Vedľa novej Cvernovky môžu byť byty pre umelcov, telocvičňa, škôlka aj centrum pre obyvateľov

Budovu bývalého internátu neďaleko železničnej stanice Vinohrady chcú opraviť a prebudovať. Ide o susednú budovu novej Cvernovky, internát chcú prebudovať umelci a kreatívci, ktorí sa tam presťahovali zo starej Pradiarne v továrni na cverny.

Mali by tam sídliť neziskovky a ľudia z kreatívneho priemyslu, v opravených priestoroch budú môcť žiť študenti umenia, zahraniční hostia a odborníci, či znevýhodnené skupiny ľudí. Pre ľudí z okolia by tam malo byť centrum pre seniorov spojené so škôlkou, telocvičňa, jedáleň a ďalšie služby.

Zostal iba školník

Ešte pred dvoma rokmi boli v budove internátov ubytovaní študenti. Dnes už tam takmer nikto nebýva. Iba školník, ktorý si pamätá ešte aj fungujúcu chemickú priemyslovku, ktorá stojí hneď vedľa. Tú zavreli pred šiestimi rokmi.

Župní poslanci v piatok 23. júna rozhodnú o ďalšom osude budovy bývalých internátov. Projekt Centra metropolitných inovácií už schválili všetky odborné poslanecké komisie, pred ktorými ho prezentovali. Je teda veľmi pravdepodobné, že poslanci v piatok tento projekt schvália.

Na facebookovej stránke už kraj informuje, že „kreatívne centrum Cvernovka sa rozrastie“. Ak Nadácii Cvernovka túto budovu zveria do rúk, budú zaviazaní preinvestovať tam v najbližších desiatich rokoch 1,6 milióna eur.

Prenájom na 25 rokov, internáty doteraz na rok

V bývalej budove školy, ktorá stojí hneď vedľa internátov, dnes sídlia ateliéry zo starej Cvernovky. Z nej sa museli umelci vysťahovať po tom, čo sa nedohodli s developerom YIT Slovakia, ktorý teraz starú Cvernovku prestavuje na administratívno-obytný komplex.

Nadácia Cvernovka, ktorá sa o fungovanie ateliérov starala, dostala od Bratislavského kraja pred rokom ponuku presťahovať sa do bývalej chemickej priemyslovky na Račianskej ulici. Budovu majú v prenájme na ďalších 25 rokov. Internát mali len na rok. Po roku sa rozhoduje, či im ho prenajmú na ďalších 24 rokov.

Po roku je v areáli novej Cvernovky ešte stále veľa stavbárov, väčšina ateliérov je však už presťahovaná.

Budova školy je s bývalými internátmi prepojená chodbou, ktorá vedie do telocvične. Tú by chceli opraviť a sprístupniť verejnosti. Telocvičňa je prístupná len z budovy školy, hoci je priamo v priestoroch internátu.

Bývalé internáty sú päťposchodová budova s asi 6500 štvorcovými metrami úžitkovej plochy. K budove navyše patrí pozemok veľký takmer 9500 štvorcových metrov.

„Na Páričkovej to bol uzavretý areál obkolesený budovami, tu je to naopak. Budova je v strede a okolo je park,“ opisuje rozdiel medzi starou a novou Cvernovkou Šymon Kliman z Nadácie Cvernovka.

Rodičia nebudú musieť pracovať z domu

Rozdiel je aj v tom, že do starej Cvernovky nemali ľudia zvonka prístup. Ak sa tam aj niekedy ocitli, bolo to v podstate na polovicu nelegálne. Do budovy bývalej školy už verejnosť má mať prístup.

Na prízemí plánujú otvoriť malé obchody, ktoré budú predávať výrobky z ateliérov, oblečenie a iné umelecké produkty.

Prečítajte si

Pozrite sa, ako to vyzerá v presťahovanej Cvernovke

Okrem toho je tam napríklad aj štúdio jogy a chystajú tam klub, kde by sa mohli konať koncerty, prednášky alebo diskusie. Statici tam práve merajú, pre koľko ľudí budú priestory klubu vhodné.

Na najvyššom, piatom, poschodí má byť co-workingové centrum. „To znamená, že tam bude veľa stolov, wifi, tlačiareň, káva,“ vymenúva Kliman.

Za prácou chcú prilákať aj rodičov. Tí si budú môcť doniesť dieťa, o ktoré bude postarané, a oni sa budú môcť sústrediť na prácu.

Umelci pred sťahovaním sídlili v širšom centre mesta, no podľa Klimana to nebola vždy výhoda. Vraj tam vždy cítili „tlak eura na štvorcový meter“. Verili, že nové ateliéry, ktoré nebudú priamo v centre, budú mať dostupnejší nájom, čo sa im nie celkom podarilo kvôli nákladnej rekonštrukcii.

Pre Klimana je Bratislava v porovnaní s inými európskymi hlavnými mestami pomerne malá. A ak sú ateliéry umelcov vzdialené od centra pätnásť minút jazdy električkou, vôbec to nie je ďaleko.

Ak umelci navyše získajú možnosť bývať vo vedľajšej budove internátov, budú to mať do práce na skok.

Komunitné bývanie, výstavy, kuchárske špeciality

Šimon Kliman hovorí, že v budove internátov dnes okrem školníka prespáva aj jeden človek bez domova. „Dostal na starosť komunitnú dielňu, lebo je vyučený stolár a vie všetko urobiť. Opravuje lavičky, pomáha ľuďom, s čím potrebujú,“ hovorí Kliman.

V budove internátov by mali po novom okrem umelcov bývať aj učitelia, vedci či sociálne znevýhodnení ľudia. Plánujú tam vybudovať klastrové bývanie, teda spojenie viacerých bytov, ktoré by mali spoločné niektoré priestory, ako práčovňu alebo kuchyňu. „Nie je to internát, je to pre komunity, ktoré chcú žiť spolu. V zahraničí tak bežne žijú seniori alebo ľudia, ktorí už majú dospelé deti,“ hovorí Kliman.

„V Brne žijú študenti sociálnej práce v klastrových internátoch spolu s ľuďmi, ktorí vyšli z detského domova. Tí žijú v normálnom prostredí a zároveň s ľuďmi, ktorí s nimi trocha vedia pracovať,“ vysvetľuje Kliman.

Chcú zavolať umelcov, aby im v záhrade urobili nezvyčajné sochy a preliezačky, kurátorov, ktorí by vymýšľali výstavy pre konkrétne priestory, kuchárov z celého sveta, ktorí sú unavení dennou rutinou vo svojej reštaurácii a chcú zmeniť prostredie. 

Umelci prilákajú život a turizmus

Kvôli prestavbe internátov sa ľudia z Nadácie Cvernovka stretli aj s miestnymi obyvateľmi. Toto centrum by totiž malo slúžiť aj im. „Jedlo, kultúra, miesto pre starších ľudí, miesto pre deti. To je asi to, čo chceli najviac,“ hovorí Kliman. „Veľmi chceme, aby tu bola škôlka spojená so stacionárom pre starých ľudí.“

Okrem toho tam chcú vybudovať aj mestské ekocentrum. „Aby sa deti učili o recyklácii, kompostovaní, včelách, ktoré tu máme na streche už dnes, o filtrácii vody, zbere dažďovej vody. Každé väčšie mesto ako Brno už to má,“ hovorí Kliman o budúcich plánoch.

Okrem toho by mohli mať aj večernú školu a umelecké krúžky. Na jednom z poschodí by chceli priestory prenechať mimovládnym organizáciám a kreatívnym ateliérom. „Keď sú tí ľudia blízko, stretávajú sa na obedoch, hovoria spolu, tak vznikajú projekty a navzájom sa podporujú,“ hovorí Kliman.

Prečítajte si

Príbeh Cvernovky, alebo ako v Bratislave popierame históriu i zákony

Tvrdí, že miesto, kde bude pokope 150 umelcov, dokáže prilákať aj nový druh turizmu. „Soho bolo v sedemdesiatych rokoch diera, kde nikto nechcel žiť. Nasťahovali sa tam umelci, lebo to bolo lacné. Umelci okolo toho urobili hype, teraz je to najdrahšia časť New Yorku a umelci sa odsťahovali preč,“ opisuje Šymon Kliman efekt, aký majú umelci na miesta, kde žijú.

Ľudia z okolia sa pýtali, či by v areáli internátu nemohla byť aj plaváreň. „V nejakých starých plánoch som ju dokonca našiel, mala byť tu,“ ukazuje na miesto pod stromami, kde sú dnes rozostavané stoly a ľudia z ateliérov tam chodia obedovať. „Plánov máme strašne veľa,“ hovorí zanietene Kliman.