Denník N

Akákoľvek je tu vláda, Rezník je s ňou zadobre (dáta z roku 1998)

Priaznivci HZDS na nominačnom sneme Mečiarovho hnutia v júli 1998. Foto – TASR
Priaznivci HZDS na nominačnom sneme Mečiarovho hnutia v júli 1998. Foto – TASR

V lete 1998 zaberali správy o Mečiarovej vláde a HZDS dve tretiny času, ktoré spravodajské relácie Slovenského rozhlasu venovali politickým subjektom.

Rozhodnuté ešte nie je, ale Jaroslav Rezník má post šéfa verejnoprávneho Rozhlasu a televízie Slovenska na dosah. Opoziční politici, ktorí podporujú kandidatúru súčasného riaditeľa RTVS Václava Miku, mu pred utorkovým druhým kolom voľby čoraz častejšie pripomínajú jeho minulosť.

Rezník totiž začínal šéfovať médiám ešte na sklonku tretej Mečiarovej vlády, zloženej z Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS), Slovenskej národnej strany (SNS) a Združenia robotníkov Slovenska (ZSR). V roku 1997 sa stal ústredným riaditeľom Slovenského rozhlasu. Teda v čase, keď Západ kriticky vnímal aj otázku slobody médií na Slovensku.

„História pána Rezníka je skôr o napĺňaní služby Vladimírovi Mečiarovi. Preferencie pána Fica a pána Danka, z ktorých prvý by mal rád provládne médium a druhý niečo ako národného vysielateľa, smerujú k posilňovaniu politického vplyvu v RTVS,“ povedal napríklad Martin Poliačik (SaS).

Denník N sa na základe monitoringu združenia Memo 98 pozrel, ako spravodajstvo Rezníkovho rozhlasu vyzeralo v čase, keď sa malo v jesenných voľbách v roku 1998 rozhodnúť o ďalšom smerovaní krajiny. Slovenský rozhlas vtedy ešte nebol spojený s televíziou a voľby spred devätnástich rokov sú považované za kľúčové v modernej histórii Slovenska.

Ak by Mečiar opäť zostavoval vládu, šance Slovenska na vstup do Európskej únie by boli na nejaký čas na nule.

Kubiš to nebol, ale…

Keď príde debata na záver tretej vlády Vladimíra Mečiara a verejnoprávne médiá, väčšina si spomenie skôr na Slovenskú televíziu riadenú Igorom Kubišom a symbolizovanú redaktorom známej Fašírky, Pavlom Kapustom. Televízia bola vtedy v područí HZDS. Kapusta vlani kandidoval za Dankovu SNS.

„Slovenský rozhlas bol v tieni kubišovskej STV, ale toto spravodajstvo bolo tiež veľmi nevyvážené – i keď to úroveň televízie nedosahovalo,“ vysvetľuje Ivan Godarský zo združenia Memo 98, ktoré pravidelne monitorovalo informovanie médií o politických táboroch okolo volieb.

Rozhlas a televízia fungovali oddelene, spojili sa až v roku 2011. Čísla z roku 1998 hovoria jasne . Aj v Slovenskom rozhlase jednoznačne dominovali správy o Mečiarovej vláde a jeho Hnutí za demokratické Slovensko.

Volebná kampaň v roku 1998 a dve najsilnejšie strany, HZDS a SDKÚ. Foto – TASR

V lete 1998, ešte pred začiatkom oficiálnej predvolebnej kampane, zaberali správy o Mečiarovej vláde a jeho HZDS takmer dve tretiny priestoru, ktoré spravodajské relácie Slovenského rozhlasu venovali politickým subjektom. Približne 47 percent času tvorili správy o vláde, správy o HZDS obsiahli 17 percent tohto priestoru.

Najsilnejšej opozičnej strane, Slovenskej demokratickej koalícii Mikuláša Dzurindu, sa ušlo štyrikrát menej času ako HZDS. V Kubišovej Slovenskej televízii to bolo podobné, tam bol však ešte oveľa vyšší podiel straníckych správ priamo o HZDS.

Pre porovnanie, v opozične ladenom rádiu Twist správam o politických stranách dominovala Dzurindova SDK (26,6 percenta času), ktorá tesne predstihla aj vládu (22,4 percenta). HZDS v opozičnom rádiu dostávalo asi toľko priestoru, koľko druhá najsilnejšia opozičná strana, Strana demokratickej ľavice.

Godarský hovorí, že je pomerne normálne, ak v politickom spravodajstve prevažujú informácie o vláde. „To samo osebe nie je nič svetoborné, boli aj obdobia, keď informácie o vláde zaberali aj 60 percent,“ vysvetľuje.

„Ide skôr o spôsob, ako Slovenský rozhlas o vláde informoval. Dominovali pozitívne a neutrálne informácie, negatívnych bolo minimum. Podobné to bolo aj s HZDS. Pri opozičných stranách to už bolo inak.“

Aké správy prevažovali? Nad osou pozitívne a neutrálne, pod ňou negatívne. Obdobie 13.7.1998 – 25.8.1998. Zdroj – Memo 98

Kampaň miernejšia, po výmene vlády opäť inak

Pri pohľade na tieto dáta je zrejmé, že aj Slovenský rozhlas na konci Mečiarovej éry bol provládny. „O vyváženosti sa určite nedá hovoriť. Ak sa o STV hovorí ako o hlasnej trúbe vtedajšej vlády, o rozhlase by sme mohli miernejšie povedať, že hral úlohu jasného podporovateľa,“ komentuje Ivan Godarský z Mema 98.

Počas samotnej kampane pred voľbami, ktoré sa uskutočnili koncom septembra 1998, sa pomer správ o HZDS aj vláde znížil, vytratili sa aj negatívne príspevky o SDK a ďalších opozičných stranách.

„Zaujímavé je, keď si človek porovná dáta z novembra, teda obdobia po voľbách, keď nastúpila nová Dzurindova vláda,“ upozorňuje Godarský.

„Tam bol pomer informácií o vláde podobný, dokonca aj vyšší, a správy boli opäť skôr neutrálne alebo pozitívne. Vychádza z toho, že spravodajstvo pod Rezníkom má tendencie byť s vládou zadobre, nech je akákoľvek.“

Jaroslav Rezník. Foto N – Tomáš Benedikovič

Memo 98 analyzovalo informovanie médií o politike aj v ďalších rokoch. Priestor poskytovaný vláde zo strany verejnoprávnych médií postupne klesal, začali sa objavovať aj kritické príspevky.

Proti tomu, ako rozhlas v roku 1998 Mečiarovi nadbiehal, protestovalo petíciou v tom čase takmer 30 jeho zamestnancov. Súkromná agentúra SITA dokonca vydala v novembri 1998 správu, podľa ktorej Rezník pred zlomovými voľbami v septembri 1998 pravidelne navštevoval centrálu HZDS.

Mnohé z problematických krokov v spravodajstve Slovenského rozhlasu sa však nedajú pripísať priamo Rezníkovi, často išli od vedúcich pracovníkov v redakcii. Denník N oslovil s otázkou ku koncu 90. rokov aj samotného Rezníka, no ten neodpovedal.

RTVS za Rezníka

Teraz najčítanejšie