Denník N

Znečistenie vo Vrakuni: Chráňte deti, zeleninu nejedzte, toxíny zostanú desaťročia (otázky a odpovede)

Záhradky blízko bývalej skládky chemického odpadu v bratislavskej mestskej časti Vrakuňa. Voda je tam nebezpečná. Foto N – Tomáš Benedikovič
Záhradky blízko bývalej skládky chemického odpadu v bratislavskej mestskej časti Vrakuňa. Voda je tam nebezpečná. Foto N – Tomáš Benedikovič

Jedenásť otázok a odpovedí o skládke toxického odpadu v bratislavskej Vrakuni a o toxínoch, ktoré sa šíria podzemnou vodou kilometre ďaleko.

V súvislosti so skládkou toxického odpadu v bratislavskej Vrakuni sa objavilo viacero otázok. Varovanie ministerstva životného prostredia, aby ľudia v blízkosti toxickej skládky nepili vodu zo studní, nekúpali sa v nej a nejedli listovú a koreňovú zeleninu, ktorú zalievali vodou zo studne, bolo pomerne stručné.

Ľudia, ktorých pozemky sa nachádzajú v oblasti podzemného toxického zamorenia, mali množstvo otázok, na ktoré im úrady a štátne inštitúcie neposkytli odpovede. Ako hlboko siaha znečistenie? Je zamorený aj vinič, ktorý má hlboké korene? Čo hrozí ľuďom? A keď teraz prestanem polievať vodou zo studne, môžem o rok zbierať úrodu?

Tu je jedenásť otázok, na ktoré odpovedali ministerstvo, úrady a odborníci

1. Je toxická aj pôda?

Ministerstvo životného prostredia ľudí varovalo len pred toxickou vodou zo studní. Znamená to, že znečistenie sa zo skládky šíri podzemnou vodou. Pôda je len najvrchnejšou vrstvou zemskej kôry, ktorá sa prirodzene nemá ako dostať do kontaktu s podzemnou vodou. Pôdu na svojom pozemku si teda mohli znečistiť len sami ľudia, ktorí vodu zo studní používali na zavlažovanie záhrad alebo trávnikov.

Rovnako to vidí aj geochemik Ľubomír Jurkovič z Univerzity Komenského v Bratislave. Pôda je podľa neho izolačnou látkou, ktorá ľudí v priestore skládky a toxického mraku chráni pred znečistenou podzemnou vodou.

„Ak je zelenina polievaná vodou z vodovodu, nie je predpoklad, že by boli povrchové vrstvy pôdy kontaminované a dá sa predpokladať, že by zelenina mala byť v poriadku,“ tvrdí Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava.

2. Prečo varujú najmä pred koreňovou a listovou zeleninou?

Problémom je najmä priamy kontakt s kontaminovanou vodou a jej konzumácia. Kontaminovaná voda sa môže zachytávať napríklad na listoch šalátu alebo na koreni mrkvy vo vlhkej pôde. Geochemik Ľubomír Jurkovič však hovorí, že ani pri dovážanej zelenine často nepoznáme jej zloženie a riziká.

Áno, je pravda, že zelenina zo záhrady, ktorú ľudia polievali vodou zo studní, pravdepodobne obsahuje nebezpečné látky. Nikto však zatiaľ neskúmal, aký vplyv majú toxické látky nachádzajúce sa v blízkosti vrakunskej skládky na človeka.

Vážne zdravotné problémy podľa Jurkoviča hrozia najmä ľuďom, ktorí by tú vodu permanentne pili alebo by vo veľkom konzumovali zeleninu, ktorú ňou polievali.

Ilustračné foto: TASR/AP

3. Čo ovocie na stromoch alebo vinič? Sú tiež kontaminované?

V upozornení od ministerstva životného prostredia sa spomína len listová a koreňová zelenina. Ako je na tom ostatná úroda?

Ovocné stromy a dlhoročný vinič môže mať korene dlhé a niekoľko metrov (pri viniči až do hĺbky 10 metrov) a ľudia sa obávajú, že by mohli nasávať vlahu z podzemných vôd. Podzemné vody sú od Devína na východ v hĺbke asi 15 metrov, v Podunajských Biskupiciach však podložie výrazne klesá.

Geochemik Ľubomír Jurkovič pochybuje o tom, že by mali niektoré stromy a kríky také dlhé korene, že by si nimi dokázali čerpať znečistenú vodu. To, čo sa dostane do stromov, je iba dažďová voda, alebo voda, ktorou ich polievame. „Stromy a ich koreňová sústava majú navyše odolnosť voči niektorým látkam a vedia to cez koreňovú sústavu zachytiť a nevpustiť ďalej do plodov. Ide o bioobranné mechanizmy rastlín, ktoré svoje plody chránia pred určitými znečisťujúcimi látkami,“ hovorí Jurkovič.

4. Je dôvod na paniku?

Geochemik Ľubomír Jurkovič sa čuduje, že panika okolo znečistenia zo skládky vznikla práve v čase, keď sa tento problém konečne začína riešiť. Je dobré, že ministerstvo na možné riziká upozorňuje, stále je to však podľa neho len v rovine potenciálnych problémov.

Netreba podľa neho robiť paniku. Konzumácii zeleniny, pitiu podzemnej vody a kúpaniu sa v nej by sme sa však podľa neho mali aj tak pre istotu vyhýbať, presne tak, ako to odporúča ministerstvo.

5. Pozor na deti. Aké zdravotné problémy hrozia ľuďom, ktorí vodu pili alebo ňou polievali záhradu?

Pri znečistenej vode sú najzraniteľnejšie deti. Treba preto čo možno najprísnejšie predchádzať tomu, aby túto vodu pili alebo sa v nej kúpali. U dospelých sú zdravotné riziká nižšie, nie však nulové.

„V prípade dlhodobého požívania existuje možnosť hromadenia niektorých toxických látok v organizme a nasledujúcich porúch takzvaných cieľových orgánov. Spolu je v oblasti asi 400 toxických látok a pre každú z nich sú to iné orgány, napríklad pečeň, obličky, nervová sústava, poruchy žliaz s vnútorným vylučovaním a podobne. Niektoré látky sú zaradené aj medzi karcinogény,“ informuje Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava.

Obytná zóna blízko ktorej je bývalá skládka chemického odpadu v mestskej časti Vrakuňa. Foto N – Tomáš Benedikovič

6. Môžu mať zdravotné problémy aj tí, ktorí dodržiavajú všetky odporúčania vydané v znečistenej oblasti?

Pravdepodobne nie. Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava navyše tvrdí, že pravdepodobnosť rizika je pomerne nízka aj pri ojedinelom požívaní znečistenej vody a zeleniny.

„Látky sa vyskytujú v nízkych koncentráciách, ktoré organizmus človeka vie detoxikovať, zneškodniť. Nízke dávky rôznych kontaminantov vrátane pesticídov sú bežne povolené v potravinách Potravinovým kódexom SR,“ tvrdí hovorkyňa úradu Katarína Nosálová. Znečistená je len podzemná voda, s ktorou sa človek okrem studne bežne nedostane do kontaktu.

7. Ak ľudia prestanú polievať záhradu vodou zo studne, môžu už po roku zeleninu znova jesť?

Zrejme nie. Práve tu by mohol dobre poslúžiť rozbor vody a pôdy v oblasti, kde sa zelenina pestuje. Ak si totiž ľudia vodou zo studne zamorili svoju záhradu toxickými zlúčeninami, tak ľahko sa ich nezbavia.

„Ak majú znečistenú pôdu, obyčajná voda môže tieto látky čiastočne vyluhovať do roztoku, ktorý si rastlina naberie do seba a využíva to pre svoj rast,“ vysvetľuje Geochemik Ľubomír Jurkovič. Vedci navyše upozorňujú, že chemické látky sa môžu časom rozkladať na ešte toxickejšie.

8. Plánujú majiteľov pozemkov v blízkosti skládky odškodniť?

Hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák tvrdí, že ľudia si za znečistenie svojho pozemku môžu sami, pretože používaním kontaminovanej vody zaniesli túto kontamináciu do pôdy až do hĺbky 6 metrov. Ministerstvo teda žiadne odškodňovanie ľudí, ktorí si vodou zo studní znečistili svoje pozemky, neplánuje. O zákaze používať podzemnú vodu totiž ľudia v blízkosti skládky vedeli od roku 2002.

Pravdou však je, že až doteraz úrady ľuďom nevysvetľovali, v čom je problém, aké látky sa v podzemnej vode nachádzajú. Navyše, úrady umožnili v bezprostrednej blízkosti skládky vybudovať malé sídlisko a neobmedzili tam výstavbu.

Stavalo sa aj priamo na ploche bývalej zasypanej skládky. Ministerstvo hovorí, že bude odškodňovať len subjekty, ktoré sú priamo tam. Zaplatia im za to, že pozemok nebudú môcť využívať, kým budú skládku uzatvárať, čo môže trvať aj viac ako dva roky. Spolu by malo ísť o 26 subjektov.

Mapa kontaminácie podzemnej vody chloridazon-desfenylom v priestore skládky. Mapa je podobná aj pre znečistenie ďalšími toxickými látkami. Zdroj – Ministerstvo životného prostredia/vrakuna.sk

9. Ako si ľudia môžu preveriť, či je voda v ich studni vhodná na polievanie a koľko by to stálo?

Najlepším riešením je obrátiť sa na odborníka. Tým je v tomto prípade akreditované pracovisko, ktorých je na Slovensku niekoľko.

Geochemik varuje pred malými neakreditovanými spoločnosťami, ktorých výsledky môžu byť nepresné. Podľa Ľubomíra Jurkoviča by rozbor vody a pôdy mohol stáť obyvateľov do 500 eur. Suma je pomerne vysoká najmä preto, že zo skládky unikajú veľmi špecifické látky, ktoré nie sú bežnou súčasťou rozborov.

10. Klesnú ceny pozemkov v zamorenej oblasti?

Realitný maklér Ján Palenčár hovorí, že kým problém so skládkou nebude vyriešený, bude to vplývať aj na ceny pozemkov a nehnuteľností v tejto oblasti. „Môže nastať zníženie dopytu a záujmu o nehnuteľnosti, ktoré sú priamo v kontakte s týmto zamoreným územím,“ tvrdí Palenčár.

Ak si niekto kúpil nehnuteľnosť v tejto oblasti a bývalý majiteľ mu zatajil skutočnosť, že oblasť je znečistená, mohol by od neho žiadať odškodné alebo odstúpiť od zmluvy. Sťažnosti smerom k štátu, ktorý o znečistení vedel a nekonal, však zrejme nebudú úspešné.

Záhradky blízko bývalej skládky chemického odpadu v mestskej časti Vrakuňa. Foto N – Tomáš Benedikovič

11. Kedy budú toxické látky zo znečisteného územia úplne odstránené?

Odborníci sa zhodujú, že odstraňovanie toxínov z prostredia bude trvať desiatky rokov. Úplné vyčistenie územia však môže trvať ešte dlhšie. Toxické látky unikajúce zo skládky sa totiž rozkladajú na ďalšie nebezpečné látky a tieto premeny môžu vytvárať nové a nové zlúčeniny.

Výskumníci zo Slovenskej akadémie vied v spolupráci s Bratislavským krajom budú pracovať na tom, ako pomocou elektrochémie, geochémie a ďalších filtrov zneškodniť toxické látky a zlepšiť životné prostredie v okolí skládky. V prípade, že ich výskum bude úspešný, môže sa výskumníkom podariť dekontaminovať aj obsah skládky. Podľa predsedu SAV Pavla Šajgalíka však bude aj tento proces trvať desiatky rokov alebo aj viac.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Skládka vo Vrakuni

Slovensko

Teraz najčítanejšie