Epidémii eboly sme mohli zabrániť, tvrdia Lekári bez hraníc

Ak by sme si pred problémom nezakrývali oči, mohli sme v západnej Afrike predísť smrti stoviek ľudí. To je jeden z hlavných záverov novej správy Lekárov bez hraníc, ktorá vyšla presne rok po prvom oficiálne potvrdenom prípade eboly.

Išlo o doteraz najhoršiu epidémiu smrtiaceho vírusu od jeho objavu v 70. rokoch. A aj keď sa šírenie vírusu podarilo výrazne spomaliť, ebola v západnej Afrike zabíja ešte aj dnes.

Svet nákazu ignoroval

Celkovo sa vírusom podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) od decembra 2013, kedy bol dodatočne zistený prvý prípad nákazy, nakazilo takmer 25-tisíc ľudí a viac ako 10-tisíc z nich vírusu podľahlo. Ebola zabíjala najmä v troch západoafrických krajinách – v Guinei, Sierra Leone a Libérii.

Boli to práve Lekári bez hraníc, medzinárodná humanitárna organizácia, kto presne pred rokom potvrdil, že v Guinei sa rozšíril nebezpečný vírus. Šíril sa veľmi rýchlo a na rozsiahlom území.

„Nemal som žiadne pochybnosti, že sa terajší výskyt eboly od tých predchádzajúcich líšil,” hovorí v reporte epidemiológ Michel Van Herp, ktorý v tom čase pracoval v bruselskej pobočke organizácie.

WHO však prvotné správy o hroziacej epidémii označila za nepravdepodobné. Rozhýbala sa až o štyri mesiace neskôr, v čase, keď už vírus zabil viac ako tisíc ľudí a epidémiu už nedokázali miestne štáty a dobrovoľníci zvládať.

„Hovorí sa, že za vypuknutie epidémie eboly v takomto rozsahu bola zodpovedná súhra rôznych faktorov – epidémia vznikla v krajinách, kde sa ľudia bežne pohybujú cez hranice štátov, kde nie je rozvinutý zdravotnícky systém a kde sa predtým vírus nevyskytoval. To však nie je celá pravda. Aby sa situácia takto vymkla spod kontroly, na to je nutné, aby mnohé inštitúcie zlyhali. A ony naozaj zlyhali. To malo tragické následky, ktorým sa dalo predísť,” napísal v reporte Christopher Stokes, šéf Lekárov bez hraníc.

Organizácia dokonca tvrdí, že štáty a medzinárodné organizácie vytvorili v prvých mesiacoch epidémie „svetovú koalíciu nečinnosti”.

Bola za tým aj arogancia

V januári to priznala aj samotná Svetová zdravotnícka organizácia. „Svet, vrátane nás, si minulý rok len veľmi pomaly začal uvedomovať, akej hrozbe vlastne čelíme,” povedala podľa BBC riaditeľka WHO Margaret Chan.

Keďže svet na epidémiu eboly zareagoval neskoro, nie všetci postihnutí pacienti sa dostali k zdravotnej starostlivosti. Doktori a zdravotnícky personál mal toľko prípadov, že niektorých pacietov s ebolou museli jednoducho poslať domov. Vedeli pritom, že tým nákaze vystavujú ďalších ľudí.

„Nemali sme dostatok informácií a určite za tým bola aj istá dávka arogancie, no myslím, že sme sa poučili,” povedal pre BBC Ismaíl Ahmed, ktorý vedie misiu OSN v boji proti ebole. Nad epidémiou by sme podľa neho už čoskoro mohli vyhrať. „Nechceme hovoriť o žiadnom konkrétnom dátume, ale som si celkom istý, že sa to stane do konca tohto leta,” tvrdí Ahmed.

Ešte nie je koniec

Až také jednoduché to však zrejme nebude. Jake Dunning, výskumník z Oxfordu, ktorý sa podieľa na klinických testoch vakcín na ebolu, pre denník Financial Times povedal, že cesta k vyhladeniu vírusu „môže byť ešte oveľa dlhšia a náročnejšia, ako si dnes myslíme”.

Aj v súčasnosti hlásia z Guiney a zo Sierra Leone niekoľko nových prípadov eboly každý týždeň. V piatok sa nový prípad objavil aj v Libérii, kde sa predtým vírus už tri týždne neobjavil. A to sú len oficiálne čísla.

BBC upozorňuje, že v Sierra Leone sa ebolou nakazili aj pacienti, ktorí neboli na zozname ľudí, ktorí sa predtým dostali do kontaktu s vírusom. Aj preto sa epidemiológovia obávajú, že skutočné číslo nakazených môže byť ešte vyššie.