pondelok

Regionálne školstvo sa (dnes) nedá riadiť

Ministerstvo školstva aktuálne vyhodnocuje pripomienky ku koncepcii Učiace sa Slovensko. Ministerstvo financií podrobuje výdavky na školstvo revízii. Tieto dva procesy nie sú dostatočne prepojené a vyhýbajú sa základnej otázke.

Ilustračné foto – TASR

Fedor Blaščák je filozof a aktivista
Peter Dráľ riaditeľ OZ Nové školstvo

K Učiacemu sa Slovensku sa už vyjadrili mnohí. Málokto však poukázal na to, že štvrtá kapitola dokumentu, o systéme riadenia a financovania regionálneho školstva, je nielen najkratšia, ale aj najvágnejšia a najmenej ambiciózna. A pritom práve systém riadenia je základným predpokladom na úspešný manažment zmien v školstve, nech už budú akékoľvek. Preto je zarážajúce, ak reformný dokument v tichosti obišiel problematiku zložitej inštitucionálnej štruktúry, rôznych úrovní a mechanizmov riadenia aj spôsobov financovania a neponúka analýzu súčasného stavu, ani ucelený návrh zmien.

Priznanie, že neexistuje „systematická analýza výdavkov na vzdelávanie, ako aj systému financovania“, že „posledný podobný dokument je ešte z roku 2007“ (s. 148), môže byť v tejto diskusii pre jedných argument, pre iných výhovorka. Autori však medzi svojimi zdrojmi neuvádzajú ani správu Najvyššieho kontrolného úradu Financovanie regionálneho školstva z roku 2016, ktorá síce nie je systematickou analýzou, no na vybranej vzorke 12 miest a obcí, ktoré vo funkcii zriaďovateľa pôsobia vo vzťahu k 146 školám a školským zariadeniam, podrobne opisuje systém financovania základného školstva.

Správa NKÚ v závere konštatuje: „Zložitosť financovania regionálneho školstva pramení z jeho viaczdrojovosti, čo má vplyv predovšetkým na administratívnu náročnosť sledovania výdavkov podľa zdrojov. ... Veľa porušení všeobecne záväzných právnych predpisov bolo spôsobených aj množstvom administratívy vyplývajúcej z daných predpisov“ (s. 28).

Manažment zmien v školstve brzdí systém roztrieštený na tisícky zriaďovateľov, viaczdrojové financovanie a aj rôzne medzistupne rozhodovania aj finančných tokov. Na konštatovanie, že je to zbytočne zložitý a neefektívny systém, netreba mať poruke ani hotovú revíziu výdavkov. Stačí si v základných školských zákonoch inou farbou označiť, kto za čo zodpovedá. A to sme ešte nepostúpili na úroveň podzákonných noriem, rôznych vyhlášok, smerníc a nariadení. A ešte sme sa nešli pýtať riaditeľov škôl, ako to celé vyzerá naozaj v každodennej prevádzke. Toto všetko totiž končí na ich stole a pri súčasnom nastavení sa to dá zvládnuť presne tak, ako konštatoval NKÚ. Otázky o kvalite vzdelávania to nevyhnutne odsúva na štvrtú koľaj.

Tieto zistenia a ich súvislosti Učiace sa Slovensko nijako nereflektuje. Darmo budeme debyrokratizovať procesy, či metodické a pedagogické dokumenty, ak neznížime to, čo riaditeľom zaberá najviac času a energie, namiesto toho, aby sa sústredili na skvalitňovanie vzdelávacieho procesu, podporu žiakov a učiteľov a budovanie pozitívnej klímy v škole.

Peniaze ako najväčší problém?

V úvode ku štvrtej kapitole autori Učiaceho sa Slovenska konštatujú, že „pre efektívne fungovanie regionálneho školstva musia mať všetci aktéri jasne definovanú svoju pozíciu“, čím navodzujú očakávanie, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 96141 z vás dostáva správy e-mailom