Denník N

Populisti nedokážu vládnuť

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Fínski nacionalisti po dvoch rokoch nabúrali koalíciu podobne ako iné európske populistické strany pred nimi. Ukazuje to, že predvolebné reči sú jedna vec a vládna zodpovednosť druhá.

Fínska vládna koalícia sa len tesne vyhla kolapsu. Tento príbeh ukazuje, prečo je pre populistické sily na západe Európy takmer nemožné uspieť. Neúspešná vládna skúsenosť nacionalistickej, protiúniovej a protiimigrantskej Strany Fínov (známej ešte donedávna pod názvom Praví Fíni) je v súlade s experimentmi v iných krajinách, kde sa snažili takéto strany integrovať do mainstreamovej politiky.

Rýchly koniec

Vo voľbách roku 2015 Strana Fínov kandidovala s programom, ktorý si dal za cieľ obmedziť imigráciu a zabrániť tomu, aby Fínsko platilo najnovšie grécke oddlženie. Strana získala 17,7 percenta hlasov a dostala pozvánku do koalície dvoch politických strán, ktoré dostali o málo väčšiu podporu. Ako súčasť vlády sa však strana zúčastnila toho, keď Fínsko prijalo posledný 86-miliardový balíček pre Grécko a došlo tiež k veľkému nárastu imigrácie. Keď sa v roku 2015 Európou prehnala utečenecká vlna, v severských krajinách požiadalo o azyl takmer 9-krát toľko ľudí ako v predchádzajúcom roku. A hoci bolo vo Fínsku získať status utečenca ťažšie než vo Švédsku či v Nemecku, v roku 2016 ho vo Fínsku získalo 4-krát toľko ľudí ako v roku 2015. Krajne pravicových voličov to nenadchlo. Popularita strany spadla z 23 percent na jeseň 2015, teda v čase, keď vrcholila utečenecká kríza, na asi 9 percent. Potom v marci spoluzakladateľ strany a minister zahraničných vecí Timo Soini oznámil, že v júni odstúpi z čela strany. Za svojho nasledovníka navrhoval relatívne umierneného politika, ale členovia strany si vybrali Jussiho Halla-ahoa, poslanca Európskeho parlamentu, ktorý raz na Facebook napísal, že Grécko potrebuje vojenskú chuntu a tanky na uliciach, a ktorý sa desí utečencov z tretieho sveta, zvlášť moslimov.

Je to prirodzená reakcia na padajúce čísla v prieskumoch verejnej mienky: strana potrebuje získať voličov späť. Lenže preto, že sa od Strany Fínov odvrátili, premiér Juha Sipilä zo Strany stredu a minister financií Petteri Orpo zo Strany národnej koalície neskrývali radosť, keď oznamovali, že ich dohoda s touto politickou stranou skončila. Na to, aby sa zbavili nepohodlného koaličného partnera, potrebovali len zámienku, a voľba nového predsedu bola na to ideálna. Sipilä vysvetlil, že hodnoty jeho strany boli jednoducho príliš odlišné od hodnôt Strany Fínov.

Keď v utorok premiér informoval fínskeho prezidenta o rozpade koalície, Soiniho umiernení stúpenci sa rozhodli odísť zo strany a vytvoriť samostatnú parlamentnú skupinu, ktorá by mohla zostať v koalícii. Sipilä s tým súhlasil, hoci to pre neho znamená krehkejšiu väčšinu. A volebné vyhliadky populistickej strany sú neisté – aspoň pre najbližšie voľby.

Staršie príklady

Fíni pritom mohli vedieť, ako takáto koalícia môže dopadnúť. V roku 1999 získala rakúska krajne pravicová Strana slobody pod vedením Jörga Haidera takmer 27 percent voličských hlasov a s miestnymi ľudovcami vytvorila vládnu koalíciu. Vláda prežila sankcie, ktoré na krajinu uvalil zvyšok Európskej únie, ktorej politickí lídri namietali proti Haiderovej krajne pravicovej ideológii, lenže v teste účasti na moci zlyhala. V roku 2002 sa Haiderova strana rozdelila na umiernené a tvrdé krídlo, vláda sa rozpadla a Slobodní získali len 10 percent hlasov. Trvalo desaťročie, kým sa strana znovu postavila na nohy a stala sa opäť významným hráčom v boji o moc.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie