Denník N

Kremeľský šéfkuchár aj Noční vlci. Ani Trumpova Amerika nevidí dôvod na koniec sankcií

Vladimir Putin. Foto – TASR/AP
Vladimir Putin. Foto – TASR/AP

Biely dom odkázal Moskve, kedy zruší sankcie. Tá za tým vidí rusofóbiu, súčasný status quo jej však vyhovuje.

V ten istý deň ako ukrajinský prezident Petro Porošenko navštívil svojho amerického kolegu Donalda Trumpa, Biely dom oznámil rozšírenie sankcií proti Rusku.

Na dlhý zoznam, ktorý Západ pravidelne rozširuje od jari 2014, keď Rusko anektovalo ukrajinský polostrov Krym a pomohlo vyprovokovať vojnu na východe Ukrajiny, Američania pridali vyše tri tucty nových jednotlivcov a organizácií. Každý z nich sa podľa americkej administratívy nejakým spôsobom podieľal na invázii na Ukrajinu.

„Je to rusofóbna obsesia,“ komentoval nové sankcie dlhoročný šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov. „Opakovane sme povedali, že Rusko nie je prítomné na území Donbasu,“ citovala agentúra Reuters hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova.

Kedy padnú sankcie

Americký minister financií Steven Mnuchin vysvetlil, že kým Rusi nezačnú uplatňovať dohody z Minska, nebude dôvod sankcie rušiť. V nich sa okrem iného hovorí aj o stiahnutí cudzích vojsk z Ukrajiny a kontrole vlastných hraníc.

Porošenko počas návštevy v USA v rozhovore pre americký Fox News povedal, že momentálne je na Donbase až okolo 40-tisíc ozbrojencov, z ktorých je 6-tisíc regulárnou súčasťou ruskej armády. Trumpa prirovnal k Reaganovi, „ktorému sa podarilo ukončiť studenú vojnu bez jediného výstrelu“.

Ukrajinskému prezidentovi sa podarilo stretnúť s Trumpom ešte pred tým, ako sa s ním stretne Vladimir Putin na samite G20, ktorý sa uskutoční budúci mesiac v Hamburgu. Hoci samotný Trump čelí podozreniam z prepojenia na Kremeľ, a sám nikdy ruského prezidenta nekritizoval (na rozdiel od partnerov v NATO), Moskva musí byť z novej americkej administratívy sklamaná.

Víťazstvo Trumpa pritom vlani v novembri v dume oslavovali potleskom a tešili sa na „novú úroveň vzťahov“.

„Táto administratíva je odhodlaná na diplomatický proces, ktorý garantuje suverenitu Ukrajiny,“ povedal americký minister Mnuchin podľa denníka New York Times. Ako Spojené štáty, tak aj Veľká Británia a Rusko boli signatármi Budapeštianskeho memoranda z roku 1994, v ktorom sa zaviazali rešpektovať „nezávislosť, suverenitu a existujúce hranice Ukrajiny“. Kyjev sa výmenou za to vzdal svojich jadrových zbraní.

Kto je na zozname

Na novom zozname sa napríklad ocitla ruská spoločnosť, ktorá stavia trojmiliardový (v dolároch) projekt mosta medzi ruskou pevninou a Krymom. Nechýbajú ďalší členovia motorkárskeho proputinovského gangu Noční vlci či cateringová firma Jevgenia Prigožina, známeho aj pod prezývkou Šéfkuchár Kremľa.

Prigožin sa podľa NYT objavil na sankčnom zozname už v roku 2016 a hovorilo sa o ňom aj v súvislosti s fabrikou takzvaných internetových trollov, ktorí po celom svete útočia na Putinových kritikov, spochybňujú EÚ či NATO a velebia ruský svet. Jeho angažovanie sa v hybridnej vojne odhalila investigatívna reportérka ruských opozičných novín Novaja gazeta.

Ďalší muž na zozname – Dmitrij Utkin – je zodpovedný za regrutovanie vojakov, ktorí sa pridávajú k proruským separatistom, kontrolujúcim významnú časť Luhanskej a Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

V júni predĺžili o rok sankcie proti Rusku aj v Európskej únii. Ich odporcovia, ako Viktor Orbán z Maďarska či Robert Fico, tak znovu zostali len pri slovách a nechali diplomaciu konať. „Pohľad EÚ na Rusko sa nezmenil,“ komentoval to nemenovaný diplomat pre Politico.

Rovnako však platí, že Moskva nijako neplánuje zmeniť svoj postoj voči Krymu, a rovnako sa nečrtá zázračný obrat ani na Donbase.

Ruský prezident Vladimir Putin sa snaží dlhodobo zľahčovať efekt sankcií. Podľa ruského experta Andreja Movčana z moskovského Carnegieho centra Kremeľ v skutočnosti sankcie až tak veľmi ani nebolia. Ruská ekonomika síce na tom nie je veľmi dobre, ale viac než sankcie za to môžu nízke ceny ropy a dlhodobá absencia reforiem.

„Problémom je, že pokles ruskej ekonomiky má veľmi málo do činenia so západnými sankciami, ktorých dosah je primárne politický než ekonomický,“ píše Movčan. Pravdou je, ako neskôr dodáva, že sankcie sa veľmi bytostne dotýkajú Putinovho blízkeho okruhu oligarchov. Napríklad kamaráta z džuda – Arkadija Rotenberga.

Podľa odhadov Svetovej banky však majú sankcie efekt tak pol percenta na ruské HDP. A aj ten odhad je možno nadsadený.

Západ vo vlastnej pasci

Movčan preto hovorí o oveľa prísnejších sankciách, ktoré by Rusko ako hlavného exportéra plynu či ropy na Západ, kde nechávajú vzdelávať deti ruskej elity, zaboleli a prinútili zmeniť kurz. Cielené opatrenia by podľa neho mohli položiť Rusko na kolená za pár mesiacov.

Západ sa však na to zrejme neodhodlá, ako naznačuje aj pokračovanie debát o výstavbe plynovodu Nord Stream 2, ktorý okrem Ruska vyhovuje Nemecku a Rakúsku, podľa energetického experta Karla Hirmana však určite nie EÚ ako takej.

V súčasnej podobe predstavujú pre Západ podľa neho skôr pascu.

Putin ich využíva ako zdroj na zbieranie domácich bodov a ospravedlňovanie zlej a neefektívnej politiky. Ak by ich však Západ zrušil, znamenalo by to, že Rusko v tom súboji malo navrch. „A pre prezidenta Trumpa každý náznak proruského sentimentu by len pridal na munícii demokratom, ktorí ho podozrievajú z príliš blízkych väzieb na Rusko,“ píše Movčan.

A tak sa Movčan domnieva, že to s najväčšou pravdepodobnosťou, minimálne najbližší rok, dopadne takto: „Západ pravdepodobne neurobí nič – ponechá sankcie a zamrazí situáciu. Kremeľ bude šťastný. Rusko sa neprestane pliesť do Ukrajiny a nevzdá sa Krymu. A jeho zatvrdení stúpenci budú pochodovať v uliciach s transparentmi: Putin zase všetkých obohral. A pravdepodobne budú mať pravdu.“

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Vojna na Ukrajine

Svet

Teraz najčítanejšie