Denník N

Slovensko: zdravé roky stratené v preklade

Záchranár by sa po elektronizácií zdravotníctva dozvedel dôležité údaje hneď. Ilustarčná foto N - Tomáš Benedikovič
Záchranár by sa po elektronizácií zdravotníctva dozvedel dôležité údaje hneď. Ilustarčná foto N – Tomáš Benedikovič

Nepríjemný údaj o dĺžke zdravého života na Slovensku vyvoláva pochybnosti. Môže za ním byť nešťastný preklad anglickej otázky.

Autor je sociológ,
zastupuje Slovensko v programe medzinárodného komparatívneho výskumu ISSP

Analytici ministerstva financií pomenovali tri najväčšie výzvy slovenskej ekonomiky. Po nezamestnanosti je podľa nich druhým najväčším problémom kvalita zdravotnej starostlivosti. Jeden z dvoch parametrov, o ktorý toto tvrdenie opierajú, je údaj o zdravých rokoch života podľa Eurostatu.

Tento údaj zatrasie aj tými, ktorí si už zvykli, že v rozličných porovnaniach s bohatšími krajinami nebývame v rebríčkoch na popredných priečkach. Podľa neho si na Slovensku užívame spomedzi členských krajín Európskej únie najmenej rokov zdravého života. Náš zdravý život trvá o takmer celé dva roky kratšie než v predposlednom Estónsku.

Nezrovnalosť, čo stojí za analýzu

Je to o to prekvapujúcejšie, že v „príbuznej disciplíne“, ktorou je stredná dĺžka života pri narodení je za Slovenskom ešte päť krajín Únie a za osem rokov od roku 2004 do roku 2012 sa priemerný vek dožitia na Slovensku zvýšil o viac ako dva roky. No zdravie si dlho neužijeme, za rovnaké obdobie klesol počet rokov, ktoré prežijeme v zdraví, o takmer tri roky.

Analytici – odvolávajúc sa na fakt, že v spotrebe alkoholu a fajčení sme blízko priemeru – tvrdia, že je to výsledok slabo fungujúceho systému zdravotnej starostlivosti.

V Denníku N boli zistenia analytikov sprevádzané interaktívnou mapou, kde si bolo možné pozrieť, že podľa indikátora rokov zdravého života čaká ľudí v Česku o desať rokov viac zdravého života než u nás. Pritom stredná dĺžka života je v Česku vyššia len o necelé dva roky. A aby toho nebolo málo, v Poľsku budú žiť zdraví dlhšie o takmer osem rokov a v Maďarsku, kde je stredná dĺžka života o rok nižšia ako u nás, si napriek tomu užijú o takmer sedem zdravých rokov viac.

Ako sociológa pracujúceho s medzinárodnými porovnaniami ma to zaujalo. Skúsenosť hovorí, že v mnohých medzinárodných porovnaniach vychádzame podobní Českej republike alebo Maďarsku. Ak to neplatí, je to pozoruhodné a stojí za to analyzovať, prečo je to tak.

Ako sa odhadujú roky zdravého života

Začneme pri indikátore merajúcom roky zdravého života (HLY – Healthy Life Years).   Ten sa opiera o dva zdroje. Prvým sú úmrtnostné tabuľky, ktoré sa opierajú o tvrdé dáta a sú považované za veľmi spoľahlivé a medzinárodne porovnateľné.

Druhá informácia, ktorú na výpočet HLY potrebujeme, je takzvané GALI (Global Activity Limitation Instrument). Ide o otázku kladenú každý rok v reprezentatívnom výskume EU SILC s cieľom zistiť podiel ľudí v populácii, ktorí trpia zdravotným problémom pretrvávajúcim minimálne počas obdobia posledných šiestich mesiacov, a ktorý ich obmedzuje v aktivitách, ktoré ľudia bežne robia.

Pomerne zložitá otázka. Aj podľa dokumentácie k nej je zrejmé, že Eurostat si jej zložitosť a ťažkú medzinárodnú porovnateľnosť uvedomuje a tento problém opakovane riešil.

Ak sa pozrieme na históriu desaťročného rozdielu v zdravom živote medzi Českom a Slovenskom, vydáme sa na zaujímavú púť až učebnicovo ilustrujúcu problém prekladu a ekvivalencie otázky v medzinárodných spoločenskovedných výskumoch.

Roky v preklade

Podľa čísel z prvého zisťovania SILC v našich krajinách v roku 2005 čakal mužov a ženy na Slovensku zdravý život asi o tri roky kratší, než v Česku. Tak slovenská, ako aj česká verzia otázky však neboli s anglickým vzorom porovnateľné aj preto, lebo sa pýtali na obmedzenie počas posledných šiestich mesiacov a nie na obmedzenie pretrvávajúce minimálne šesť mesiacov.

Zrejme si však výskumníci v oboch krajinách boli problému vedomí, a preto v nasledujúcich rokoch použili iné preklady. V Česku zmenili v roku 2007 znenie otázky tak, že sa už nepýtali na obmedzenie, ale na dlhodobé obmedzenie. Respondenti zareagovali okamžite a podiel ľudí, ktorí sa necítia nijako obmedzovaní, narástol približne o päť percentuálnych bodov a vypočítaných priemerných rokov zdravého života bolo v Česku zrazu o tri a pol roka viac. Rozdiel medzi Slovenskom a Českom tak narástol na viac ako šesť rokov. O rok neskôr sa českým štatistikom podarilo dopracovať k finálnemu zneniu otázky, ktoré však výsledky neovplyvnilo tak ako predošlá zmena.

Trápenie so slovenskou verziou otázky

Cesta slovenského dotazníka k správnemu prekladu otázky podľa anglickej predlohy bola podobne tŕnistá a trvá dodnes. Zdá sa, že odpoveďami respondentov „zatriasla“ tretia verzia otázky z roku 2008. Otázka sa začala pýtať na obmedzenia v bežných činnostiach respondenta a nie na nutnosť obmedziť svoje aktivity. Navyše zdravotné dôvody sa zmenili na zdravotné problémy.

Niekto by mohol povedať, že ide o detaily, no zrazu bolo na Slovensku bez zdravotných obmedzení nie 72 percent ľudí, ale o šesť percentuálnych bodov menej a naše vyhliadky na roky v zdraví sa zhoršili z 55,9 na 52,4 rokov. A rozdiel v zdravých rokoch života medzi krajinami bývalého Československa bol už celých desať rokov.
Aký by bol rozdiel v zdravých rokoch života medzi Českom a Slovenskom, ak by boli otázky porovnateľné? Netušíme. V slovenskom dotazníku sa zatiaľ nepodarilo otázku naformulovať tak, aby z nej bolo jasné, že má ísť o obmedzenie, ktoré trvá najmenej počas šiestich mesiacov.

Celoeurópsky problém

Je príbeh tejto otázky v krajinách bývalého Československa unikátne nešťastným, alebo nie sme v tomto výnimkou? Materiál Eurostatu, ktorý sa medzinárodnou porovnateľnosťou otázky zaoberá, naznačuje, že o výnimku nejde. Preklad otázky sa opakovane menil aj v iných krajinách Európskej únie. Hodnotenie Eurostatu z roku 2012 je však príliš optimistické, keď tvrdí, že aktuálne slovenské znenie meria koncept, ktorý merať má.

Porovnanie dotazníkov SILC v krajinách s rovnakým úradným jazykom ukazuje na obrovskú kreativitu výskumníkov zodpovedných za tento výskum. V nemeckej verzii dotazníka v Nemecku, Rakúsku a vo Švajčiarsku je otázka položená tromi pomerne rôznymi spôsobmi. Vo všetkých prípadoch však dokáže respondentovi sprostredkovať informáciu, že sa pýta na problém pretrvávajúci najmenej počas posledných šiestich mesiacov.

Vo Veľkej Británii zisťujú obmedzenia pomocou dvojice otázok (čo môže byť presnejšie, no porovnanie s výsledkami z jednej otázky je tak problematické). Ani v Írsku nie je použité rovnaké znenie ako v anglickej predlohe, ale jeho jemne modifikovaná verzia.

Zdá sa teda, že porovnateľnosť indikátora HLY medzi krajinami je veľmi problematická. Situácia je pikantná aj preto, že zvýšenie HLY – indikátora zdravých rokov života o dva roky je jedným z cieľov stratégie Európa 2020. Je pravdepodobné, že k tomu, aby Slovensko cieľ dosiahlo, stačí otázku o zdravotných obmedzeniach korektne preložiť.

Samozrejme, išlo by len o úspech v úvodzovkách. To, koľko rokov zdravého života nás na Slovensku v priemere čaká, sa nám totiž zatiaľ nepodarilo spoľahlivo zistiť. Kým sa tak nestane, navrhujem oblúkom sa vyhnúť analýzam a rebríčkom stavajúcim na tomto ukazovateli.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie