pondelok

Akákoľvek je tu vláda, Rezník je s ňou zadobre (dáta z roku 1998)

V lete 1998 zaberali správy o Mečiarovej vláde a HZDS dve tretiny času, ktoré spravodajské relácie Slovenského rozhlasu venovali politickým subjektom.

Priaznivci HZDS na nominačnom sneme Mečiarovho hnutia v júli 1998. Foto – TASR

Rozhodnuté ešte nie je, ale Jaroslav Rezník má post šéfa verejnoprávneho Rozhlasu a televízie Slovenska na dosah. Opoziční politici, ktorí podporujú kandidatúru súčasného riaditeľa RTVS Václava Miku, mu pred utorkovým druhým kolom voľby čoraz častejšie pripomínajú jeho minulosť.

Rezník totiž začínal šéfovať médiám ešte na sklonku tretej Mečiarovej vlády, zloženej z Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS), Slovenskej národnej strany (SNS) a Združenia robotníkov Slovenska (ZSR). V roku 1997 sa stal ústredným riaditeľom Slovenského rozhlasu. Teda v čase, keď Západ kriticky vnímal aj otázku slobody médií na Slovensku.

„História pána Rezníka je skôr o napĺňaní služby Vladimírovi Mečiarovi. Preferencie pána Fica a pána Danka, z ktorých prvý by mal rád provládne médium a druhý niečo ako národného vysielateľa, smerujú k posilňovaniu politického vplyvu v RTVS,“ povedal napríklad Martin Poliačik (SaS).

Denník N sa na základe monitoringu združenia Memo 98 pozrel, ako spravodajstvo Rezníkovho rozhlasu vyzeralo v čase, keď sa malo v jesenných voľbách v roku 1998 rozhodnúť o ďalšom smerovaní krajiny. Slovenský rozhlas vtedy ešte nebol spojený s televíziou a voľby spred devätnástich rokov sú považované za kľúčové v modernej histórii Slovenska.

Ak by Mečiar opäť zostavoval vládu, šance Slovenska na vstup do Európskej únie by boli na nejaký čas na nule.

Kubiš to nebol, ale...

Keď príde debata na záver tretej vlády Vladimíra Mečiara a verejnoprávne médiá, väčšina si spomenie skôr na Slovenskú televíziu riadenú Igorom Kubišom a symbolizovanú redaktorom známej Fašírky, Pavlom Kapustom. Televízia bola vtedy v područí HZDS. Kapusta vlani kandidoval za Dankovu SNS.

„Slovenský rozhlas bol v tieni kubišovskej STV, ale toto spravodajstvo bolo tiež veľmi nevyvážené – i keď to úroveň televízie nedosahovalo,“ vysvetľuje Ivan Godarský zo združenia Memo 98, ktoré pravidelne monitorovalo informovanie médií o politických táboroch okolo volieb.

Rozhlas a televízia fungovali oddelene, spojili sa až v roku 2011. Čísla z roku 1998 hovoria jasne

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Prémiový článok e-mailom
raz týždenne zadarmo!

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 91020 z vás dostáva správy e-mailom