Denník N

Novým riaditeľom RTVS bude Jaroslav Rezník, získal až 95 hlasov, podporili ho fašisti aj Most

Jaroslav Rezník. Foto N – Tomáš Benedikovič
Jaroslav Rezník. Foto N – Tomáš Benedikovič

Na tajnú voľbu prišlo 147 poslancov vrátane Igora Matoviča, na zvolenie stačilo 74 poslancov. Za Václava Miku hlasovalo 50 poslancov.

Súčasný šéf TASR Jaroslav Rezník sa presunie do Mlynskej doliny a od augusta sa stane riaditeľom Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS). Favorit z prvého kola uspel aj v druhom.

V tajnej voľbe ho zvolilo 95 poslancov, teda určite aj poslanci za Kotlebovu ĽSNS a veľká časť poslancov Bugárovho Mosta-Híd. Už pred voľbou bolo jasné, že Rezníka podporí Smer a SNS. Jeho protikandidát a súčasný riaditeľ RTVS Václav Mika získal 50 hlasov.

Podpredseda ĽSNS Milan Uhrík pre RTVS povedal, že Rezník je lepšia voľba a strana verí, že dostane v RTVS viac priestoru. Mika podľa Uhríka stelesňuje to, čo ĽSNS nechce, teda „komercializáciu a amerikanizáciu“.

Hlasovalo 147 poslancov, na zvolenie stačilo 74 poslancov. Na voľbe sa nezúčastnili poslanci Mosta-Híd František Šebej a Peter Kresák, ktorí v parlamente dopoludnia boli, a o iných zákonoch hlasovali.

„Nie je to dobré,“ povedal o zvolení Rezníka Šebej. Prečo nevolil Václava Miku? „Ako by som potom dokázal, že som nehlasoval za Rezníka?“ opýtal sa Šebej. Ospravedlnený bol jeden poslanec Kotlebovej strany, hlasovať však prišiel líder OĽaNO Igor Matovič, ktorý do parlamentu bežne nechodí.

Video: Opozícia hovorí, že koalícia má nového partnera v kotlebovcoch
autorka: Martina Koník

Rezník: Mám silný mandát

Jaroslav Rezník v reakcii pre TASR poslancom poďakoval. „Úprimne ďakujem všetkým poslancom, ktorí mi dali veľmi silný mandát na vykonávanie funkcie generálneho riaditeľa RTVS,“ povedal.

Vo svojom stanovisku napísal, že RTVS bude pod jeho vedením národná kultúrna inštitúcia, ktorá by mala plniť poslanie verejnej služby. Prácu súčasného manažmentu oceňuje a chce na ňu nadviazať.

„Budem sa zo všetkých síl snažiť, aby aj pod mojím vedením mohla RTVS hovoriť o období ďalšej kontinuity,“ povedal. Rezník ako prvé plánuje stretnutie s Václavom Mikom a predsedom Rady RTVS Igorom Gallom.

Rezník bude s ministerstvom kultúry na jeseň rokovať o ďalšej podobe zmluvy so štátom. Ide o spôsob, akým štát dofinancováva RTVS, ročne takto telerozhlas získa 30 miliónov eur. Príjmy z koncesionárskych poplatkov prekračujú 70 miliónov eur ročne.

Václav Mika reagoval na prehru vo voľbe videom na svojom Facebooku. „Posledné týždne mi pripadali ako príbeh o dobýjaní pevnosti, o dobýjaní RTVS. A ako sa hovorí, nie sú nedobytné pevnosti, sú len pevnosti zle dobýjané.“

Video: Václav Mika reaguje na prehru

Most-Híd urobil voľbou Rezníka koalícii ústupok, ktorý Slovenská národná strana ochotná urobiť nebola. Na otázku, čo to hovorí o ich postavení v koalícii, podpredseda parlamentu Andrej Hrnčiar poukázal na to, že koalícia práve dnes odložila voľbu Moniky Jankovskej ako kandidátky na členku súdnej rady.

S Jankovskou, ktorá kandiduje za Smer a je štátna tajomníčka na ministerstve spravodlivosti, mala problém jeho ministerka Lucia Žitňanská, hrozila preto dokonca demisiou. Bol to teda obchod? „Nie, nebol to obchod a ani sa to nespájalo,“ reagoval však vzápätí Hrnčiar.

Opozícia: Fico má nového člena koalície

Opozícia priebeh voľby kritizovala, Rezníkovi však k zvoleniu zagratulovali. „Voľba na kosť odhalila, ako pracuje vládny zlepenec,“ povedal poslanec OĽaNO Jozef Viskupič. „Má po novom štvrtého, doteraz utajeného, koaličného partnera. Vládny zlepenec neváha použiť na voľbu fašistov, a keď treba, tak Kotleba hlasy dodá.“

Viskupič dodal, že Rezník bude vykonávať svoj mandát s týmto biľagom. „Je to na škodu pre verejnoprávne médium. Už samotná voľba poškodí meno RTVS vo verejnosti.“

Václav Mika (zdroj: Foto N)

Podpredsedníčka SaS Jana Kiššová povedala, že koalícia odmietla Václava Miku, za ktorého jasne hovoria výsledky jeho práce. „Objektivizoval spravodajstvo a prispel k dôveryhodnosti RTVS. Toto koalícia odmietla a pred voľbou jasne artikulovala, že chce mať z RTVS svoju hlásnu trúbu, provládnu a stranícku inštitúciu.“

Boris Kollár z hnutia Sme rodina vyhlásil, že opozičné strany sa správali konzistentne. „Keď sa raz uznalo, kto je najlepší kandidát, hlasovali sme v prvom a druhom kole rovnako.“

Parlamentná matematika hovorí, že za Rezníka musel hlasovať aspoň jeden poslanec z opozície. Situácia je takáto: Smer, SNS a traja odídenci od Borisa Kollára mali 67 hlasov, z Mosta-Híd hlasovalo 13 poslancov, od Kotlebu tiež 13 poslancov. To je dohromady 93 poslancov.

Rezník ich však dostal 95. Dva hlasy museli prísť buď z opozičných strán, alebo od niekoho z nezaradených poslancov. Sedem ich je okolo Miroslava Beblavého, zostáva Alena Bašistová (ex-Sieť) a Zsolt Simon (ex-Most). Všetci títo poslanci Rezníka verejne odmietali.

Podľa opozície by takýmto špekuláciám zabránila verejná voľba. Upozorňujú, že poslanci zastupujú voličov, a malo by sa teda vedieť, ako hlasovali.

Rezník prenajal pozemok Kočnerovi

Poslanci opozície varovali pred zvolením Rezníka do poslednej chvíle. Pripomínali mu, ako rozhlas pod jeho vedením nadŕžal Vladimírovi Mečiarovi pred kľúčovými voľbami v roku 1998, ale aj ako TASR, ktorej šéfuje, dávala veľkorysý priestor Dankovej SNS.

Podpredsedníčka parlamentu Lucia Nicholsonová (SaS) pár minút pred hlasovaním zverejnila informáciu, že Rezník v roku 2005 podpísal nevýhodnú zmluvu s Kočnerovou firmou Štúdio K. F. A. na doživotný prenájom pozemku Slovenského rozhlasu, ktorému vtedy šéfoval.

Pozemok využili ako príjazdovú cestu k známej budove Five Star Residence. Bez príjazdovej cesty by podľa Nicholsonovej Kočner na budovu nedostal stavebné povolenie. Rozhlas Kočnerovej firme pozemok prenajal za 30-tisíc korún ročne.

„Len vďaka tejto zmluve s rozhlasom mohol Kočner postaviť Five Star Residence, budovu známu z kauzy Bašternák, pretože dovtedy k pozemku určenému na výstavbu budovy nemal prístup. Rezník Kočnerovi pomohol, čo tam po tom, že pre rozhlas bola táto zmluva o doživotnom prenájme totálne nevýhodná,“ tvrdí Nicholsonová aj na svojom Facebooku.

Čo bolo pred voľbou? Bugárov obrat

Druhému kolu voľby riaditeľa RTVS predchádzal obrat v klube Mosta-Híd. Béla Bugár, ktorý dlhé týždne odmietal Jaroslava Rezníka, minulý piatok vyhlásil, že pre Václava Miku nebude rozbíjať vládnu koalíciu.

Na opakované otázky novinárov, či si vie predstaviť, že poslanci Mosta nakoniec zahlasujú za Rezníka, Bugár povedal, že vylúčiť sa nedá nič.

Most však chcel od Rezníka záruky, aby vo funkcii neobmedzoval národnostné vysielania v rozhlase či televízii, čo mu vyčítali v minulosti, keď šéfoval rozhlasu. To im v podstate sľúbil už v projekte.

Krátko pred voľbou v utorok Béla Bugár povedal, že poslanci dostali voľnú ruku. „Voľba je tajná, je to na osobnom rozhodnutí každého poslanca,“ povedal po skončení zasadnutia poslaneckého klubu Most-Híd. Klub poslancom neprikázal ani nezakázal voliť nikoho.

Najhlasnejší kritik Rezníka v Moste, poslanec František Šebej, pred samotným hlasovaním neprezradil, ako sa zachová. „Budem hlasovať, ako budem hlasovať,“ povedal a dodal, že voľby sa dá zúčastniť aj tak, že poslanec nehlasuje vôbec.

Šebej nakoniec nehlasoval a väčšina Mosta-Híd podporila Rezníka. „Nie je to dobré,“ povedal Šebej po voľbe. Prečo nevolil Václava Miku? „Ako by som potom dokázal, že som nehlasoval za Rezníka?“ reagoval poslanec.

Jaroslav Rezník (50)

Jaroslav Rezník. Foto N – Tomáš Benedikovič

Jaroslav Rezník sa narodil 12. júla 1966 v Ružomberku. Vyštudoval slovenský a ukrajinský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Prešove. Po ukončení vysokoškolských štúdií prednášal na Katedre slovenského jazyka a literatúry UPJŠ dejiny staršej slovenskej literatúry a svetovú literatúru.

Od roku 1993 pôsobil ako riaditeľ Regionálneho štúdia Slovenského rozhlasu (SRo) v Košiciach. V rokoch 1997-2005 bol ústredným, potom generálnym riaditeľom Slovenského rozhlasu (SRo) v Bratislave.

Potom krátko pracoval na ministerstve kultúry v sekcii médií a audiovízie na pozícii hlavný štátny radca. V apríli 2007 sa stal šéfom štátnej Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR).

Rezník na miesto riaditeľa rozhlasu nastúpil ešte v ére Vladimíra Mečiara, keď verejnoprávne médiá slúžili vládnemu HZDS. Rozhlas Mečiarovi nadbiehal, proti čomu sa ohradili niektorí redaktori petíciou.

Súkromná agentúra SITA vydala v novembri 1998 správu, podľa ktorej Rezník pred voľbami v septembri 1998 pravidelne navštevoval centrálu HZDS. Neskôr povedal, že urobil chybu.

Do čela RTVS ho presadzovala najmä SNS. Aj keď bola SNS v rokoch 2012 až 2016 mimoparlamentnou stranou, dostávala v servise TASR veľkorysý priestor aj pri bizarných príležitostiach. Andrej Danko v agentúre spomínal na svoje stretnutie s pápežom či návštevu Arménska.

Podľa zistení Transparency tvorili od júna 2014 do júna 2015 správy o SNS a výrokoch jej predsedu Andreja Danka zhruba sedem percent straníckych správ v TASR. Bolo to zhruba toľko, ako mali parlamentné strany ako Most-Híd či OĽaNO.

Pred aktuálnou voľbou bol Rezník pod paľbou kritiky pre viac svojich krokov. Najspornejšími bolo uzatvorenie zmluvy slovenskej TASR s ruskou agentúrou Sputnik, či ďalšia zmluva agentúry, podľa ktorej získala polovicu portálov Teraz.sk a Tablet.tv firma blízka spoločnosti Slavia Capital.

Doterajší riaditelia STV a RTVS

Vladimír Strnisko (10. – 11. januára 1990)
– prvý ponovembrový riaditeľ STV; vláda ho večer vymenovala a na druhý deň po protestoch televíznych pracovníkov aj odvolala.
Roman Kaliský (január 1990 – august 1990)
– bojovník za samostatné Slovensko, po roku 1968 nesmel publikovať; za jeho éry nakrútili natočenie seriálu Štúrovci

Peter Zeman (september 1990 – máj 1991)
– Slovenská televízia bola v tom čase zriadená Zákonom SNR o Slovenskej televízii č. 254/1991 Zb. ako prvá verejnoprávna televízia v postkomunistických krajinách

Rudolf Šimko (jún 1991 – marec 1992)

Marián Kleis (apríl 1992 – september 1992)

Peter Malec (október 1992 – november 1993)
– v čase jeho pôsobenia začalo so vznikom Slovenskej republiky samostatné vysielanie STV na dvoch celoštátnych okruhoch (1. 1. 1993);

Miroslav Majoroš (18. 11.1993 – 16. 2. 1994)
– dočasný riaditeľ na štyri mesiace

Ivan Stadtrucker (17. 2. 1994 – 18. 12. 1994)
– bol prvým riaditeľom vybraným Radou STV na základe konkurzu;

Jozef Darmo (19.12.1994 – 19.12.1996)
– v tomto čase zakázali program Milana Markovička kritický aj k režimu Mečiara. Podľa Darmovych slov Markoviča nezakázal, len chcel, aby kritizoval celú politickú scénu rovnako.

Igor Kubiš (10. 12. 1996 – 11. 11. 1998)
– kandidát HZDS a SNS. Spravodajstvo a publicistika boli plné propagandy v prospech Mečiara a jeho HZDS;

Štefan Dlugolinský (12. 11. 1998 – 19. 11. 1998)
– dočasné vedenie

Milan Materák (19. 11. 1998 – 19. 8. 2002)
– po páde mečiarizmu dokázal zvýšiť vierohodnosť ako aj sledovanosť hlavných správ, dlh STV za jeho pôsobenia vzrástol z 300 miliónov na 1,3 miliardy korún, do povedomia sa dostal hlavne zlatými padákmi, ktoré sa snažil zabezpečiť pre vysoko postavených manažérov televízie, malo isť o ročné, respektíve desaťmesačné odstupné pre asi 90 zamestnancov, no Materák to obhajoval ako stabilizačný faktor;

Jozef Filo (20. 8. 2002 – 15. 1. 2003)
– dočasné vedenie

Jozef Mračna (20. 8. 2002 – 15. 1. 2003)
– dočasné vedenie

Richard Rybníček (15. 1. 2003 – 10. 7. 2006)
– v roku 2004 sa za Richarda Rybníčka uskutočnila zmena grafiky a kompletná zmena vysielacieho formátu. Malo ísť o „nový začiatok“ STV, prepustil viac ako 1200 zamestnancov STV, snažil sa znížiť náklady, znížil sumy za dabing, zvýšili sa koncesionárske poplatky, na trh priniesol Superstar,

Branislav Záhradník (11. 7. 2006 – 14. 11. 2006)
– dočasné vedenie, predtým pravá ruka Rybníčka

Ľubor Košút (11. 7. 2006 – 11. 12. 2006)
– dočasné vedenie

Radim Hreha (11. 12. 2006 – 11. 12. 2007)
– prišiel z Česka, spájali ho s vládnym Smerom, čo popieral; za jeho pôsobenia v televízii museli skončiť Eugen Korda ako šéf Reportérov po reportážach o prípade Malinová a aj relácia Pod lampou Štefana Hríba.

Jozef Mračna (17. 12. 2007 – 16. 4. 2008)
– dočasné vedenie

Štefan Nižňanský (16.4.2008 – 31.12.2010)
– za jeho pôsobenia začala vysielať Trojka, tretí športový kanál verejnoprávnej televízie, televízia sa výrazne zadĺžila, vysielali sa iba reprízy a žiadne premiéry, klesala sledovanosť. Nižňanský mal byť tiež človekom blízkym Smeru, no on sám to popieral. Zastavil napríklad odvysielanie kritickej reportáže o Smere a vinili ho z cenzúry.

RTVS

Miloslava Zemková – najskôr dočasne od 1.1.2011 – 10.2.2011 a potom už ako generálna riaditeľka do 26. 6. 2012
– jediná žena na poste generálnej riaditeľsky vo verejnoprávnej televízii, prvá šéfovala spojenej televízii a rádiu, zrušila Trojku aby znížila dlh RTVS;

Daniela Vašinová, Peter Ondro (26.6.2012 – 1.8.2012)
– dočasné vedenie

Václav Mika (1.8.2012 – )
– prvý riaditeľ, ktorý zrejme vydrží celé funkčné obdobie. Za jeho pôsobenia rástla sledovanosť RTVS a aj dôveryhodnosť spravodajstva.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

RTVS za Machaja

Slovensko

Teraz najčítanejšie