Denník N

Kokosový olej nie je superpotravina

Foto – Fotolia
Foto – Fotolia

Odborníci na výživu a zdravotnícke organizácie sa zhodujú, že by sme mali uprednostňovať skôr také oleje, ktoré majú vyšší podiel nenasýtených mastných kyselín, napríklad olivový, sezamový alebo ľanový olej.

Niektorí predajcovia označujú kokosový olej za novú superpotravinu.

Má ísť o potravinu so „zázračnými schopnosťami“, ktorá prospieva mozgovej činnosti, vyživuje vlasy, nechty, pokožku či znižuje výskyt srdcovo-cievnych ochorení.

Lenže podľa stanoviska Americkej kardiologickej spoločnosti, ktoré vyšlo minulý týždeň v časopise Circulation, tvoria kokosový olej (v našich klimatických podmienkach ide o tuk, oleje sú kvapalné) až z 82 percent nasýtené mastné kyseliny.

Ich nadmerná a dlhodobá konzumácia (v kombinácii s ďalšou nevhodnou stravou) zvyšuje „zlý cholesterol“, podobne ako hovädzí tuk, maslo alebo palmový olej.

Na ostrove Tokelau

Odkiaľ sa vzala predstava, že kokosový olej znižuje výskyt srdcovo-cievnych ochorení? Dokazovať to mala napríklad staršia štúdia z roku 1981, ktorú robili na tichomorskom ostrove Tokelau.

Autori v nej zistili, že miestni obyvatelia, ktorí konzumovali veľa stravy s vysokým podielom kokosového oleja, mali zároveň menší výskyt infarktov, aterosklerózy a iných kardiovaskulárnych ochorení.

Lenže ľudia na ostrove Tokelau jedli aj veľa ovocia, rýb a zeleniny. Bravčové mäso a hydinu si dali iba výnimočne, počas sviatkov.

„Konzumácia rýb, ovocia a zvýšená fyzická aktivita pôsobili z hľadiska kardiovaskulárnych rizík ochranne, čo vysvetľuje aj nízky výskyt srdcovo-cievnych ochorení,“ píšu Jiří Brát a Jana Dostálová (Vysoká škola chemicko-technologická v Prahe) v minuloročnom článku v časopise Výživa a potraviny.

Zdá sa, že vedci sa v pôvodnom článku dopustili chyby a pomýlili si koreláciu s príčinnosťou. Konzumácia kokosového oleja a nižší výskyt srdcovo-cievnych ochorení sa síce vyskytovali spolu (korelácia), čo však neznamená, že by jedno viedlo k druhému (príčinnosť).

Cukrovka

Na internete sme sa mohli v minulosti dočítať, že „zdravé tuky v kokosovom oleji majú hrať zásadnú rolu pri regulácii krvného cukru. Kokosový tuk spomaľuje proces trávenia a zaisťuje rovnomerný prísun energie pri súčasnom znížení celkového glykemického indexu daného pokrmu“.

Glykemický index, povedané laicky, hovorí, ako rýchlo a ako intenzívne potravina ovplyvňuje hladinu krvného cukru.

Na uvedené argumenty Brát a Dostálová hovoria, že znižovanie hodnoty glykemického indexu pokrmu po pridaní tuku „je známou skutočnosťou, ktorá nie je vlastnosťou len kokosového oleja. Priepustnosť bunkových membrán na prenos živín vrátane glukózy je daná okrem iného dostatočným príjmom esenciálnych mastných kyselín, ktoré v kokosovom oleji chýbajú“.

Na margo spojenia kokosového oleja a cukrovky autori dodávajú: „Čo sa týka výskytu cukrovky u dnešnej populácie ostrova Tokelau, patrí k najvyšším na svete, podľa štatistík Svetovej zdravotníckej organizácie predstavuje okolo 30 percent. Z toho je zrejmé, že ani kokosový tuk, ktorý sa v tejto populácii vo väčšej miere stále konzumuje, nezachránil obyvateľstvo ostrova pred touto neinfekčnou chorobou hromadného výskytu.“

Alzheimer a antibakteriálne účinky

Kokosový tuk tiež údajne pomáha pacientom, ktorí trpia Alzheimerovou chorobou. Odborníci Brát a Dostálová k tomu lakonicky dodávajú: „Neexistuje žiadna klinická štúdia, ktorá by preukazovala prospešné účinky kokosového tuku pre pacientov trpiacich touto chorobou.“

Pretože má kokosový tuk vysoký obsah kyseliny laurovej, niekedy sa uvádza, že by mal mať antivírusové a antibakteriálne účinky. Autori to považujú za „veľmi diskutabilné“, lebo „väčšina štúdií, ktoré sa zaoberali antimikrobiálnymi účinkami, prebiehala v modelových systémoch in vitro (mimo živého tela, pozn. red.) a týkala sa izolovaných látok“.

Cholesterol

Čo sa týka stanoviska Americkej kardiologickej spoločnosti, píše sa v ňom, že kokosový olej tvoria až z 82 percent nasýtené mastné kyseliny.

„Na porovnanie, maslo alebo bravčová masť, pred ktorými nás mnohí lekári varujú, obsahujú okolo 40 až 60 percent nasýtených mastných kyselín,“ píše na svojej stránke Zápisky nutriholičky Judita Páleníková.

Expertka na výživu vyštudovala odbor nutričnej terapie na Masarykovej univerzite v Brne. Momentálne – okrem iného – vyučuje predmet klinická dietológia na zdravotníckej škole v Košiciach.

Páleníková upozorňuje, že je „nebezpečné dlhodobo udržiavať vysoký príjem nasýtených mastných kyselín“.

Opýtali sme sa jej, akú veľkú konzumáciu kokosového oleja má Americká kardiologická spoločnosť na mysli, ak tvrdí, že „kokosový olej zvýšil ‚zlý cholesterol‘ v siedmich nedávnych systematických štúdiách, z nich v šiestich významne“. (Pre úplnosť dodajme, že kokosový olej dosiahol v tomto ohľade podobné výsledky ako hovädzí tuk, maslo a palmový olej.)

Olivový a sezamový olej

Páleníková povedala, že „na takéto informácie stále čakáme. Ani vedci v tom nemajú celkom jasno a sú veľmi opatrní. Na základe súčasných poznatkov sa však domnievajú, že kokosový olej nie je taký zázračný, za aký sa vydáva“.

„Na druhej strane, nie je dobré ľudí strašiť,“ dodáva nutričná terapeutka a pokračuje: „Vedci nehovoria, že je zakázané kokosový olej používať. Skôr nás chcú nabádať na to, aby sme uprednostňovali tie oleje a tuky, ktoré majú vyšší podiel nenasýtených mastných kyselín.“

Judita Páleníková je expertka na výživu. Vyštudovala odbor nutričnej terapie na Masarykovej univerzite v Brne. Foto – archív J. P.

Ide napríklad o olivový, sezamový alebo ľanový olej.

Celková skladba potravy

Podľa Páleníkovej zdravotnícke organizácie na celom svete upozorňujú, ako veľmi záleží na celkovej skladbe potravy. „Príjem tuku by mal tvoriť okolo 30 až 35 percent z celkového príjmu energie, zhruba 15 percent by mali tvoriť bielkoviny a zvyšok sacharidy.“

„Nasýtené tuky v strave by sa mali nahradiť mono- a najmä polynenasýtenými (ryby, orechy a semienka, olivový olej a iné) a taktiež kvalitnými sacharidmi,“ píše Páleníková na svojej stránke.

Čo sa týka sacharidov, nutričná terapeutka konzumentom odporúča, aby si kupovali potraviny s vyšším podielom vlákniny, napríklad celozrnné obilniny.

Podľa Americkej kardiologickej spoločnosti by nasýtené mastné kyseliny mali tvoriť maximálne desať percent denného príjmu kalórií človeka.

V správe k stanovisku zdravotnícka spoločnosť píše, že „štúdie ukazujú, že znížený príjem nasýtených tukov redukuje cholesterol, znižuje riziko infarktu a mŕtvice a v niektorých prípadoch redukuje riziko smrti na koronárne ochorenie tepien“.

Dodajme, že v roku 20102014 vznikli dve kontroverzné metaanalýzy, podľa ktorých nasýtené mastné kyseliny z pohľadu rizík srdcovo-cievnych ochorení neprekážajú.

Brát a Dostálová vo vyššie citovanom článku uvádzajú, že obe štúdie boli kritizované pre metodologické nedostatky, hlavne z toho dôvodu, že „tieto metaanalýzy sledovali iba konzumáciu nasýtených mastných kyselín bez ohľadu na to, ako vyzerala celková skladba stravy“.

Vedci to nepresadzujú

Pre uvedené výhrady Brát a Dostálová v štúdii píšu, že „kokosový tuk nie je superpotravinou“.

Doktor Frank Sacks z Harvardovej univerzity, hlavný autor stanoviska Americkej kardiologickej spoločnosti, povedal, že nie je presvedčený o výnimočných zdravotných výhodách kokosového oleja.

„Neviem, kto to stále presadzuje, ale vedci to určite nie sú. Možno sú za tým výrobcovia, ktorí hľadajú zisk, alebo niektoré krajiny, ktoré sú od kokosového oleja závislé.“

Zdravie

Teraz najčítanejšie