Pred voľbou šéfa RTVS: Rezníkovi chýba málo, skôr než Mika bude v hre pat
Prinášame vám pohľad na situáciu pred druhým kolom voľby šéfa RTVS optikou kľúčových aktérov: kandidátov, koalície, opozície a kotlebovcov.
Slovenský parlament sa v týchto dňoch premenil na malú manufaktúru na zákony a hlasovania. Poslanci si v očakávaní letných prázdnin predĺžili rokovacie dni o hodinu a v sále sedia až do ôsmej večer, navyše budú rokovať aj v pondelok, keď schôdza bežne neprebieha.
Vďaka tomu sa im podarí júnovú schôdzu ukončiť o pár dní skôr, ako sa plánovalo. A vďaka tomu sa aj druhé kolo voľby riaditeľa RTVS presunulo zo štvrtka na utorok 20. júna. Menej času môže znamenať aj menej zvratov, ktoré napínavé hlasovanie sprevádzajú.
Dnes sa zdá, že súčasný šéf TASR Jaroslav Rezník má post už takmer istý, ale na sto percent rozhodnuté nie je. Pozrite si, v akej situácii sa nachádzajú kľúčoví aktéri v hre o RTVS.
Václav Mika: Ešte stále v hre
Pred necelým týždňom to vyzeralo, že súčasný šéf RTVS nebude ani v druhom kole. V Moste-Híd sa priklonili k Michalovi Ruttkayovi, čo presvedčilo časť opozície, aby vyjednávala o jeho podpore a do finále poslala kompromisného kandidáta, ktorý by mal pri Rezníkovi väčšie šance.
Ruttkaya mali podľa niektorých zdrojov presadzovať aj ľudia v Smere blízki premiérovi Ficovi. Nakoniec bolo všetko inak a s Rezníkom je vo finále Mika, ktorý dostal v prvom kole 53 hlasov. Väčšinu od opozície, ale aj z Mosta-Híd. Nie je vylúčené, že pár rebelujúcich poslancov Mosta ho podporí aj teraz.
Mikov potenciál dnes – po tom, ako ho odmietol Bugár – je okolo 60 hlasov. Dá sa čakať, že mu dajú hlasy tí, ktorí volili Ruttkaya a Ťapákovú (šesť hlasov), rátať môže aj s hlasom od Igora Matoviča (OĽaNO), ktorý do parlamentu nechodí, no na druhé kolo, na rozdiel od prvého, zahlasovať príde.
Mika má priaznivcov aj v Smere, ide však len o pár poslancov. V prvom kole ukázali disciplínu a hlasovali tak, ako to od nich chcel premiér Fico. Ak by Mikovi veľmi chceli pomôcť, v druhom kole skôr odovzdajú neplatné lístky a skomplikujú tak zvolenie Rezníka.
Jaroslav Rezník: Už iba kúsok
Rezník sa viac ako Miku môže obávať patu. Aj teraz potrebuje nový šéf RTVS na zvolenie nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov, inak sa začne voliť úplne odznova.
Vtedy by právomoci generálneho riaditeľa prevzal programový riaditeľ RTVS a Mikova pravá ruka, Tibor Búza. Jeho vláda by zrejme netrvalo dlho. Opakovaná voľba sa podľa zákona musí vyhlásiť do piatich dní po neúspešnej a uskutočniť sa musí do troch mesiacov.
Rezník získal v prvom kole 73 hlasov, na zvolenie mu chýbal jediný hlas. Ak budú poslanci Smeru a SNS znovu disciplinovaní a svoju úlohu opäť splní trojica okolo Petra Marčeka, bude Rezníkovi chýbať už len málo. Pár poslancov Mosta-Híd plus nejaké hlasy sa nedajú vylúčiť ani od Kotlebu.
Rezníkovi by pomohlo aj to, ak by sa kotlebovci alebo niektorí poslanci Mosta voľby nezúčastnili, a tak znížili kvórum potrebné na jeho zvolenie.
Most-Híd: Internety sa zase hnevajú
Postoj Mosta je tak trochu správou o jeho postavení v koalícii. Na začiatku boli dvaja kandidáti neprijateľní pre časť koalície. Rezník pre Most-Híd a Mika pre SNS a časť Smeru. Danko si postavil hlavu, napriek odporu Mosta-Híd a snahe Smeru o kompromis pretlačil Rezníka, no Béla Bugár aj tak už v piatok vyhlásil, že koalíciu by rozbíjal on, ak by v druhom kole hlasoval za Miku.
Tento obrat sa Bugárovi vysvetľuje ťažko, a tak ako tesne po parlamentných voľbách si ním privoláva hnev „internetov“ – pobúrenie je cítiť najmä v časti jeho slovenských voličov. Pred voľbou to vyzerá tak, že Most-Híd naozaj umožní zvolenie Rezníka, či už priamo svojimi hlasmi, alebo odchodom z voľby.
Pre koalíciu by mal takýto scenár ešte jeden význam. Mohli by hovoriť, že Rezník nebol zvolený hlasmi fašistov. Je však pravdepodobné, že za Rezníka nebude hlasovať celý klub Mosta-Híd. František Šebej už avizoval, že svoj odmietavý postoj k riaditeľovi rozhlasu z čias Mečiara nezmení.
Z pätnástich poslancov klubu však bude zrejme väčšina rešpektovať to, čo povie predseda strany Béla Bugár. Pre toho je kľúčový ďalší život koalície.
Smer: Maďarič Glváčom nelomcuje
„Nelomcuje s vami, že Marek Maďarič, podpredseda vašej strany, tak jasne hovorí, že Mika by bol lepším kandidátom ako Rezník?“ pýtal sa Denník N v piatok predsedu poslaneckého klubu Martina Glváča. „Nelomcuje,“ odpovedal Glváč.
Signály zo Smeru hovoria, že minister kultúry Maďarič, ktorý v piatok poslal stanovisko podporujúce Miku, rozhodnutie voliť Rezníka už nezvráti. Jeho samostatná inciatíva potvrdzuje, že je momentálne najautonómnejším politikom v Smere, ktorý si dovolí vybočiť z oficiálnej línie. Ale nanajvýš, čo sa môže aj jeho pričinením stať, bude, že niektorí poslanci Smeru odovzdajú neplatné hlasy, alebo inak jeho víťazstvo skomplikujú.
Glváč to hovorí jasne: „V rozhovoroch, ktoré sme mali aj na úzkom vedení, pán podpredseda Maďarič povedal, že na čele RTVS by si vedel predstaviť aj pána Miku, aj pána Rezníka. My sme sa rozhodli pre pána Rezníka. Nemám pocit, že by sme na tom mali niečo meniť.“
Kotlebovci: Pokušenie byť na obrazovke
Kľúčový pre výsledok voľby je postoj Kotlebovej ĽSNS, ktorá sa správa nevypočítateľne. Ešte pred týždňom poslanec Ján Mora tvrdil, že strana má favorita a bude zaňho hlasovať, po voľbe podpredseda strany Milan Uhrík tvrdil, že i keď si lístky prevzali, nehlasovali za nikoho.
Aby toho nebolo málo, jeho verziu spochybnil poslanec Stanislav Mizík, ktorý pre RTVS povedal, že o žiadnej dohode v strane nevedel. Tak či tak, pri prvom kole nehlasovalo za žiadneho kandidáta 12 poslancov, čo približne zodpovedá počtu prítomných kotlebovcov (na hlasovaní sa ich zúčastnilo 13).
Kotlebovci majú najväčšiu motiváciu hlasovať za nikoho – a „nezaplietať sa s mainstreamom“. Zároveň však chcú byť na obrazovke RTVS, kam ich Mika nepúšťal. Najprv mu napísali list, teraz dokonca predložili do parlamentu zákon, ktorý by im proporčnú účasť v spravodajstve a politických debatách vymohol.
Pri ich rozhodovaní bude snaha byť videní na obrazovke hrať rolu a nakoniec môže aj rozhodnúť. Ak by však aj hlasovali za Rezníka, bude pre nich lepšie, ak dodajú len pár hlasov, aby ich podpora nebola nápadná a dala sa zahmlievať neistou matematikou pri tajnej voľbe.
SNS: Tichý víťaz voľby
Na to, aký humbug robila SNS okolo RTVS vlani v lete, keď odmietla Maďaričov návrh zvýšiť koncesionárske poplatky, vystupuje Dankova strana teraz pokojne. Zrejme si uvedomuje, že je lepšie, ak sa pozornosť médií sústredí na Most-Híd a Smer.
SNS, ktorej predseda tvrdí, že verejnoprávna RTVS má byť štátna, sa podarilo pretlačiť Rezníka napriek všetkým: Mostu, opozícii, Maďaričovi aj časti verejnosti, ktorá varuje pred politizáciou verejnoprávnej televízie. Takticky za Rezníka verejne nelobujú aj pred samotnou voľbou novinárom do poslednej chvíle odkazovali, že sa ešte nerozhodli.
Ako je možné, že je SNS taká úspešná a Most-Híd musí ustupovať, aj keď majú oba kluby 15 poslancov? Vysvetlenie je, že konfliktom s nevypočítateľným Dankom sa chce Fico vyhnúť tým, že sa radšej nejako dohodne s Bugárom. Nakoniec, práve ubehol rok od momentu, kedy Danko pre RTVS z ničoho nič – a na Ficove prekvapenie – odišiel z koaličnej rady.
Opozícia: Radšej princíp ako taktika
Nefašistická opozícia mala pred prvým kolom voľby dve možnosti. Stáť principiálne za Mikom, ktorý mohol ukázať nejaké výsledky a podporuje ho aj veľká časť verejnosti, alebo skúsiť s Mostom-Híd a časťou Smeru takticky presadiť kompromis v podobe Michala Ruttkaya.
Nakoniec sa rozhodla pre prvú možnosť, čo jej dnes umožňuje pohodlne kritizovať Bugárov obrat i zvyšok koalície za podporu Rezníka. Je jasné, že SaS, OĽaNO, Sme rodina a skupina okolo Miroslava Beblavého budú hlasovať za Miku; ich hlasy však nerozhodnú.
Diváci a zamestnanci RTVS
Predpovedať, čo sa stane s RTVS a jej spravodajstvom, ak by vyhral Jaroslav Rezník, je ťažké. Televízia je pod drobnohľadom a nepíše sa rok 1998, priame politické zásahy sú ťažko predstaviteľné. Namiesto rušenia programov ako Večera s Havranom sa skôr dá očakávať ich vyváženie pridanými debatami s inými moderátormi.
Reportéri RTVS sa snažia k celej situácii vyjadrovať veľmi opatrne, občas však povedia aj niečo nahlas. Cez víkend napríklad napísal verejný status na Facebook spravodaj RTVS v Bruseli Michal Katuška.
„Príliš mnoho rokov bola televízia a rozhlas nástrojom. Dnes nie je,“ napísal. „Slobodné médiá dotvárajú slobodnú spoločnosť. RTVS je dnes slobodná. A je vaša. Zatiaľ.“
Jednu vec je však dôležité pripomenúť – zvolenie Jaroslava Rezníka odblokuje odpor SNS k zvyšovaniu peňazí pre RTVS. Možno nakoniec nepríde k zvýšeniu koncesionárskych poplatkov, ktoré nemusí verejnosť vnímať dobre, lebo si to ľudia všimnú na zloženkách.
Pripomeňme, že „zástrčkový“ zákon dnes vyžaduje mesačnú platbu 4,64 €. Výška príspevku sa naposledy menila v roku 2003 a Maďaričovi vlani stopol Danko návrh, aby sa platilo 6,99 € mesačne. Vyšší koncesionársky poplatok garantuje riaditeľovi aj vyššiu nezávislosť od politikov, pretože znižuje závislosť RTVS od štátneho príspevku na jej chod.
Koncesionárske poplatky sa dajú obísť zvýšením sumy, ktorú dostáva RTVS od štátu. Dnes je to 30 miliónov eur a o príspevku na ďalšie roky sa bude rokovať už teraz na jeseň. Ak zvíťazí Rezník, je takmer isté, že RTVS bude mať viac peňazí – a všimnú si to aj ľudia, už preto, že sa spustí tretí kanál.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
