pondelok

Voľba šéfa RTVS ako kšeft: Koalícia hľadá sluhu ochotného klamať

Politici si verejnoprávnu televíziu mýlia s parlamentnou či s domácim videom.

Od čias mečiarizmu nevlastním televízor. Vtedy sa riaditelia verejnoprávnej televízie predbiehali v tom, kto sa vodcovi strčí do zadku, a darilo sa im ísť ozaj do hĺbky. Jednotka bola vyvážená ako hojdačka so slonom a žabou. Večerné spravodajstvo sa rovnalo propagande ako dnes Hlavné správy, len zverejňovali menej gramatických chýb. Preraziť dno pomáhal kapustovský „humor“, zaštepený proti vtipu a zábavný iba nechtiac. Zaviedli sa aj monológy premiéra, odvtedy obľúbený žáner predsedov vlád.

Kým Rorty tvrdí, že úlohou žurnalistiky je udržiavať diskusiu, tam sa akýkoľvek dialóg vopred znemožňoval. Náboženského vysielania sa našlo viac ako v niektorých teokraciách a v podobnej kvalite – ak programy takej úrovne niekoho presvedčili uveriť v čokoľvek okrem ľudskej neschopnosti, blahoželám. Toľko omší naraz sa nevysiela ani vo farských republikách.

Politici si verejnoprávnu televíziu mýlia s parlamentnou či s domácim videom, kde sa radi

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Prémiový článok e-mailom
raz týždenne zadarmo!

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 91056 z vás dostáva správy e-mailom