Peter Morvay
Keď sa v roku 1998 nový nemecký kancelár Gerhard Schröder sťahoval do svojho nedávno dokončeného sídla v novej vládnej štvrti v Berlíne, ironicky vraj poznamenal: Je poznať, že to stavali pre niekoho o číslo väčšieho.
Narážal na to, že nové sídlo kancelára začali stavať ešte pre jeho predchodcu v čase, keď sa zdalo byť niečím na spôsob nemenného prírodného zákona, že muža stojaceho v čele spolkovej vlády vždy nazývajú Helmut Kohl.
Schröder, ktorý napokon skončil ako zamestnanec Gazpromu a nepriamo Putina, však mal pravdu viac, než si pripúšťal. Kohl bol od neho o triedu väčší nielen svojou obrovskou postavou.
Všetci vedia, že Helmut Kohl bol otcom znovuzjednoteného Nemecka. Nemalo by však zaniknúť, že si toto Nemecko vždy prial ako pevnú súčasť novej demokratickej zjednotenej Európy. A pre naplnenie oboch svojich úzko spojených snov bol ochotný veľa obetovať a veľmi riskovať.
Vznik spoločnej európskej meny euro umožnil tiež jeden z Kohlových kompromisov – súhlasil s jej zavedením, aby získal súhlas Francúzska so znovuzjednotením Nemecka a aby zmiernil obavy Paríža žijúceho stále v spomienkach na druhú svetovú vojnu. Ochota vzdať sa milovanej marky bola jedným z dôvodov, prečo sa od neho napokon voliči v roku 1998 odvrátili.
Francúzsko paradoxne chcelo euro ako nástroj kontroly a prípadne aj brzdy až príliš výkonnej nemeckej ekonomiky. To, že sa stal presný opak a euro nemeckému exportu len pomohlo, je aspoň sčasti tiež Kohlova zásluha.
On v osemdesiatych rokoch zaviedol reformy, ktoré zvýšili efektivitu nemeckého hospodárstva, privatizoval a zavádzal pružnejšie pravidlá, pritom však zachoval základy sociálneho trhového hospodárstva, zdedeného po predchádzajúcich kancelároch.
Bol zakladateľom moderného Nemecka, hlavnej európskej mocnosti a motora integrácie v mnohých ohľadoch, ako otec zjednotenia, autor ekonomického oživenia i ako človek, ktorý vydláždil cestu Angele Merkelovej.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
