štvrtok

Univerzita je podozrivá z falšovania skúšky a obchádzania zákona. Odborníkov nahradili stredoškolské učiteľky

Je to zlá stredná škola, hovoria bývalí lektori o Centre ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského.

Foto N – Vladimír Šimíček + Filip Struhárik

Až 550 vládnych štipendií pre utečencov poskytne Slovensko do roku 2021, oznámil vlani minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák na pôde OSN. Dá sa predpokladať, že mnohí z nich začnú svoj pobyt u nás štúdiom v Centre ďalšieho vzdelávania na Univerzite Komenského.

Situácia tam však vôbec nie je dobrá, začať môžeme odborným zázemím: riaditeľka Janka Chládecká má doktorát zo sociálnej práce v Ružomberku, jej zástupkyňa je chemikárka Ľudmila Novák Ducká a tajomníkom sa stal bývalý telocvikár Miroslav Števčík. Vedúcou metodičkou útvaru pre jazykovú a odbornú prípravu sa stala Dana Krajčiová, ktorá učila biológiu na gymnáziu. Metodičkou pre slovenčinu ako cudzí jazyk je bývalá stredoškolská slovenčinárka Zlata Ilievová.

Táto zostava ľudí vo vedení už dnes zabezpečuje výučbu pre desiatky ľudí z rozvojových krajín, ktorí dostanú každý rok štipendiá od slovenskej vlády, aby mohli študovať na našich vysokých školách. Keďže väčšina z nich neovláda slovenčinu, pred štúdiom musia absolvovať ročný kurz. Študenti z celého sveta tak prichádzajú na Univerzitu Komenského, kde sa majú za desať mesiacov naučiť slovenčinu a ďalšie odborné predmety potrebné v ich štúdiu.

Svoju cestu za slovenským vzdelaním tak cudzinci začínajú na útvare pre jazykovú a odbornú prípravu (ÚJOP), ktorý je súčasťou centra ďalšieho vzdelávania (CĎV).

Keď sa človek začne o toto centrum zaujímať, dozvedá sa nepríjemné informácie. Počúva o neodbornosti a o obchádzaní zákonov. O šikane zamestnancov a mobbingu. O postupnom odchode skúsených ľudí zo školy. O tom, že cudzincov učia stredoškolské učiteľky, ktoré nevedia po anglicky. Dozvedá sa aj o falšovaní záverečnej skúšky.

Škriepky a nezhody medzi bývalými a súčasnými zamestnancami prebiehajú v mnohých inštitúciách a firmách. V tomto prípade sú však niektoré obvinenia vážne – a hoci bol na ne rektor univerzity viackrát upozornený, zostávajú nedoriešené a súčasné vedenie ich bagatelizuje.

Falšovanie záverečnej skúšky

Jedným z najvážnejších obvinení na adresu CĎV je kauza z roku 2014. Palestínsky študent Omar Al-Beiruti neurobil skúšku z chémie a hrozilo, že nebude môcť nastúpiť na štúdium medicíny. Študent neuspel v dvoch opravných termínoch, ani v mimoriadnom 15. júla. Tým sa všetky jeho možnosti vyčerpali a vystavili mu vysvedčenie so známkou Fx (nedostatočný). Na vysvedčení bola aj pečiatka so štátnym znakom a podpis riaditeľky centra Janky Chládeckej.

Bývalí zamestnanci si spomínajú, že krátko nato sa o študenta zaujímal predstaviteľ z palestínskej ambasády. Riaditeľka dnes intervenciu z veľvyslanectva vylučuje, hoci polícii tvrdila niečo iné. „Pani Chládecká tiež uviedla, že po tomto poslednom termíne, 15. 7. 2014, samotný študent a palestínska ambasáda napísali jej osobne žiadosť a povolenie opakovania mimoriadneho termínu doručil p. Ghannam z palestínskej ambasády, ktorej vyhovela,“ napísal policajný vyšetrovateľ.

Študent Al-Beiruti tak dostal ďalší termín skúšky – už piaty. Bývalí zamestnanci hovoria o tlaku vedenia, ktoré malo záujem, aby študent prešiel. Na piatom teste robila dozor nová lektorka v skúšobnej lehote, Dana Krajčiová. Test ostal neohodnotený, svoje hodnotenie Krajčiová napísala len ceruzkou na samostatný papier, nie je pod ním ani podpísaná. „Spôsob hodnotenia a forma opravovania testov sú výhradne na lektorovi,“ vysvetľuje tento neštandardný postup Krajčiová.

Redakcia Denníka N má fotokópiu testu k dispozícii. Hoci v ňom študent získal len 38 percent, dostal vysvedčenie so známkou E (dostatočný). Lektorka Krajčiová vysvetľuje, že okrem testu hodnotila aj čiastkové odpovede. „V celkovom výsledku študent vyhovel na 51 percent,“ tvrdí s tým, že takýto výsledok sa nachádza na druhej strane papiera.

Aj riaditeľka CĎV dnes tvrdí, že všetko prebehlo podľa predpisov. Odmieta, že by študent dostal päť termínov na skúšku, vraj boli len štyri. A keďže žiaden predpis neurčuje, ako má vyzerať hodnotenie, aj test, ktorý je opravený ceruzkou na samostatnom hárku papiera bez podpisu, je podľa nej v poriadku. „Lektorom dôverujeme,“ napísala. 

Oprava testu palestínskeho študenta. Získal len 38 percent, na vysvedčení mal známku E.

Lektorka Krajčiová je dnes vedúcou metodičkou. Študent Al-Beiruti, ktorý pokračoval v štúdiu medicíny na Slovensku a poberal tak štipendium 280 eur mesačne, na žiadosť o rozhovor nereagoval.

Na prípad sa sťažovali zamestnanci centra ďalšieho vzdelávania. Anonymne upozornili okresný úrad, cudzineckú políciu, ministerstvo školstva aj rektora. Ten posunul vec polícii, aby preskúmala, či sa riaditeľka Chládecká nedopustila zneužitia právomoci verejného činiteľa.

Polícia prípad uzavrela, pretože riaditeľka vraj podľa zákona nie je

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás