Denník N

10 tipov, ako zlepšiť Kamenné námestie a Námestie SNP v Bratislave

Mapa, s ktorou sa pracovalo počas workshopu WhatCity?. Foto – Braňo Bibel
Mapa, s ktorou sa pracovalo počas workshopu WhatCity?. Foto – Braňo Bibel

Desať odborníkov z rôznych krajín sa prešlo po bratislavských námestiach a diskutovali o tom, ako ich pre ľudí viac spríjemniť.

Ako zmeniť Kamenné námestie, aby z neho nebola len betónová plocha so zvláštnymi tmavými zákutiami, popíjajúcimi alebo náhliacimi sa ľuďmi? Čo robiť, ak si ľudia priestor na námestí obľúbia ako toaletu? A čo s priechodmi, po ktorých má problém prejsť aj zdravý človek?

Odborníci zo Slovenska, Prahy, Viedne a Slovinska prišli do Bratislavy, aby o týchto problémoch hovorili. Neboli medzi nimi iba architekti, ale aj odborníci na verejný priestor, menšiny, komunikáciu, sociálni pracovníci, cyklisti a majiteľka podnikov v centre mesta.

Stretnutie odborníkov bolo súčasťou projektu WhatCity?. Ide o platformu, ktorá sa pomocou prednášok a workshopov snaží zlepšiť životné prostredie v meste. Jej cieľom je prepojiť občianske iniciatívy, odborníkov a mestské autority pri riešení problémov.

Tu je desať vecí, ktoré by na Kamennom námestí a na Námestí SNP chceli zmeniť.

Zápisky z workshopu WhatCity? Foto – Braňo Bibel

1. Menej áut

Na Námestí SNP stále parkuje príliš veľa áut. Sú to presne tie, ktoré počas demonštrácií vytŕčajú z davu. Sú pre ľudí vizuálnou aj priestorovou bariérou. Ak by sa tieto parkovacie miesta podarilo zredukovať, mohla by sa vytvoriť dlhšia pešia zóna. Hoci mesto už roky čoraz viac obmedzuje osobnú dopravu v tejto oblasti, nestačí to.

„Ešte stále je tam príliš veľa áut na to, aby to bol príjemný verejný priestor,“ povedala počas diskusie dopravná inžinierka Tatiana Kratochvílová.

Slovinskému rečníkovi Boštjanovi Bugaricovi autá prekážali aj zo zadnej strany obchodného domu MY (Tesco) od Dunajskej ulice. Dnes sa tam nachádza väčšie parkovisko. Vraj by si tam bez áut vedel predstaviť pomerne príjemný verejný priestor uzavretý medzi budovami.

2. Menej kríkov, viac stromov

Bezdomovci, ale aj ostatní si z kríkov za pamätníkom SNP urobili toalety, sťažuje sa majiteľka podnikov v tejto lokalite Martina Hlinová. Kríky podľa nej dostávajú zabrať najmä počas veľkých protestov, ktoré sa na námestí organizujú.

Riešenie? Odborníci radia odstrániť kríky strednej výšky a ponechať tam vysoké stromy, ktoré priestor sprehľadnia. Kríky, ktoré dnes slúžia ako toaleta, by mohol nahradiť iný typ zelene.

Námestie SNP. Foto – Illah Van Oijen

3. Menej tmavých zákutí

V okolí obchodného domu MY sa nachádza viacero tmavých zákutí, ktoré sú neprehľadné a môžu byť nebezpečné. Na týchto miestach zvyčajne chýba aj osvetlenie.

Verejné priestory by mali byť prehľadné, svetlé a bezpečné. Nebezpečne na ľudí pôsobí napríklad Liga pasáž, ktorá je počas dňa dôležitým miestom, cez ktoré prechádza veľa detí a mladých ľudí, ktorí smerujú do neďalekej školy. Prieskum však ukázal, že po zotmení sa ženy tomuto miestu vyhýbajú, pretože je tmavé a nepredvídateľné.

4. Viac bezpečia

Mesto má byť pre všetkých. Pre mužov, ženy, deti aj pre menšiny. Neplatí, že kto sa bojí, nech nejde do mesta.

„Verejný priestor by mal byť bezpečný, bez lavičiek, na ktorých si človek môže ublížiť, dlažby, na ktorej si vytkne členok, a bez uvoľnených kociek, ktoré sa počas vyhrotených konfliktov môžu stať zbraňou,“ hovorí odborník na bezpečnosť a sebaobranu Tibor Sklut.

Ľudia aj odborníci chcú mesto, kde sa neboja, že na nich ktosi vyskočí spoza rohu, a neboja sa v ňom počas dňa a ani v noci.

Kamenné námestie. Foto – Illah Van Oijen

5. Preč s bariérami

Námestie SNP je plné bariér. Vie to každý, kto sa snažil prejsť po jednom z priechodov, ktoré križujú električkové trate. Koľaje a výhybky sú veľmi vysoké a množstvo ľudí má problém udržať si na priechode pevný krok.

Pri vstupe do Starého Mesta Klobúčnickou a Uršulínskou ulicou sú na cestách reťaze, ktoré komplikujú prejazd nielen autám, proti ktorým sú osadené, ale aj cyklistom. Tí často majú pre husto parkujúce autá problém prejsť do historického centra. Nehovoriac o tom, že vodiči veľmi často parkujú aj na chodníkoch, čím potom obmedzujú chodcov.

6. Viac miest na stretávanie sa

Ak by ste sa s priateľom alebo priateľkou mali stretnúť niekde na Námestí SNP alebo na Kamennom námestí, čo by bol váš orientačný bod? Pred Starou tržnicou sú príjemné stromy, ale často tam posedávajú skupinky popíjajúcich a hlučných ľudí. Ten istý problém je aj pri obchodnom dome MY.

Poštová je zasa pomerne rušná a lavičky sú až vyššie, smerom na Hodžovo námestie. Niekoľko lavičiek je aj pri pamätníku SNP a viacerí diskutujúci zo Slovenska potvrdili, že už si tam niekoľkokrát príjemne oddýchli.

Hanna Posch, odborníčka na verejné priestory, ktorá pôsobí vo Viedni, hovorí, že okrúhle tvary zelene pred obchodným domom MY by sa dali využiť na osadenie okrúhlych lavičiek. „Zo skúsenosti vieme, že na okrúhlych lavičkách vedľa seba dokážu sedieť aj takí ľudia, ktorí by si vedľa seba nikde inde nesadli,“ hovorí Posch. Jedinou podmienkou je, že pohľad sediacich musí smerovať von z kruhu a nie dnu.

Námestie SNP. Foto – Illah Van Oijen

7. Viac histórie

Dá sa povedať, že na Námestí SNP sa písala história. Dnes tam však stojí iba jeden pamätník, ktorý ľuďom pripomína Slovenské národné povstanie.

Slovenskí aj zahraniční rečníci tvrdili, že by ocenili, ak by sa priamo na mieste mohli o histórii tohto námestia dozvedieť čosi viac.

8. Čo s bezdomovcami?

Z verejného priestoru nemôžeme nikoho vyháňať. Či už sú to zamilované páriky, rodičia s deťmi, alkoholici, alebo bezdomovci. Keď sa diskutujúci snažili vymyslieť, ako priestor premeniť tak, aby už nebol príťažlivý pre bezdomovcov, Hanna Posch z Viedne poznamenala: „Ak chcete premýšľať o tom, kde by nemali byť, musíte sa zamyslieť aj nad tým, kam pôjdu.“

Terénny pracovník Adam Janda tvrdí, že ani bezdomovci sa vo verejnom priestore necítia bezpečne a stávajú sa terčom útokov opitých ľudí, ktorí sa vracajú domov z podniku a potrebujú si na niekom vybiť zlosť. A hoci mnohí nadávajú na to, že si z každého druhého kríka dokážu urobiť verejnú toaletu, Janda tvrdí, že ak by bol niekde v blízkosti bezpečný priestor, kam by mohli prísť, umyť sa a prespať, z ulíc by sa čiastočne stiahli. A kým takúto možnosť mať nebudú, nech sú radšej na očiach, je to tak pre nich aj pre ľudí naokolo bezpečnejšie.

Námestie SNP. Foto – Illah Van Oijen

9. Svetlo a povrch nás dokážu navigovať

Tatiana Kratochvílová hovorí, že Kamenné námestie a Námestie SNP by bolo dobré zjednotiť. Či už povrchom, alebo svetelne.

Svetelná alebo rastlinná alej človeka dokáže viesť a nemusí sa na takom rozľahlom mieste cítiť stratený.

Zmätočne môže pôsobiť aj cyklotrasa, ktorá sa končí uprostred Námestia SNP a nepokračuje ďalej. Cyklisti by pritom mohli prirodzene pokračovať pešou zónou smerom na Poštovú ulicu.

10. Viac kontaktu

Slovenskí aj zahraniční hostia si všimli, že tieto dve námestia ľudí vôbec nespájajú. Nenútia ich do nijakého kontaktu, mimo terás pred podnikmi tam spolu netrávia čas a neprichádzajú do kontaktu s inými ľuďmi. Sú len akýmsi tranzitným miestom.

Ivana Rapošová z Centra pre výskum etnicity a kultúry by privítala viac príležitostí na stretávanie sa menšín, ľudí rôznej farby pleti alebo náboženstva. Miesta, kde sa títo ľudia rozprávajú, robia ľudí tolerantnejšími. Tam, kde sa spolu nerozprávajú, je to presne naopak, ľudia sa uzatvárajú len do seba.

Námestie SNP, priestor pred Starou tržnicou. Foto – Illah Van Oijen

Teraz najčítanejšie