • ako si na funkciu zvykol on, a ako si straníci zvykli naňho,
  • čo v KDH nazývajú Lex Brocka a Hrušovský,
  • či sa už zmierili s Richardom Sulíkom,
  • v ktorej lige vidí Slovensko ako člena EÚ,
  • ako prišli s nápadom na daňové úľavy za vernosť manželov,
  • ale aj nazýva Antona Martvoňa hlupáčikom, čo vyťahuje hnoj.

Pred pár dňami ubehol rok, čo vás zvolili na čelo KDH. Ako ste si zvykli na predsednícku stoličku?

Vedel som, do čoho idem, a nesťažujem sa. Moje predpoklady sa v zásade naplnili.

Čo to znamená? Aké je to byť predsedom mimoparlamentnej strany? Máte dosť roboty?

Keby som sedel tu v Bratislave a čakal, kto mi zavolá, asi by veľa tej roboty nebolo. Ale ja si robotu hľadám. Politická práca je stretávať sa s ľuďmi, za ten rok mám za sebou asi sto stretnutí. Približne päťdesiat pre verejnosť, päťdesiat bolo vnútrostraníckych. Teraz v lete opäť vyrážame do regiónov. V tomto nás nikto nedobehne – minulý rok sme my ako kresťanskí demokrati boli v teréne najviac zo všetkých strán.

Aj takí kotlebovci sú často v regióne.

To je taký mýtus, okolo kotlebovcov je vôbec veľa mýtov. Ako pomáhajú, ako odpratávali sneh vo Vranove, ako často sú v regiónoch. Vôbec to tak nie je. Tento týždeň mali jedno stretnutie, predtým naposledy pred mesiacom.

Zdá sa, že máte prehľad.

O nepriateľovi musíte vedieť, čo práve robí.

Pýtal som sa, ako ste si zvykli na funkciu vy, spýtam sa aj, ako si zvykli straníci na vás.

To sa musíte spýtať našich straníkov. KDH je veľké spoločenstvo. Ja mám doma manželku a dve dcéry, sme teda len štyria, a aj tak sa vieme trocha pohádať. Ale myslím si, že je to v poriadku.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Krátko po vašom nástupe ste sa dostali do konfliktu s niektorými bývalými vedúcimi predstaviteľmi KDH, napríklad s Martinom Froncom, Monikou Gibalovou či Alojzom Přidalom. Sú to také tie staré štruktúry v hnutí, s ktorými občas musíte bojovať?

V zásade ste si odpovedali. Len fakty k jednému pánovi, ktorého ste menovali: krajská rada KDH, na ktorej čele stál, myslím, desať rokov, prijala uznesenie, že jeho výroky poškodzujú hnutie, a preto sa od nich dištancujú. Čo viac mám k tomu povedať?

Myslíte teraz pána Přidala, ktorý roky šéfoval trnavskému KDH?

Áno.

Ako sa líši Hlinovo KDH od Figeľovho? Je menej nudné?

KDH nie je surfová doska, ktorú otočíte v milisekunde. KDH je veľká loď. Keď začnete otáčať kormidlom, musíte rátať s istým oneskorením. Ale výhodou veľkej lode je, že sa tam vojde veľa ľudí. Na surfovej doske ste sám. Možno sa mnohým ľuďom zmeny zdajú pomalé, ale tak to chodí. Ak by ste spravili niečo príliš prudko, mohli by sa vám zaseknúť valce.

O akých zmenách sa bavíme? Nie ste v parlamente, ľudia nemajú taký prehľad, čo sa v KDH deje. Priblížte im to.

Spomeniem zásadu „trikrát a prestávka“, ktorú sme prijali symbolicky v podstate rok po našom volebnom sneme. Znamená, že politik KDH smie kandidovať len trikrát do tej istej volenej funkcie a potom si musí dať prestávku. To je zásadná vec v slovenskom politickom priestore.

Prečo ste s takýmto niečím prišli?

V zásade každý politik po určitom čase uverí, že bez neho to nejde, republika ho potrebuje a on sa musí obetovať. KDH týmto bolo povestné.

Konzervatívny portál Postoj vás za túto zásadu nedávno kritizoval, lebo sa vám podarilo fakticky odstaviť z kandidatúry do eurovolieb dlhoročnú europoslankyňu Annu Záborskú, ktorá vedela uspieť aj vtedy, keď nemala na kandidátke dobrú pozíciu.

Keď ste spravodlivý, môžete byť aj prísny. Je taký žalm: Ten, kto je spravodlivý, nebude opustený, a jeho deti nebudú žobrať o chlieb. Keď raz rozhodujete o spôsobe voľby kandidátov pre parlamentné voľby, eurovoľby, voľby županov a kandidátov na primátorov krajských miest, nemôžete niekoho vynechať, lebo by to nebolo korektné. My sme chceli byť korektní, preto sme to aj urobili teraz, keď sú voľby ešte ďaleko. Nastavili sme princíp, ktorý navyše nie je ofenzívny. Naša zásada sa volá „trikrát a prestávka“, nie „trikrát a dosť“.

Čo tým myslíte?

Slovensko potrebuje de Gaulla, Slovensko potrebuje Churchilla. Teda politika, ktorý sa vráti. Všetci naši politici išli až do úmorného, tragikomického a nedôstojného konca svojej kariéry. Nedokázali včas odísť a počkať, či si ich ľudia nevypýtajú. Viete, ja som skôr počul, že tejto našej zásade sa hovorí „Lex Brocka a Hrušovský“. A áno, týka sa aj ich. KDH si musí vychovať novú krv, lebo schopnosť vychovať si nástupcu je ukážkou lídra.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Je na Slovensku politik, ktorý by sa ako Churchill alebo de Gaulle mohol opäť vrátiť? Mikuláš Dzurinda v posledných rozhovoroch opakuje, že ho domáca politika láka.

Mikuláš Dzurinda bol posledný pravicový politik, ktorý zvládol aj Bardejov a okolie, teda ísť medzi ľudí na východ Slovenska a podať im ruku. Dzurinda by možno urobil de Gaulla, keby odišiel skôr. Namiesto toho to trápil do konca.

Ste v kontakte s niektorým z bývalých predsedov KDH? Radíte sa s nimi?

Nie. Dodržiavam nepísaný pakt o neútočení, aj keď s tým mám niekedy problém. Ale dodržiavam ho. Občas sa stretnem s pánom Figeľom, ale skôr na spoločenských akciách.

Pred rokom boli na sneme, kde vás zvolili, všetci bývalí predsedovia KDH vrátane Jána Čarnogurského. Urobili ste si aj spoločnú fotku. Čarnogurský vás už o pár dní označil za divadelníka. Sledujete jeho profil na Facebooku?

Nie. Niektorí ľudia si myslia, že pán Čarnogurský je naším čestným predsedom. Nie je naším čestným predsedom a už ani nie je naším členom. Viac k nemu nemám čo povedať.

Čo si myslíte o tom, keď bývalý predseda KDH povie, že študentské protikorupčné protesty „nesú všetky znaky majdanovských demonštrácií na Ukrajine“?

Príde mi to trochu zvrátené. Existujú také zvláštne súvislosti, keď 13. marca zverejnil blog, kde chválil kotlebovcov. Deň pred vznikom Slovenského štátu. Alebo 15. 5., na deň presne po 75 rokoch, ako bol schválený ústavný zákon o vysťahovaní židov zo Slovenska, bol zverejnený jeho rozhovor, v ktorom sa vyjadril, že kotlebovci nie sú nebezpeční. Som symbolista a povedal som si, že keď už musel niečo takéto napísať, mohol aspoň týždeň počkať. Náš svet je úplne rozdielny. Bol naším predsedom, ale teraz už nie je ani členom.

Keď ste nastúpili na čelo KDH, povedali ste: „Je čas vyhnať Sulíka z nášho rybníka, konzervatívci sme my.“ Podarilo sa vám to?

My sme po mojom nástupe mali dve fázy. Od marca do novembra 2016 sme sa venovali záchrane a konsolidácii KDH. Teraz sme vo fáze vytesňovania politického priestoru. V našom priestore, ktorý z prirodzenosti patrí nám, kresťanským demokratom, je teraz kde-kto. Snažíme sa ho opäť vyboxovať pre seba. Som rád, že Boris Kollár to vzdal, keď vyhlásil, že oni nie sú kresťanská strana. Ja hovorím – hurá. Teraz boxujeme s ĽSNS a darí sa nám.

Čo ten Sulík?

Pán Sulík mal tendenciu vojsť do nášho priestoru, lebo bol neobsadený. Tak to robí každý dobyvateľ. Hovorím to v dobrom, tak to je. Myslím si, že pán Sulík teraz pochopil, že ten priestor naďalej voľný nebude.

Naozaj je to tak? Dnes aj Sulík kritizuje európskych liberálov, hovorí o škodlivých kolónkach rodič 1 a rodič 2 namiesto mama a otec, adopciu detí homosexuálnymi pármi pripúšťa maximálne ako krajnú možnosť. Nepochopil len, že má šancu vybudovať širšie rozkročenú pravicovú stranu, a tak prirodzene neakcentuje liberálne témy?

Pozrite sa, pán Sulík nemôže ísť na levočskú púť. Nemám mu za zlé, že sa pokúsil rozkročiť širšie, čudoval by som sa, keby to neurobil. No teraz z nás pôjde obrovský rešpekt a každý, kto bude chcieť ísť do nášho priestoru, sa bude musieť spýtať. A niekedy bude lepšie radšej si s nami vôbec nezačínať.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Sebavedomé výroky na päťpercentnú stranu.

Každá normálna krajina má kresťanských demokratov. Všade sa to nejako volá: v Nemecku CDU/CSU, v Česku KDU-ČSL, a na Slovensku KDH. Bolo našou chybou, že sme náš priestor doteraz nebránili, čo spôsobilo, že si Richard Sulík pomaly obliekol sutanu a začal chodiť s breviárom. Odteraz to bude inak.

Aký je dnes váš vzťah so Sulíkom? Naďalej spolu nekomunikujete pre váš predvolebný výrok, že má slovník neonacistu?

To však zavinil Denník N, ktorý z toho urobil titulok. (smiech) Prísne vzaté, ja som to presne tak nepovedal.

Pozeral som si ten rozhovor. Povedali ste, že liberáli majú slovník neonacistu v Drážďanoch, kolegovia sa vás vzápätí spýtali, či tým myslíte Sulíka, a vy ste odpovedali: „Určite.“

Tak nejako to asi bolo. Ale nechajme to tak. Politika nie je o láske, ale o zodpovednosti. Minulý týždeň sme so SaS podpisovali dohodu o župných koalíciách. Posielali sme si to síce cez kuriérov, ale to je jedno.

Čiže naďalej sa so Sulíkom osobne nestretávate?

Ale neprekáža mi to, dohoda je, všetko funguje. Ja som nastavený na akýkoľvek modus – aj na to, že sa budeme spolu rozprávať osobne.

Ak by sa KDH dostalo do parlamentu a Richard Sulík by trebárs zostavoval vládu, zrejme sa budete musieť spolu rozprávať. Vládnuť sa cez kuriérov nedá.

Ja viem, povedzte to aj pánovi Sulíkovi. Čo mám ja spraviť?

On zrejme čaká ospravedlnenie.

Nechcem sa hrať na nejaké ospravedlňovanie.

Čo si myslíte o Sulíkovom vyhlásení, že sa Slovensko v rámci EÚ nemá silou-mocou tlačiť do takzvanej prvej ligy?

Bol som na zjazde Európskej ľudovej strany a tam som si niečo uvedomil. Európsku úniu založili kresťanskí demokrati, prostredníctvom Európskej ľudovej strany ju držia pokope a aj rozhodnú, kam sa bude ďalej uberať. Kresťanskí demokrati založili Európsku úniu ako mierový politicko-hospodársky priestor. No potom prišli blázniví socialisti s prihlúplymi nápadmi, a po nich prišli ešte bláznivejší liberáli s ešte bláznivejšími nápadmi. Základnú myšlienku nabúravali nezmyslami, že pre človeka pomaly žiadali právo ženiť sa s pouličnou lampou. To EÚ začalo rúcať.

A dopadne to ako?

Dopadne to dobre. Upokojuje sa to, excesy sa tlmia, lebo pár kilometrov od našich hraníc máme civilizačnú hrozbu. Únia si začína uvedomovať, že nemôže šalieť, ale musí sa sústrediť na svoju podstatu, teda udržanie mieru.

A teda: prvá liga alebo druhá?

Ja pôjdem radšej na futbal do Barcelony ako do Výčap-Opatoviec. Je lepšie byť v prvej lige ako v desiatej. A áno, rizikom toho je, že aj terorista vyvedie niečo skôr na futbale v Barcelone ako v nejakom zapadákove. Ale len preto v tej Barcelone nebudeme? Ak nás vôbec niekto chce volať do prvej ligy, tak neváhajme.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Ste spokojní s dohodou na župných koalíciách so SaS a OĽaNO?

Také ešte nebolo, aby všetci boli úplne spokojní. Bolo to umením možného a dohodli sme sa. U nás na Orave sa hovorí, že pri robote spoznáš chlapa. Ideme robiť a uvidíme, spoznáme sa.

Vravelo sa, že napriek koaličnej dohode nepodporíte na župana Juraja Drobu v Bratislave. Je to tak?

Keby sme my postavili v Prešove Števa Kuffu, tiež by sme nečakali, že ho SaS podporí. Rešpektujeme ich nomináciu v Bratislave, ale v dohode je výnimka, ktorá hovorí, že môžeme byť v akomsi stave nula, teda kandidáta SaS či OĽaNO nepodporiť. To asi v Bratislave urobíme.

Prečo si myslíte, že váš kandidát Milan Majerský má v Prešovskom kraji šancu poraziť smeráka Petra Chudíka?

Milan Majerský je špičkový kandidát a Smer to vie. Sme blízko tomu, že Smer Prešov stratí.

Opäť ste veľmi sebavedomý.

Pán Chudík je tam od začiatku. Prešov má viac špecifík, je rozdelený na časť „pred Braniskom“ a „za Braniskom“, na rímskych katolíkov a gréckych katolíkov, pravoslávnych. My to všetko vyhodnocujeme a osobne si myslím, že by Chudík urobil najlepšie, keby to vopred vzdal.

To sa asi nestane.

Ale veď on kandiduje už asi piatykrát. To je Smer naozaj v takej mizérii, že si nevie vychovať nikoho iného? Že sú tú ich politici naveky? Zvolia ich raz a odídu až nohami dopredu z úradu? Aj to je znakom personálnej biedy strany, ak len recyklujú tých istých ľudí. Nech sa dá vypchať celý Smer v Prešove, ak za dvadsať rokov nebol schopný nájsť niekoho iného. Aké tam majú hviezdy? Kubánka? Veď je to hanba.

Bolo ťažké presvedčiť regionálne štruktúry KDH, ktoré na to boli roky zvyknuté, aby neuzatvárali koalície so Smerom?

Poviem otvorene, že to nebolo jednoduché, a na sneme sme museli prijať mocenskú zásadu, aby vedenie KDH mohlo koalície v krajoch vetovať. Smer umiera a nie je úlohou kresťanských demokratov ich doopatrovať.

Keď hovoríte, že so Smerom nikdy, je to nikdy-nikdy, alebo len také podmienečné nikdy? Keď sa pozrieme na rast kotlebovcov a rozloženie ostatných strán, skladanie koalícií môže byť do budúcna čoraz zložitejšie. Neexistuje nejaký „vyšší princíp“, okolnosti, za ktorých by ste osobne sedeli vo vláde s Robertom Ficom?

Pripúšťame dopredu hypotetický problém. My sme povedali, že ak sa oddelí niekto zo Smeru, pán Kažimír, Pellegrini či Maďarič, založia sociálnodemokratickú stranu a bude treba poraziť fašistov, tak OK, poďme sa o tom rozprávať. No ak budú pokračovať v Smere, nie. Kým budem predsedom kresťanských demokratov, so Smerom vládnuť nebudeme, to si nechám vytetovať aj na predlaktie. Najhoršia situácia, ktorá môže nastať, je, že by vznikla menšinová vláda, ktorú by sme do najbližších predčasných volieb tolerovali. Posvätiť zlodejov v snahe poraziť fašistov, to nie je správna cesta.

V čom sa Kažimír, Pellegrini a Maďarič líšia od zvyšku Smeru?

Netrpím tým, že by som generalizoval a vravel, že všetci sú zlí, zlodeji. Aj v Smere sú slušní ľudia a sociálni demokrati, a Slovensko potrebuje aj sociálnych demokratov. Týchto ľudí som v parlamente zažil, preto si myslím, že ich mentálny svet nie je taký zlý. Aj keď sklamať sa môžete vždy.

Čo si myslíte o kritike Smeru zo strany ich bývalého poslanca Antona Martvoňa, s ktorým ste sa kedysi v parlamente skoro pobili?

Hlupáčik. Hovoril som smerákom – hada si chováte na hrudi a budú lietať kýble špiny, keď bude odchádzať. Neverili mi. Ale poviem pravdu, prekvapuje ma, aký hnoj si vie nájsť. Odísť s tým, že tam je niekto LGBTI, to je už naozaj veľa. Chrapúnstvo, akého je Martvoň schopný, prekonáva každým dňom nové a nové hranice. No majú, čo chceli. Nech sa páči.

Po presťahovaní centrály KDH susedíte na bratislavskom Šafárikom námestí s Dankovou SNS. Stretli ste sa s predsedom parlamentu niekedy náhodne na ulici?

Nie, ale s nejakými členmi strany sme sa stretli.

Akú politiku robí Dankova SNS?

Ak Slovenská národná strana vešia spolu s Mostom-Híd dvojjazyčné tabule na železničnej stanici v Dunajskej Strede, tak mi niečo nesedí.

Vám tie tabule vari prekážajú?

Prekážajú-neprekážajú, my nie sme taká národná strana, ako si hovorí SNS.

Prekážajú alebo nie?

Neviem, či je vážnym problémom tejto krajiny, že na železničnej stanici nie je dvojjazyčná tabuľa.

Otázne je, či je problém, že tam je.

Komu pomôže dvojjazyčná tabuľa?

A komu ublíži?

Tak sa predsa nemôžete pýtať. To by som sa mohol spýtať ja, komu ublíži, ak na právnickú fakultu v Bratislave vyvesím tabuľu, že Alah je veľký.

Foto N – Tomáš Benedikovič

V tom je predsa rozdiel. Tie tabule sú na staniciach v mestách, kde žije aspoň 20 percent príslušníkov menšiny, a štát týmto spôsobom dáva najavo, že mu záleží na tom, aby sa tu cítili doma.

Veď ja s tým v podstate problém nemám. Len poukazujem na to, že nerozumiem, čo je agendou SNS. Ak sú to dvojjazyčné tabule a ich volič to rešpektuje, tak nech sa páči. My neopúšťame žiadny z našich pilierov – kresťanský, sociálny ani národný. Slovensko je od Oravskej Polhory až po Komárno a nebudeme pomáhať ničomu, čo by to malo meniť. Ak národný pilier na Slovensku zostal voľný, lebo SNS ho púšťa a Kotlebova ĽSNS sa ho držať nemôže, lebo fašizmus, ideológia nenávisti, je tak ako komunizmus internacionálny, tak my vravíme, že v sebe národný prvok máme.

A chytáte ten národný pilier za správny koniec, ak vyťahujete dvojjazyčné tabule, ktoré inštalovali v pár desiatkach obcí a nemajú veľmi komu prekážať?

Ja si len nemyslím, že agendou politikov by mali byť teraz dvojjazyčné tabule. Ale dobre, ak to tam niekto tak cítil, vytvorilo sa na to predpolie, treba to rešpektovať. Pre mňa, za mňa.

Uspeje skôr Progresívne Slovensko alebo strana okolo Miroslava Beblavého? Spoja sa alebo prepadnú oba tieto subjekty?

Bol by som rád, keby to celé nedopadlo tak, že v našej mizérii pôjdu tieto strany do volieb samostatne, lebo si bratislavská kaviareň myslí, že uspejú obe. Jednu stranu Slovensko zvládne a bude len na veľkosti tých ľudí, či sa dohodnú alebo nie. No nech spravia stranu, ktorá zostane stranou aj po voľbách, ktorá bude hodnotovo ukotvená. Aby to nebol jednorazový projekt, ktorého rozpadom len posilníte frustráciu. Nás sa to netýka, nám neublížia, lebo my máme iného voliča.

Vrátia sa voliči z Oravy či Spiša, ktorí hlasovali za Procházkovu Sieť, k vám, alebo budú – ako vy vravíte – frustrovaní a prejdú ku Kotlebovi?

Po Procházkovi zostalo v regiónoch veľmi veľa kvalitných opustených ľudí. Bola by ich škoda. Snažíme sa s nimi komunikovať, lebo to by nemal byť biľag na čele – bol si v Sieti. No a čo? Problém je, že nastala kríza dôvery v politiku. Obišiel som veľa ťažkých regiónov – Levoču, Michalovce, Vranov – a viem, že ľudia neveria politikom. Oni cítia, že voliť kotlebovcov nie je správne, ale majú pocit, že sa aspoň niečo zmení. Nie, že kotlebovci niečo zmenia. Len dúfajú, že ich voľbou dokopú k zmene ostatných politikov. To je nebezpečné. My ich musíme presvedčiť, že pre zmenu nemusia voliť kotlebovcov.

Ako? Ako dotiahnuť človeka, čo zvažuje voliť Kotlebu, ku KDH?

Jedine prácou. Našťastie, my sa môžeme pochváliť výsledkami. Mne sa ako opozičnému poslancovi podarilo rozbiť nebankovky. Sústredeným tlakom sme spolu s Pavlom Zajacom veľa ľudí vytrhli z pazúrov úžerníkov. Teraz sme mimoparlamentná strana, naše možnosti sú malé. Ale robíme. Včera sme mali protest proti mýtu pre osobné automobily. To bude naša agenda aj ďalej. Tento biedny ľud ťažko skúšajú už teraz, a ak bude chcieť niekto ešte aj kasírovať východniarov za to, že musia chodiť za robotou na západ, tak to už je príliš.

Bolo by dobre, ak by sa generálnemu prokurátorovi Čižnárovi podarilo rozpustiť ĽSNS?

Jasné. Rozpustiť a hotovo.

Pomôže to? Záložnú stranu už majú.

Pred siedmimi rokmi som bol na jednej konferencii o tom, ako bojovať proti extrémizmu. Vtedy som vravel, že ich treba deheroizovať, zosmiešňovať. Namiesto toho z nich Kaliňák spravil martýrov a bojovníkov proti systému; Kotlebu urobil až zásah polície v Šarišských Michaľanoch v roku 2009. Policajti ho váľali po zemi a ľudí to fascinovalo.

Teraz už deheroizovať nestačí?

Teraz už treba inú stratégiu. Poraziť extrémizmus sa dá, ale zahrám sa trochu na tajomného a nechám si tú taktiku pre KDH.

Čo bude agenda KDH v nasledujúcich mesiacoch? Čím chcete osloviť voličov?

Ideme v lete medzi ľudí. Vytvorili sme si akčný programový dokument Nový November a teraz robíme ešte na jednom, ktorý voláme Vízia pre našu vlasť. Budeme sa snažiť ľudí pýtať, čo by našou víziou malo byť. Lebo vízia je dôležitá, Slovensko nemôže byť také negativistické a frustrované, ako to vidíme teraz. A budeme prinášať ďalšie programové riešenia.

Niečo vyberte.

Poviem jedno, ale berte to ako súčasť iných riešení, nie je to jediná vec, s ktorou pôjdeme. Hovorí sa, že biznisu vyhovujú rozvody a že keď niečo vyhovuje biznisu, vyhovuje to aj štátu. Pýtame sa – vyhovuje štátu, aby boli rozvody? My tvrdíme, že štát by mal mať záujem o to, aby spoločenstvo bolo stabilné, a základnou jednotkou stabilného spoločenstva je stabilná rodina. Niekomu to možno príde uletené, ale my navrhujeme daňové úľavy za vernosť.

Čiže čím dlhšie budú manželia spolu, tým nižšie budú mať dane?

Áno. Na prvé počutie je to možno úsmevné, ale prečo nie? Prečo by nemohli mať akési uznanie od štátu manželia, ktorí sú spolu desať rokov?

Keby to bolo veľmi motivačné, možno by mohli ľudia spolu zostávať aj formálne, naoko.

(smiech) Až také motivačné to nebude.

Máme rátať s tým, že KDH bude po voľbách v parlamente?

Jasné. Kresťanskí demokrati, tak ako v každej normálnej krajine, budú v parlamente.

Teraz najčítanejšie