V niektorých krajinách zakazujú policajtom strieľať na unikajúce autá, v New Yorku už 45 rokov

V poslednú aprílovú sobotu zavolali na políciu v Dallase občania, ktorí sa sťažovali na opitých tínedžerov. Polícia prišla na párty, na ktorej bolo asi sto mladých ľudí.

Zrazu zazneli výstrely, ľudia sa rozutekali. Z parkoviska sa snažila na aute ujsť aj skupina štyroch mladíkov.

Policajný dôstojník Roy Oliver vytiahol zbraň a trikrát vystrelil na pohybujúce sa auto. Jedna rana trafila do hlavy 15-ročného Jordana Edwardsa, ktorý sedel na mieste spolujazdca, šoféroval jeho 16-ročný brat. Jordan Edwards zraneniam podľahol.

V New Yorku 45 rokov

Tento prípad v Spojených štátoch vzbudil pozornosť médií a vyvolal hnev voči polícii. Policajta prepustili a obvinili z vraždy. Tvrdenia, že auto agresívne cúvalo a ohrozovalo policajtov, nahrávka z policajnej kamery v aute vyvrátila.

Incidenty, keď policajti zastrelia niekoho v unikajúcom vozidle (aj keď v Dallase išlo o oveľa vážnejšie zlyhanie policajta), sa v Spojených štátoch dejú pomerne často. Napriek tomu, že mnohé policajné oddelenia majú jasné inštrukcie, keď policajt môže na unikajúce vozidlo strieľať. Mala ich aj polícia v Dallase a policajt Roy Oliver ich porušil.

Na Slovensku sa to stalo témou po zastrelení mladého pasažiera počas minulotýždňovej naháňačky pri Novej Bani.

V New Yorku obmedzenia streľby na unikajúce vozidlo platia už 45 rokov. Keď polícia v auguste 1972 počas naháňačky zastrelila desaťročného Rickyho Boddena, nasledovali po veľkom rozhorčení obyvateľov aj zmeny v pravidlách newyorskej polície. Uvedomili si, že počet obetí strelných zbraní zo strany polície je priveľa, a tak zaviedli obmedzenia, vrátane použitia ručných zbraní pri naháňaní páchateľov.

Polícia v New Yorku môže voči unikajúcemu vozidlu použiť zbraň iba v takých prípadoch, keby políciu či okoloidúcich vodič ohrozoval aj inak ako len samotným šoférovaním vozidla. Napríklad ak by sám strieľal.

„Incidenty postrelenia políciou klesli z takmer tisíc v roku 1972 na 665 nasledujúci rok a odvtedy stále klesajú, momentálne je to menej ako 100,“ napísal think-tank Police Executive Research Forum.

Výrazne obmedzili streľbu na unikajúce vozidlo aj policajné oddelenia v rôznych iných mestách v USA (Los Angeles, Denver). Ako píše portál Vox, zastaviť unikajúce vozidlo streľbou nemusí byť ideálne riešenie. Nielenže je ťažké za daných podmienok trafiť šoféra. V prípade, že ho trafia, môže neriadené auto nabúrať a zraniť iných pasažierov či nevinných okoloidúcich.

„Ak trafíte šoféra, máte auto, ktoré nikto neriadi. Vozidlo sa stane neriadenou strelou,“ povedal pre Washington Post Jonathan Smith, riaditeľ organizácie Washington Lawyers Committee for Civil Rights a bývalý zamestnanec ministerstva spravodlivosti.

Napriek tomu nie vždy sa policajti držia pravidiel. Podľa Washington Post od roku 2015 zastrelili v USA pri naháňačke v aute 76 neozbrojených ľudí.

Každý deň zomrie človek

V Amerike sa debata posunula ďalej – či vôbec stojí za to niekoho naháňať po meste alebo diaľnici, ak odmieta zastaviť polícii. Samotná naháňačka, aj keď sa nestrieľa, je nebezpečná a podľa niektorých nestojí za to riziko, najmä ak ide o malý priestupok.

Väčšina naháňačiek je výsledkom porušenia dopravných predpisov, nasleduje prenasledovanie ukradnutých áut.

Od roku 1979 do roku 2013 v Amerike podľa analýzy USA Today narátali vyše 11-tisíc obetí policajnej naháňačky, čo vychádza 340 ročne, teda skoro jedna obeť denne.

V 55 percentách zahynul podozrivý, ktorý šoféroval, no v 44 percentách zomrel nevinný človek (pasažier alebo okoloidúci). V jednom percente zahynuli policajti.

„Oddelenia a príslušníci teraz akceptujú, že musia zvažovať riziká prenasledovania. Naháňať niekoho pre to, že odišiel bez platenia z benzínky, nedáva zmysel. Naháňať niekoho na parkovisku pred obchodným domom plným ľudí nedáva zmysel. Naháňať o jednej v noci na diaľnici bez áut podozrivého, ktorý mohol byť zapojený vo vlámačke, môže byť primerané,“ povedal v roku 2013 pre Popular Mechanics James Vaughan, inštruktor z akadémie v Južnej Karolíne.

Smrťou sa končí asi jedno percento prenasledovaní.

V Austrálii prestali naháňať

Aj v Austrálii sa v posledných rokoch prechádza na obmedzenie policajného prenasledovania. Ako napísal pre The Conversation Terry Goldworthy, kriminológ z Bondovej univerzity, celkovo v rokoch 2000 až 2010 zahynulo v Austrálii 218 ľudí v naháňačkách (neznamená to, že streľbou), tiež väčšinou pre dopravné priestupky či ukradnuté vozidlo. 38 percent obetí bolo nevinných.

Aj preto polícia postupne obmedzuje prenasledovanie. Napríklad v okolí hlavného mesta Canberra môže vozidlo naháňať, iba ak ohrozuje verejnú bezpečnosť a šofér spáchal vážny zločin.

„Teória je, že nechajú páchateľov ujsť, aby ich chytili neskôr. Táto politika je úspešná iba vtedy, ak obviníte páchateľov z priestupku ešte v ten deň,“ napísal Goldworthy. Zároveň treba podľa neho zvýšiť tresty za nezastavenie polícii. Či to bude viesť k tomu, že páchatelia budú oveľa častejšie unikať, nie je ešte jasné, aj keď napríklad v Queenslande sa počet únikov polícii zvýšil za rok o enormných 36 percent.

Rozhodnutie radšej neprenasledovať autá je kontroverzné. V januári v Melbourne muž autom zrazil piatich ľudí. Polícia sa ho predtým rozhodla neprenasledovať, pretože jazdil nebezpečne.

„Politika neprenasledovania je hanba, je to zbabelosť,“ povedal pre ABC jeden policajný veterán. Práve policajní príslušníci sú proti tejto politike, ktorú prijali po tom, čo za päť rokov zahynulo v štáte Viktória 13 ľudí.

V Česku môžu

V Česku sa na to pozerajú podobne ako u nás. Pred troma rokmi tam muža jazdiaceho na diaľnici rýchlosťou až 200 kilometrov za hodinu zastavila polícia tak, že ho postrelila. Muž prežil, zistilo sa, že je dílerom drog a bol pod ich vplyvom.

Policajná hovorkyňa vtedy pre iDnes povedala, že polícia má právo strieľať na unikajúceho šoféra, ak po opakovaných výzvach nezastavil a ohrozuje iných.

„Sú to situácie, keď jazdou vážne ohrozuje ostatných šoférov – jazda na červenú, vysoká rýchlosť, nebezpečné predbiehanie, jazda v protismere a tak ďalej,“ povedala pre český portál.

„V prevažnej väčšine prípadov nemajú čisté svedomie. Policajti sa oprávnene domnievajú, že v aute utekajú páchatelia trestného činu, môže to byť napríklad šofér pod vplyvom alkoholu alebo drog, únosca. A aj keď nás to neteší, tak policajti musia často použiť aj strelnú zbraň,“ dodala.

Briti nestrieľajú

Úplne iný postup majú policajti v Británii. Tí sa k strieľaniu všeobecne stavajú veľmi rezervovane a majú na to prísne pravidlá. Podľa štatistík britského ministerstva vnútra v Anglicku a vo Walese malo len asi osem percent všetkých policajtov právo nosiť zbraň (vyše 5600, aj keď po vlne teroristických útokov sa to má zvýšiť).

Celkovo policajti v Anglicku a vo Walese od marca 2015 do marca 2016 vystrelili zo zbrane v akcii iba v siedmich prípadoch. Bolo to za posledné roky rekordné číslo – v predchádzajúcich rokoch to bolo ešte menej (v roku 2013 iba 3-krát).

Podľa svojho manuálu musia dobre zvážiť, či budú prenasledovať unikajúce vozidlo. „Verejnosť a policajti sa tým dostávajú do významného rizika. Kedykoľvek je to možné, ako prvé je potrebné zvážiť, ako predísť prenasledovaniu,“ píše sa tu.

Streľba na unikajúceho neozbrojeného šoféra je takmer vylúčená. Výnimkou je po novom, keď je auto využívané ako zbraň v teroristickom útoku. Také útoky sa stali v Londýne v marci a v máji aj počas uplynulej noci, rovnako aj vlani vo francúzskom Nice. Vtedy o nutnosti použiť zbraň nikto nepochybuje.