Denník N

Britský analytik: Mayová skončila, zachrániť ju môže iba úžasná dohoda s EÚ

Tim Oliver počas svojho vystúpenia na konferencii Prague European Summit 2017. Foto – Prague European Summit
Tim Oliver počas svojho vystúpenia na konferencii Prague European Summit 2017. Foto – Prague European Summit

UKIP ešte nie je mŕtvy, labouristi tvrdia, že chcú predčasné voľby, no v skutočnosti to tak nemusí byť a brexit bude bolieť nielen Britov, ale aj EÚ, hovorí britský analytik Tim Oliver.

Theresa Mayová si vo voľbách chcela posilniť mandát a získať podporu pre tvrdý brexit. Nepodarilo sa jej to. Aký teda bude brexit? Tvrdý alebo mäkký?

Dnes je to oveľa nejasnejšie ako pred voľbami. Ak by Mayová vo voľbách získala jasnú väčšinu, jednoznačne by sme sa mohli baviť o tom, že brexit prebehne tak, ako ho opisovala predtým: Británia mimo spoločného trhu, koniec slobodného pohybu, koniec jurisdikcie Európskeho súdneho dvoru v Británii a obchodná dohoda medzi EÚ a Britániou.

Poslanci, ktorých konzervatívci mali v parlamente pred voľbami, tomu boli jednoznačne naklonení. Voľby to zmenili a dnes sú na stole aj iné možnosti. V strane je napätie a zástancovia zotrvania alebo proeurópski poslanci sú oveľa viditeľnejší, pretože cítia šancu.

Rozloženie síl po voľbách jasne ukazuje, že dostať cez parlament tvrdý brexit bude ťažšie ako pred voľbami. Nie je to nemožné, pretože ani labouristi si nie sú úplne istí tým, aký brexit chcú.

A aký brexit chcú Briti?

To je ťažko povedať, pretože občania v podstate ani nedostali možnosť, aby povedali, aký brexit chcú. Mali sme síce referendum, ktoré bolo na jednej strane o Európe, no definovali ho hlavne domáce témy ako zdravotníctvo, bytové otázky či doprava.

Veľa sa, samozrejme, hovorilo aj o migrácii, ale nešlo len o imigráciu zo štátov EÚ, ale aj o prisťahovalcov z Turecka, Sýrie alebo Líbye. To isté sa opakovalo aj počas predvolebnej kampane. Mali sme však debatu o tom, čo od brexitu očakávame? Nie.

Mayová chcela, aby kampaň pred voľbami bola hlavne o brexite. Ako vravíte, napokon to bolo o iných témach. Bola to teda z jej strany chyba, neodhadla, čomu by sa mala venovať?

Mayová voľby vyhlásila z troch dôvodov: po prvé, prieskumy naznačovali, že nemôže prehrať. Sčasti to je pravda, Mayová síce mala katastrofálnu kampaň, no voľby aj tak vyhrala. Verila, že môže získať výrazne viac kresiel, v takom prípade by podobný krok urobil ktorýkoľvek politik.

Po druhé – chýbal jej mandát nielen pre brexit, ale aj pre jej premiérsky post, keďže voľby nevyhrala. Navyše, pred referendom bola za zotrvanie v EÚ a nevyhrala ani boj o líderský post v strane. Skrátka bola posledná, ktorá „ostala nažive“ ako v nejakom filme od Tarantina. Ostatní kandidáti boli „mŕtvi“, ostala iba Theresa Mayová.

Referendum presne nedefinovalo, aký bude brexit, takže ona potrebovala predstaviť svoju myšlienku a získať pre ňu podporu. Ak by vo voľbách získala jasnú väčšinu v parlamente, bolo by to chápané ako mandát pre jej definíciu brexitu.

Po tretie, zvolala voľby preto, aby mala viac času po brexite. Ďalšie voľby mali byť v roku 2020, teraz sú naplánované až na rok 2022. To jej dáva viac času na vyjednávanie, ale hlavne na to, aby britská vláda mala čas na to, aby zvládla dôsledky brexitu. Voľby v 2020 by boli príliš skoro po ukončení rokovaní v roku 2019.

Tim Oliver

Tim Oliver. Foto – LSE

Britský analytik a akademik, ktorý pracuje v think thanku univerzity London School of Economics LSE Ideas. Špecializuje sa na britskú politiku, brexit, vzťahy medzi EÚ a Veľkou Britániou a transatlantické vzťahy. Študoval na Liverpoolskej univerzite a na LSE, pracoval aj v Snemovni lordov, Európskom parlamente, Nemeckom inštitúte pre medzinárodné a bezpečnostné vzťahy a v organizácii RAND.

Ale vo voľbách mandát na tvrdý brexit, ktorý presadzuje, napokon nezískala. Nemala odstúpiť, nebolo by to pre Britániu aj pre konzervatívcov najlepšie?

Kolovali chýry, že o tom rozmýšľala, pretože to naozaj bola tvrdá porážka pre ňu aj pre Konzervatívnu stranu. Veľkú časť zodpovednosti za neúspech nesie práve ona a spôsob, akým viedla kampaň – vyhýbala sa debatám, program konzervatívcov bol katastrofálny. Labouristi síce v tom svojom ponúkali niekoľko lákadiel či návnad, ale to je to, čo musíte v predvolebnej kampani robiť.

Je šokujúce, akú veľkú časť podpory Mayová stratila u 30- a 40-ročných, ktorí reprezentujú tradičnú strednú triedu v strednom veku, od ktorej sa čaká, že bude hlasovať za konzervatívcov. Ale oni to neurobili, pretože ich platy stagnujú, majú na krku hypotéky a boja sa, či ich budú vedieť splatiť a boja sa aj o budúcnosť svojich detí.

Kampaň teda bola z jej strany katastrofálna, ale mohla odstúpiť? Nie, pretože sa ocitla v slepej uličke – konzervatívci nechcú v blízkej budúcnosti voľby a ak by prišiel nový líder, možno by ich musel absolvovať. Navyše nemajú žiadnu náhradu, Mayová je naozaj to najlepšie, čo momentálne Konzervatívna strana ponúka.

A čo Boris Johnson?

Ten by bol vynikajúci počas predvolebnej kampane, ale zveriť mu rokovania o brexite? Mám pocit, že aj mnoho členov Konzervatívnej strany si nemyslí, že by na to mal. Mayová síce nemá tú silnú a stabilnú pozíciu, ktorú chcela na vyrokovanie brexitu, ale stále má lepšiu predstavu o tom, čo chce dosiahnuť ako Boris Johnson. V strane momentálne nie sú žiadni dobrí kandidáti. A tí, ktorí by na to teoreticky mali, do toho ešte nechcú ísť, pretože chcú vidieť, ako sa bude vyvíjať brexit.

Existuje šanca, že by Mayová aj napriek tejto porážke ostala líderkou strany aj v tých ďalších voľbách?

Určite nie. Boj o predsednícky post sa spustí o rok-dva a Mayová sa na ňom už nezúčastni, iba ak nejakou zvláštnou náhodou. Jej jedinou šancou by bolo uzavrieť skvelú dohodu s EÚ.

Tim Oliver počas svojho vystúpenia na konferencii Prague European Summit 2017. Foto – Prague European Summit

Čo by bolo tou skvelou dohodou?

Aby sa vlk najedol a aj koza ostala celá. To je vízia Borisa Johnsona – povyberať si všetky veci, ktoré sú výhodné pre Britániu a zároveň odísť z Únie. To však odmieta EÚ. Briti by si radi udržali prístup na jednotný trh tak, že by sa na nich nevzťahovala jurisdikcia Európskeho súdneho dvora ani pravidlá ohľadom voľného pohybu, ale to sa nestane.

Pravdepodobné je, že Mayová vyjedná brexit a konzervatívci sa jej potom zbavia. Prídu s novou tvárou a budú dúfať, že s Mayovou sa zabudne aj na negatíva, ktoré prinesie brexit. Ale je jasné, že konzervatívci v blízkej budúcnosti voľby nechcú.

Ale labouristi na to zrejme budú tlačiť. Už aj oznámili, že by voľby radi opakovali a veria si.

Ak sa nad tým zamyslíte, tak ani pre nich voľby momentálne nie sú výhodné. Možno by ich vyhrali, ale zrejme by mali len menšinovú vládu, no hlavne oni by boli tí, ktorí by museli riešiť brexit. Nemyslím si, že by im to pomohlo.

Namiesto toho sa môžu zamerať na prácu v opozícii, kritizovať vládu a ešte viac posilniť pozíciu Jeremyho Corbyna.

V podstate áno.

Mohol by Corbyn po ďalších voľbách byť premiérom? Má na to?

To sú dve rozdielne otázky – má čísla na to, aby sa mohol stať premiérom? Áno, aj keď zrejme by viedol menšinovú vládu. Nie je veľmi pravdepodobné, že by mal výraznú väčšinu, hoci po týchto voľbách je možné asi všetko.

Či by bol dobrým premiérom? To je už iná záležitosť. Je to muž, ktorý mal problém zjednotiť a viesť labouristov, stále si v strane nevytvoril takú pozíciu, akú by mal mať a je otázne či by dokázal splniť sľuby, ktoré sa týkajú financií a sociálnych vecí.

V kampani sa mu darilo, pretože to je to, čo vie. Celý život sa venuje kampaniam, je v tom skvelý, dokáže vynikajúco komunikovať s ľuďmi a získať si dav. Kampane mu idú, ale čo sa týka vládnutia, tak je to jeden veľký otáznik.

A čo UKIP? Je fascinujúce, že strana, ktorá má veľkú zásluhu na historickom rozhodnutí o brexite, nezískala vo voľbách ani jedného poslanca. Rovnako ako to, že veľa ich nemala ani predtým a jej vzostupu, paradoxne, do veľkej miery pomohli jej zástupcovia v Európskom parlamente.

O Farageovi a jeho politike si môžete myslieť čo chcete, ale musíte uznať, že mal obrovský vplyv na zmenu. Oveľa väčší ako je jeho skutočný volebný potenciál. V Británii zväčša nikto nič nevie o europoslancoch, neobjavujú sa v hlavných správach, on je pravdepodobne jediným, ktorého ľudia poznajú.

UKIP však nie je len výsledkom euroskepticizmu, je aj výsledkom toho, že ľudia boli naštvaní na konzervatívcov, labouristov a napríklad v roku 2015 sa UKIP-u podarilo získať časť elektorátu Liberalných demokratov, hoci tí sú asi najviac proeurópski z britských strán. Bol to skrátka protestný hlas.

UKIP využil imigráciu a domáce problémy, zviezol sa na vlne konfliktu medzi elitami a bežnými ľuďmi, hoci Farage je aj tak súčasťou elít. Podarilo sa mu však samého seba vykresliť inak. Je to jedna zo strán, ktorá až tak nepotrebovala kreslá v parlamente, stačil jej tlak na ostatné strany. Pocítili to najmä labouristi, ktorí v týchto voľbách získali aj voličov UKIP-u, hoci všetci si mysleli, že v súvislosti s brexitom pôjdu ku konzervatívcom. No práve to ukázalo, že UKIP nie je len o brexite.

UKIP síce nie je len o brexite, no je to veľká časť jeho agendy. Slabým výsledkom vo voľbách stratil aj časť vplyvu na verejnú debatu. Znamená to, že skončil?

Nie. Priestor pre populistickú stranu stále existuje, aj naľavo, aj napravo. UKIP síce v týchto voľbách zaznamenal obrovskú prehru, stratil aj lídra v podobe Paula Nuttalla, ale vyzerá to tak, že sa vráti Farage. Bude akýmsi strážcom brexitu. Ak Mayová začne ustupovať, on bude znovu tlačiť. A to mu ide veľmi dobre, dokáže rozprávať a vystupovať, je omnoho efektívnejší ako Mayová. Sčasti je ako Corbyn, celý život strávil protestovaním, agitovaním a kampaňami.

Strana UKIP teda ešte nie je mŕtva, môže sa však stať, že po 2019 stratia europoslancov a financovanie z EÚ, čo môže znamenať problémy, ale aj v minulosti dokázali, že im to ide aj bez toho.

Hoci sa už oficiálne začali rokovania o brexite, Emmanuel Macron Britom odkázal, že sa ešte stále môžu vrátiť a môžu v Únii ostať. Je to dobrý nápad? Briti si odhlasovali brexit, hoci kampaň bola plná zavádzania a výsledok bol tesný. Nemali by sme sa s tým skrátka zmieriť a pokúsiť sa dohodnúť tak, aby bol výsledok čo najlepší pre EÚ aj pre Britániu?

Čo sa týka možného návratu – existuje scenár, podľa ktorého rokovania stroskotajú a britská vláda sa rozhodne „deaktivovať článok 50“ – ak to teda je možné, pretože právnici sa ešte stále nezhodli, či sa to dá. Musel by o tom rozhodovať Európsky súdny dvor. Z politického hľadiska by sa to dalo, no ako povedal Guy Verhofstadt, mali by existovať konkrétne podmienky pre taký prípad, cena, za ktorú by Briti mohli ostať po tom, čo sa s Úniou zahrávali.

Existuje aj možnosť, že Briti odídu a po čase sa rozhodnú vrátiť. To by si jednoznačne vyžadovalo referendum. Briti by však už určite nemohli vstúpiť za takých podmienok, aké majú dnes. Už by pre nich neexistovali žiadne výnimky, opt-outy, museli by naplniť kritériá, ktoré splnili aj nové členské štáty.

Myslíte, že by to Briti chceli?

Možné to je, ale problémom by bolo, že postoje voči EÚ by asi znovu neboli veľmi pozitívne. Keď Briti vstupovali v 70. rokoch, robili to s pocitom rezignácie. Povedali si, že musia vstúpiť pre ekonomiku a obchod a úpadok britského impéria. Nerobili to teda s nadšením, brali to skôr ako povinnosť – zhlboka sa nadýchnuť a vstúpiť. Ak Británia odíde a znovu sa rozhodne vrátiť, pretože bude mať ťažkosti, znovu to bude rovnaké. Stále tam bude odmietanie a pocit, že nevstupuje s nadšením. „Znovu vstupujeme do EÚ, pretože musíme, nemáme na výber.“

A koho bude brexit bolieť viac? Britov či EÚ? Niektorí politici tvrdia, že Briti musia brexit pocítiť, aby sme odradili ostatné štáty, ktoré by možno chceli referendum o odchode z EÚ.

Ekonomicky bude viac trpieť Británia, ale opatrná musí byť aj Európa. Povedzme, že za každých päť pracovných miest, ktoré v Británii zaniknú pre brexit, zmizne aj jedno pracovné miesto v Nemecku. Británia, samozrejme, na tom bude horšie. Ale bežného nemeckého voliča nezaujíma päť zaniknutých miest v Británii, trápi ich to jedno v Nemecku.

Väčšinou sa hovorí o dosahu na EÚ a o tom, ako to Únia zvládne, ale nesmieme zabúdať na to, že dôsledky sa v konečnom dôsledku prejavia aj vo vnútornej politike členských štátov.

Zoberme si rozpočet. Británia prestane platiť, kto ten výpadok nahradí? Slovensko, Česko? Začne sa teda diskusia, ktorá môže byť nepríjemná a bude dôležité, ako sa s tým EÚ vyrovná a či ostane jednotná. Nepochybujem o tom, že to zvládne, ale treba si uvedomiť, že problémy nečakajú len Britov, ale aj Úniu.

Čím to je, že Briti ako prví odchádzajú z EÚ?

Británia v modernej histórii nezažila kritický bod zlomu, keď by sa musela rozhodnúť, kam chce naozaj patriť ako napríklad postsovietske alebo stredoeurópske štáty. Nikdy sa nemuseli úplne zaviazať Európe. Stále boli štátom, ktorý fungoval na globálnej scéne, ale spolupracoval aj s Európou.

Thimothy Garton Ash napísal v roku 2001 článok, v ktorom sa pýtal, či Británia patrí do Európy. Tvrdil, že áno, ale nielen tam. Je to proeurópsky liberál, no aj on musel priznať, že Briti majú silné väzby aj inde.

Briti stále majú pocit, že majú na viac a to sa len tak nestratí. Aj ak sa bavíme o 2. svetovej vojne, Británia má z nej úplne iné skúsenosti ako zvyšok Európy. Nielen preto, že nikdy nezažili inváziu, ale aj preto, že sa stále spoliehali na externé aliancie, stovky rokov. Či už išlo o krajiny, ktoré patrili do ich impéria, alebo o Američanov, ktorí im neskôr pomáhali zachovať rovnováhu moci v Európe. To sa nezmení, USA potvrdili svoje záväzky voči Európe sčasti aj preto, že Briti ich sem „ťahajú“. Ak by sa Američania rozhodli z Európy stiahnuť, Británia by bola v úplne inej pozícii.

Ale Briti už nie sú svetovou mocnosťou, dnes už nemajú na to, aby osamotení hrali dôležitú úlohu v globálnom meradle.

Máte pravdu. Nie sú, ale stále sa spoliehajú na staré väzby. Briti sú zvyknutí na to, že majú aliancie. Stále u nás pretrváva sentiment o tom, ako sme sa postavili nacistom a zvládli to sami, no občas zabúdame, že za nami stálo britské impérium aj USA.

Strategickí plánovači sú si vedomí toho, že Británia bude stále potrebovať podporu zvonku. Zamyslite sa nad tým z pohľadu európskej geopolitiky. Svojich študentov sa pýtam, ktoré štáty v Európe sú hegemónmi. Väčšinou odpovedajú, že Nemecko, Británia a Francúzsko. To nie je pravda. Nemecko je hegemón, zvyšní dvaja nie, sú na štvrtom a piatom mieste. Kto sú zvyšní dvaja hegemóni v Európe? Rusko a USA. Tieto tri štáty formujú politiku v Európe a to sa tak skoro nezmení. Ani s Trumpom v Bielom dome.

Brexit

Predčasné voľby v Británii

Svet

Teraz najčítanejšie