pondelok

Ivan Mikloš: Naozaj nastal koniec neoliberalizmu?

Pre žiadnu krajinu neexistuje iná cesta, ako sa vymaniť z chudoby, len reformy založené na hodnotách klasického liberalizmu.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Autor je bývalý podpredseda vlády a minister financií,
poradca ukrajinského premiéra

Martin M. Šimečka v rozhovore s Katarínou Mathernovou spomína, že som „považovaný za reprezentanta neoliberálneho pohľadu na ekonomiku, ktorý je dnes do veľkej miery prekonaný“, a pýta sa, či v tejto súvislosti môžu byť moje rady pre Ukrajinu zaujímavé.

Myslím, že odpoveď Kataríny Mathernovej je presná a takmer k nej niet čo dodať, napriek tomu chcem túto tému trochu rozvinúť, pretože si myslím, že je predmetom mnohých nedorozumení, ktoré sú potom využívané a zneužívané nepriateľmi slobody a liberálnej demokracie. A tí v poslednom čase nielenže pribúdajú, ale aj rastú na sile a vplyve.

Najskôr chcem zdôrazniť, že sám seba som vždy považoval viac za klasického liberála ako za neoliberála (pekné vysvetlenie rozdielu na českých reáliách nájdete tu). Klasickí liberáli vždy zdôrazňovali nielen dôležitosť individuálnej slobody, ochrany súkromného vlastníctva a obmedzeného štátu, ale aj tvorbu, dodržiavanie a vynucovanie takých pravidiel hry, ktoré zabezpečujú rovnosť príležitostí a bránia obmedzovaniu slobody iných ľudí.

Neoliberalizmus sa zvykne stotožňovať prioritne s prvou stránkou (sloboda, liberalizácia, deregulácia, privatizácia), avšak už menej s dodržiavaním vyššie uvedených pravidiel hry. Faktom je, že najmä v deväťdesiatych rokoch v postkomunistických krajinách, ale neskôr aj v tých vyspelých, došlo k podceneniu tvorby a vynucovania dodržiavania potrebných pravidiel hry, čo viedlo k deformáciám v podobe vysokej korupcie, zneužívania vplyvu, morálneho hazardu. Príkladom môže byť nedostatočná ochrana minoritných vlastníkov v kupónovej privatizácii alebo nedostatočná regulácia bánk a finančných trhov, ktorá viedla ku globálnej finančnej a následne ekonomickej kríze v rokoch 2007 – 2009.

Nadávali nám do sociálnych netvorov

Čo sa však týka postkomunistickej transformácie po roku 1989, pre korektnosť treba dodať, že po desaťročiach komunistických deformácií išlo do značnej miery o nesplniteľnú úlohu, pretože tvorba a implementácia nových pravidiel hry (najmä prostredníctvom nových zákonov a inštitúcií) sú procesy nevyhnutne trvajúce roky, pričom centrálne riadený systém skolaboval a rozpadol sa v priebehu niekoľkých týždňov. Navyše, pre fungujúci právny systém nestačí zmeniť zákony (formálne pravidlá hry), ale treba aj vytvoriť predpoklady na ich implementáciu a to trvá ešte dlhšie ako napísanie nových zákonov. Okrem toho je tu ešte deformácia takzvaných neformálnych pravidiel (zvyky, postoje, hodnoty), ktoré sa menia ešte pomalšie, skôr ako dôsledok výmeny generácií, ako dobrovoľnou a uvedomelou zmenou postojov ľudí.

Áno, patril som k tým, ktorí najskôr v Československu a neskôr na Slovensku presadzovali a realizovali radikálnu ekonomickú reformu založenú na liberalizácii, deregulácii,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |