Delenie.SK

Slováci sú zrejme jediný národ na svete, ktorý sa rozmnožuje delením.

Pred očami sa nám drobia festivaly a podujatia, rozpadávajú sa firmy, spoločnosti a spoločenstvá. Vznikajú akcie a reakcie, trucpodniky s rovnakými názvami ako originál, až sa v tom človek pomaly začína strácať. Ktoré sú tie „správne“ Korunovačné slávnosti? Ktorý „Art Film“ treba navštíviť?

Ak si napríklad myslíte, že existuje jedna slovenská literatúra, mýlite sa – je ich minimálne osem až desať, pričom každá je presvedčená, že tie ostatné buď nejestvujú, alebo nestoja za nič. Ako občas hovorievam – je to zrejme naša mentalita národa pôvodne usadeného v dolinách medzi vysokými vrchmi. Každý, koho nepoznáme osobne, je nepriateľ a zaujímavé je iba to, čo vytvoril kamarát alebo príbuzný. Ďalej už nedovidíme. So sklonmi k závisti a večnou slovenskou „ťapákovčinou“ to tvorí naozaj úchvatný koktail.

Inak, už Ľudovít Štúr upozorňoval, že neschopnosť držať spolu je jednou z našich dôležitých národných vlastností. Dvaja Slováci – tri rôzne názory. Nevieme sa zhodnúť, čo je dobré, čo hodnotné, čo je potrebné zachrániť, ako má vôbec vyzerať naša krajina… Keď jeden povedal, že je to takto, ja musím just povedať, že v žiadnom prípade. A ak ktosi o hlavu vyčnieva, treba mu ju pre každý prípad rovno ufiknúť. Až smiešne a nezmyselne bagatelizujeme úspechy iných Slovákov v zahraničí – v tomto by sme si mohli vziať príklad od Čechov, ktorí občas s vážnou tvárou vytiahnu, že ešte aj kníhtlač vynašiel istý sváko z Kutnej Hory (akýsi Kuttenberg, ktorý si potom údajne zmenil meno na Guttenberg). Trochu hrdosti zameranej týmto smerom by nám veru nezaškodilo – bez prílišného cimrmanovského konfabulovania, samozrejme.

Nikdy ma neprestane fascinovať, že sme pri takomto povahovom nastavení vôbec dokázali vytvoriť vlastný štát – i keď naša politická scéna nám dennodenne pripomína, že drobiť sa dá donekonečna (mimochodom, preto sa všetci tak trasieme o novú „progresívnu“ stranu a tŕpneme, aby, preboha, niekomu nesadlo niečo na nos…). Ale vo švíkoch a pántoch Slovensko ešte nejako drží a to je chvályhodné.

Akurát potom voľby zvyčajne vyhráva tá partia, ktorá je schopná zotrvať pokope, čo je pomerne smutné, ak to má byť jediné kritérium kvality. Niektorí naši politici majú dokonca úžasnú schopnosť rozložiť a rozdeliť každú politickú stranu, v ktorej sa objavia, je to ich modus vivendi. Žiaľ, nechýba im odolnosť a životaschopnosť, preto si zjavne musíme počkať, až sa začnú rozpadávať aj oni sami. Pri dobrej vôli by sa o to mohli pokúsiť.

Nemýľte sa, mám pre to pochopenie. Keďže som roduverný Slovák, občas sa v noci budím a hádam sa pred zrkadlom sám so sebou.