Zomrel Peter Pišťanek, autor Rivers of Babylon

Peter Pišťanek zomrel. Hrdý obyvateľ Devínskej Novej Vsi sa rozhodol dobrovoľne odísť v nedeľu podvečer.

O konci svojho života rozhodol sám, rovnako ako jeho literárny vzor z Devínskej Novej Vsi, Rudolf Sloboda. Obaja búrali to, čo bolo v slovenskej literatúre zažité, len Pišťanek to už mohol na rozdiel od staršieho kolegu spraviť po roku 1989 naplno, keď opustil príves strážcu parkoviska a začal natvrdo opisovať surovú realitu čerstvo postkomunistickej krajiny, ktorú videl okolo seba.

Pišťankov ostrozraký a jedovatý génius bude v slovenskej literatúre chýbať, vo svojich najlepších dielach bol nezastupiteľný, píše Pavel Vilikovský. Prečítajte si, ako spomínajú na Petra Pišťanka ďalší slovenskí spisovatelia.

Dravec, ktorého obdivoval Sloboda

Román Rivers of Babylon vyšiel v roku 1991 a stal sa historicky druhou najpredávanejšou knihou na Slovensku. Pišťanek nezúčastneným, drsným jazykom opisuje vzostup primitíva Rácza, ktorý sa z kotolne hotela rýchlo vyšvihne na vládcu podsvetia.

Na ukážku len dve obyčajné vety, tak obyčajne „pišťankovské“. „Kurič žije bez akýchkoľvek významnejších ľudských kontaktov. Predošlé pocity a emócie, čo určovali jeho niekdajšie vzťahy k ľuďom, zvieratám, veciam i názorom, sa dlhodobou izoláciou zdeformovali.“

Takto vedel písať len Pišťanek a hoci ho spočiatku literárna kritika odmietala brať vážne, on už dávno všetku skepsu k jeho nízkemu, obyčajnému štýlu prevalcoval. Azda najvýstižnejšiu recenziu Rivers of Babylon napísal Rudolf Sloboda.

„Jeho hrdina – dravec – je výsostne sympatický typ. Je sympatický práve preto, lebo dravce v našej literatúre mali vždy okrajovú úlohu. O dravcoch sme sa dozvedali iba zo západných literatúr a hanbliví kritici im prisudzovali všetky možné necnosti, a tým v podstate znížili súdnosť slovenského čitateľa – ktorý vlastne obdivoval hňupov. Lenže to neboli hňupi, ale dravce, dravci,“ napísal v poznámkach k románu.

Prečítajte si celý text Rudolfa Slobodu – po kliknutí tu.

Priznával psychické problémy

Keď sa Peter Pišťanek pred piatimi rokmi v rozhovore pre SME priznal k psychickým problémom, pre jeho fanúšikov to bolo veľké prekvapenie. Dovtedy bol známy ako autor kníh zaľudnených realistickými postavami so šťavnatým jazykom, aj ako pôžitkár – milovník dobrej hudby a značkových liehovín.

Vnímam pozíciu spisovateľa ako šaška, ktorý má za úlohu svoje publikum pobaviť a popri tom mu niečo závažné povedať. – Prečítajte si úryvky z rozhovorov s Petrom Pišťankom – tu.

Správe o jeho úmrtí nechcel uveriť ani režisér filmu podľa knihy Juraj Nvota. „Bol by som rád, keby to nebola pravda a keby sa naplnilo, že tí, ktorých pochovávajú predčasne, majú dlhý život.“ Žiaľ, chuť do života Peter Pišťanek stratil a lekári ho už nedokázali zachrániť.

Začal študovať dramaturgiu a scenáristiku na VŠMU, no bola to iba veľmi krátka epizóda jeho života. „Bol prijatý so mnou na katedru dokumentárneho filmu, po pár týždňoch zistil, že to nie je jeho šálka kávy a prestúpil na
scenáristiku, ale už vtedy to bol zrelý človek a zrejme mu škola už nemala čo dať, tak ju ani neskončil,“ spomína režisér Marek Šulík.

K filmom sa neskôr vrátil, ako scenárista sa podieľal na adaptáciách svojich kníh Rivers of Babylon, Muzika a Rukojemník, ale jeho hlavným svetom bola literatúra. Debutoval v roku 1991 výrazným románom Rivers of Babylon, ktorý bol neskôr preložený do piatich jazykov.

Návrat k Babylonu

Neskôr sa k postave Fredyho Špáršvajna z Rivers of Babylon ešte vrátil v dvoch rovnomenných knihách, napísal aj súbor noviel Mladý Dônč (1993), Skazky o Vladovi pre veľkých a malých (1995), zbeletrizoval rodinné kuchárske recepty, vydal aj výber z publicistiky. K jeho štýlu dokonale sedeli Danglárove ilustrácie, ktoré sa objavili na viacerých obálkach kníh.

Pamätám si dosť presne, ako som stretol Pištu Pišťanka prvý krát. Sedeli sme, ako vždy, v Deprese na Ventúrskej. Vonku bolo hnusne a do krčmy vtrhol veľký chlap dhšieho vlasu, prišiel ku mne a zahrmel: „Ty si Danglár? Napísal som knihu a chcem, aby si ju ilustroval.“ A bachol predo mňa tlstú obálku s rukopisom. Prečítaj si to, buď v tom budú tvoje obrázky, alebo žiadne, píše o spolupráci s Pišťankom Jozef „Danglár“ Gertli.

Peter Pišťanek stál pri zrode internetového magazínu inZine, niekoľko rokov pôsobil v reklamnej brandži, podieľal sa na reedíciách kľúčových slovenských albumov 60. a 70. rokov, venoval sa aj moderovaniu relácií pre televízie a rozhlas, písal scenáre i články.